Ako skrotiť kostitrasa?

Bicykle s pevnou zadnou stavbou polarizujú bikerskú spoločnosť od nepamäti, ale sú naozaj také nepohodlné? V tomto článku sa pokúsim tento mýtus vyvrátiť.

Sú pevné bicykle naozaj nepohodlné?

Na biku s pevnou zadnou stavbou som začal jazdiť asi tri roky späť a od tej doby som „zhltol" niekoľko tisíc kilometrov. Moju dávnu dilemu si môžete pripomenúť tu: Pružiť, či nepružit? To je otázka.... Dodnes som ju nerozlúskol a v stajni mám aj „celopéro", ktoré využívam najmä na preteky a dlhšie výjazdy. Aj napriek tomu pre zaujímavosť dodám, že pomer kilometrov v minulom roku bol 4:1 pre hardtail.

Napísané čierne na bielom mi to príde ako neuveriteľný pomer, z veľkej miery za to môže celoročné jazdenie a jazdy so synom v cyklovozíku. Pri ktorých naozaj nemám srdce drať pretekársky stroj. Avšak po tomto bicykli stále viac siaham aj na bežné výjazdy. Postupom času som všetko doladil do maximálneho detailu a konečne necítim vyklepanú kostrč, ako tomu bolo v začiatkoch. Práve oblasť kostrče mám operovanú a dodnes žijem s fixovanými stavcami driekovej chrbtice L5-S1. O motiváciu som mal teda postrané.

Najprv zadok

Bezduše som jazdil už na prvej verzii Blizz-a. Je to super pre zlepšenie pohodlia, ale ten rám je taký tuhý, že to samotné plášte nespravia. Domov som sa vracal vyklepaný ako rezeň aj napriek použitiu podhustených 2,4 palcových plášťov. Miestami som bol naklonený tomu, že to proste bez tlmiča nepôjde. Nerád sa ale vzdávam toho, čo mám rád a začal som špekulovať.

Ako prvé som zmenil sedlo, kontaktný bod. Osadil som Selle San Marco GND vo verzii Supercomfort, ktoré má o niečo hrubšie polstrovanie a lepšie tlmí otrasy. Niečo to pomohlo, ale poznáte to... not great, not terrible a rozmýšľal som čo ďalej.


Teleskopickej sedlovky som sa dlho nechcel vzdať ale pochopil som, že s ňou to nepôjde, keďže je tvrdá ako „fras". Nahradil som ju karbónovou verziou s pasívnym pružením. Majitelia bicyklov Canyon ju veľmi dobre poznajú, ide o model VCLS 2.0 s offsetom 25 milimetrov. So sedlovkami je to celkom komplexné, v ponuke sú aj kúsky s reálnym pružením, no ja som chcel zachovať bicykel jednoduchý a nenavyšovať jeho hmotnosť. Pri rozhodovaní mi pomohol tento zahraničný článok.


Mierne som sa obával pohupovania pri šliapaní v sedle, ale nič také sa nekonalo a zdvih dva centimetre pekne pohltil tie väčšie rany. To už bola iná káva a prirovnal by som to k mikro tlmiču,

Je veľmi dôležité počúvať svoje telo a snažiť sa prispôsobiť stroj telu, ak to nejde naopak.

avšak aj toto má svoje limity. Neexistuje možnosť akéhokoľvek nastavenia a tak vás sem-tam môže nadhodiť zo sedla. Sedlovka neberie do úvahy vašu hmotnosť, pre niekoho ľahšieho nemusí fungovať tak dobre ako u mňa. Zároveň ju mám vysunutú poriadne z rámu a to zlepšuje prepružovanie. Nakopávanie od zadného kolesa eliminuje uspokojivo, čo ma veľmi teší.

Úplne nový level znamenalo až použitie insertu a zníženie tlaku, ten sa správa vo svojej podstate opäť ako tlmič, nakoľko má dvojkomorovú konštrukciu, skúsenosti som zhrnul v predošlom článku. Až pri písani tohoto textu som si uvedomil, že mám vlastne tlmiče dva. Na hardtaili. Paráda.


Tlaky, pášte a inserty... je to veda, ale stojí to za to. Do sezóny 2022 som to nenechal na náhodu a na vlne trendu som k tejto kombinácii pridal ráfiky s vnútornou šírkou 30 milimetrov, plášte som osadil so šírkou 2,35 palca a ešte o málinko podfúkol. Plášť primárne žehlí podklad a čo prejde vyššie, „zožerie" sedlovka. Ultimátna kombinácia. Z výjazdov sa už nevraciam ako zbitý pes a moje telo mi ďakuje, že ho vedome neničím.

Potom predok

Tu je toho podstatne menej, nebojte sa. Asi nemusím predstavovať klasiku ESI a ich silikónové gripy. Mám veľké ruky a tak som siahol po verzii Chunky Extra. Tu vidím ešte priestor na skúšku nejakých zaujímavých tvarovaných gripov od Ergonu, ale zatiaľ mi vyhovuje hrubší úchyt a dobré tlmenie.


Nakoľko bicykel využívam aj na zimné jazdenie po asfalte, tak som sa rozhodol, že potrebujem niečo na zmenu polohy a zvolil som vnútorné rohy. Zdajú sa malé, ale nemám problém ich obsluhovať aj v XXL rukaviciach do tuhej zimy. Navyše sa viem oprieť predlaktiami a získať nejakú aerodynamickú výhodu počas príjemných vánkov v oblasti Podunajskej nížiny.

Heuréka!

Pohodlie na bicykli nie je len o odpružení, dôležitý je celok, aby ste sa cítili skoro ako v obývačke. Žiadna nechuť, len čistá radosť z jazdy. Je veľmi dôležité počúvať svoje telo a snažiť sa prispôsobiť stroj telu, ak to nejde naopak. Ladením stroja s ohľadom na komfort som už zrejme narazil na limity a môžem si zakričať heuréka!


Podeľte sa prosím v diskusii, ak ste tiež prešli podobným procesom alebo vám niečo behá po rozume. Rád si to prečítam. Verím, že vás moje skúsenosti navedú na cestu zlepšovania pohodlia, telo sa vám poďakuje.