Tip na výlet: Nepodarený hrebeň Vtáčnika

Nie každý deň je nedeľa, aj keď toto v nedeľu zrovna bolo. Ale však to poznáte - koniec dobrý, všetko dobré!

Na Vtáčniku som bol už niekoľkokrát, vždy však iba na bicykli. Pešo ani raz. Tak som rád, že ani tentokrát som neporušil tradíciu a opäť som si kopec užil, aj „užil”, na dvoch kolesách.

Parametre trasy



Po 40 km konečne do kopca

Áno, presne toľko mi to trvalo, kým som sa vtedy ráno presunul odo mňa do obce Oslany, časť Ľubianka. Mohol som ísť vlakom, alebo sa dať zaviesť, no mám to odskúšané, že na začiatok trasy mi vždy pomôže rozjazdiť sa po rovine, trochu rozhýbať kĺby a chytiť to správne tempo. Išiel som klasicky popod horu z Opatoviec do Novák, cez Chalmovú až do Oslian. Cesta ubehla pomerne rýchlo a ja som sa ocitol pod Ľubiankou. Tam ma čakal hneď fajn asfaltový výšľap, na overenie, či tá rovina stála za to. Prechádzal som touto oblasťou dosť skoro ráno o 8:30 hod. Všade je ticho, minimum áut. Pekný výhľad na Žarnov a Buchlov.


Takto prejdem po trojitom C (zelené, žlté a modré) až ku smerovníku „Slukove štále”. Pokračujem po asfaltke až na konečnú autobusov. Tu sa nachádza aj parkovisko, pretože odtiaľ vedie turistický chodník aj na Žarnov. O tom si však napíšeme niekedy na MTHIKER-i.

Konečne terén – na chvíľu

Pokračujem ďalej doľava po asfalte a zhruba po 20 metroch odbočím vľavo na lúky označené v mapách ako „Súdenice”. Je tu veľmi pekné prostredie, pri posede odstavím bicykel a doplním energiu. Celá táto oblasť patrí pod CHKO Ponitrie.


Trasu som si užil, aj napriek trápeniu v istých momentoch, to bol jednoducho ďalší skvelý deň.

Napriek ťažbe sa mi zdajú lesy vyčistené. Po občerstvení pokračujem lúkou až k lesu. Tam sa začne cesta zvažovať dolu. Je to dobrý zjazd, zvážnicový, kvôli výmoľom občas aj technický. Vychádzam na ten „poondiaty” asfalt. Takto sa dostanem k smerovníku „Mládežnícky tábor”. Vyzerá to tu trochu zanedbane. Neviem, či zariadenie ešte funguje, no prostredie okolo je krásne a bola by škoda, ak by to tu „zapadlo prachom”. Mimochodom, odtiaľto vedie cesta na Buchlov. Ja však aspoň na chvíľu volím modrú značku, kým sa dostanem k tabuliam „Lômska dolina”.


Pri nich odbočujem vľavo. Začína široká štrková cesta, ktorá sa kľukatí lesom, párkrát pretne spomínanú zelenú turistickú značku a pre mňa skončí takmer na vrchole pri rampe.


No tá je zavretá, preto kúsok bicykel potlačím a už stojím pri hríbiku „Zadná lúka 913 m n. m.” Vidno odtiaľto vrcholovú skalu na Buchlove, kde sa už pohybujú peší turisti.


Ja teda zvolím opačný smer, zvážnica pokračuje chrbtom k Buchlovu. Táto je už však o čosi rozbitejšia a ťažba je v plnom prúde. Podľa stôp od bicyklových plášťov usudzujem, že sa tu jazdí pomerne často. Orientujem sa podľa stôp, možno správne, lebo pomedzi kríky predo mnou už vidím turistickú značku Rúbaný vrch, križovatku červenej a žltej značky. Na moje prekvapenie aj modrého C-éčka vedúceho až na Vtáčnik.


Na vytúženom hrebeni

Tak a som tu! Teraz sa ide ďalej, dokonca po cyklotrase. Pripadá mi ako „single-trail”. Paráda. Žiaľ, dlho mi radosť nevydrží, lebo profil stúpa do kopca . Nevadí. Krútim nohami ako vládzem, mám za sebou tých 50 km. Až na pár prekážok, kde zosadám a trochu tlačím, sa to dá celkom pekne vyšliapať. Rozmýšľam, aké je to z Rúbaného vrchu na opačnú stranu, kam vlastne to modré C-éčko vedie?


Cesta sa postupne rozširuje. Ide to celkom pekne, kamene pribúdajú. Typický Vtáčnik, hovorím si. Začínam narážať na limity môjho hardtailu so 100 mm zdvihu (trápna výhovorka na moje schopnosti). Okolo Kláštorskej skaly sa nachádzajú úseky, kde to radšej potlačím aj smerom dolu.


Samotná Kláštorská skala (1 279 m n. m) je vrch formovaný andezitovými útvarmi, osobne ho pokladám za krajší ako samotný Vtáčnik. Ide o tretí najvyšší vrch tohto pohoria. Druhý je vrchol Malej Homôlky, ten je však mimo červenej turistickej značky, no nie veľmi. Na Kláštorskej chvíľu pobudnem.



Práve tu sa rozhodnem pre oddych, lebo tu nikoho niet. Došla mi voda, pokračujem pomaly pod Vtáčnik, kde sa nachádza výdatný prameň. Tu stretávam prvých cyklistov aj turistov. Zdá sa, že táto strana nie je až tak navštevovaná, čo však neplatí o Vtáčniku. Dostávam sa k nemu po krátkom intenzívnom stúpaní.


Čučoriedok už niet. Je tu naozaj priveľa ľudí, niektorí aj v podnapitom stave a tak si rýchlo urobím pár fotiek a idem ďalej. Ponáhľam sa, lebo fakt nepotrebujem počúvať a pozerať sa na tých „turistov”. Idem ďalej až k „tajnej” odbočke do čučoriedok, ktorá ma dovedie pod vrchol. Nemusím tak niesť bicykel dolu po skalách. Hrebeň má teraz poriadne technický charakter. Je to tréning odhadzovania kolies, prenosu ťažiska a sily. Takto to pokračuje až po Malú Homôlku. Áno, druhý najvyšší vrch pohoria. Jeho vrchol však leží mierne vpravo mimo hrebeňa.

Upadajúca morálka aj sily

Odtiaľto sa už cesta začne výrazne kaziť. Popadané konáre, stromy, rozbitý terén. Dvakrát ma vyhodí zo sedla, našťastie bez úrazu. Vidím, že niekto to tu na širokých plášťoch a hrubom dezéne predo mnou hrotil a „driftoval” každú zákrutu. Vyzerá to zaujímavo, no pre mňa už akosi nie. Prechádzam na cestu s kopou blata a kaluží, ktoré sú čerstvo rozjazdené, musím zosadať a prenášať pomimo cesty kadejako dookola. Takto sa to strieda až po Kanie studne, pokračuje ďalej na Tri chotáre až na Jarabú. Mám toho dosť. Dojedám posledné jedlo a vôbec ma neláka pokračovať ďalej. Rozhodol som sa, že zídem do Podhradia po žltej.

Moje ruky, moje kosti

Kostitras (čiže HT-čko) a táto cesta, to je fakt masakrálna kombinácia. Dolu som sa triasol ako pri nejakom absťáku. Zjazd je poriadne rozbitý, kamenistý a občas až príliš rýchly, chcelo by to fulla. Odteraz šetrím! Schádzam dolu k hríbiku označenému ako „Pod rozbitou”, no mohol sa v pohode nazvať aj „nad rozbitou”, pretože kým nezídem do Podhradia, idem stále po horšej a horšej ceste. Na druhý deň mám svalovicu na predlaktiach. Je to vtipné, lebo každému vravím, že ma bolia ruky z bicyklovania .


Z Podhradia si užijem ešte zjazd po novom asfalte a tamojších serpentínach. Po tom teréne je to priam vytúžená zmena. Prichádzam do Lehoty pod Vtáčnikom, odtiaľ krížom cez polia do Sebedražia, Prievidze až nakoniec dorazím domov. Celé to vyšlo na 90 km a niečo cez 1 300 výškových metrov.

Poznatky

  • nabudúce vyrazím na Vtáčnik rovno z Kamenca a hrebeň absolvujem opačne až po koniec C-éčka
  • rozhodne viac vody
  • na Vtáčnik by to chcelo fulla
  • ísť cez týždeň, keď tam bude menej ľudí

Bol to dobrý a dlhý výjazd. Pre niekoho možno zbytočne dlhé presuny, ale pre mňa sú súčasťou výjazdu. Dobre padnú hlavne na začiatku na rozjazdenie a rozkrútenie nôh. Užil som si aj takúto trasu a napriek trápeniu v istých momentoch, to bol jednoducho ďalší skvelý deň v sedle. Tak zas opäť niekedy nabudúce.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
AdMich 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Sedačkový trojboj alebo tri cyklovýlety s deťmi v Považskom chotári

Sedačkový trojboj alebo tri cyklovýlety s deťmi v Považskom chotári

Leto v plnom prúde. Deti majú prázdniny, dvor je im už malý ako samotka a začne byť rodinné dusno. Klasika. Treba vypadnúť, vyvetrať sa. Tak papá, moji! Sám sa vracať už ani nemusím. Aha. Tak poďme všetci, šupito, nasadať!
Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Valašsko je cyklistický raj pre milovníkov cesťákov i MTB. Kto tam nebol, neuverí, kto tam bol, rád sa tam znovu vracia.
Dáme hrebeňovku? Jasné!

Dáme hrebeňovku? Jasné!

Dve hrebeňovky na západnom Slovensku. Charakterom odlišné a pritom relatívne blízko, navyše vám obe ponúknu bohatú dávku zábavy a rozhodne sa nebudete nudiť.
keyboard_arrow_up