Tip na výlet: Hlboká dolina – ihrisko nielen pre MTB

Hlboká dolina (lokálne nazývaná Hostianska) a jej okolité lesy ležia na rozhraní Vtáčnika, Pohronského Inovca a bájneho Tribeča. Nebojte sa, verím, že sa v nej nestratíte .

Do doliny vedie mnoho vstupných cestičiek, avšak drvivá väčšina z nich je prechodná iba na MTB. Celá je vetvená viacerými menšími dolinkami, s niektorými sa dnes zoznámime. Možnosti dostať sa do nej po spevnenej komunikácii sú iba dve – samotné ústie doliny z obce Hostie a Nestašovou dolinkou, ku ktorej sa dostaneme trošku neskôr.

Jediná vec, ktorej sa treba ani nie báť, ale byť ostražitý, sú miestni obyvatelia, ktorým sa tu veľmi páči a majú naozaj početné zastúpenia. Sú to kamoši ako srnky, jelene, diviaky, rysy,... a potom aj vlky a medvede. Či už niekto verí alebo nie, zastúpenie tu má každý jeden z vymenovaných druhov.

Osobne, vzhľadom na to, že sem pravidelne chodím aj veľmi skoro ráno, mám časté „face to face meetingy" s prvou skupinou vymenovaných zvierat, preto tí kamoši. Ostražitosť je na mieste hlavne počas zjazdov, ktoré sú naozaj rýchle a technické. Na mnohých miestach sa hlavne po zime a dažďoch nachádza jemný štrk a niektoré zákruty sú také ostré, že okolo zveri stojacej na/pri ceste len tak prefrčíte, až potom si poriadne uvedomíte, že tam nejaká bola. Cesty sú síce väčšinou v dobrom stave, ale treba brať na zreteľ, že sú lesné - tzn. poriadne úzke a nevidíte, čo sa v okolitom poraste skrýva. Niekedy je lepšie to ani nevedieť . Nejedenkrát sa mi stalo, že som počas jazdy videl preletieť jeleňa z jednej strany cesty na druhú a už ho nebolo. Nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby som o pár sekúnd rýchlejší...

Ale teraz k veci

Dolina, vzhľadom na jej odľahlosť v hĺbke prírody, sa vyznačuje dosť dobrým asfaltom, vhodným na cestnú cyklistiku. Samozrejme, sú úseky, kde je potrebné sa trošku prekľučkovať zhoršenými miestami, ale vzhľadom na polohu a spomínanú odľahlosť sú podmienky viac než dobré.

V noci výhľad na čistú oblohu, hviezdy ...a sem-tam zatúlaný medveď .

Dnes si ju spoločne prejdeme celú na „cesťáku“, popíšeme si konkrétne miesta a uvidíme, koľko sa nám podarí prejsť a nastúpať výškových metrov. Záznam trasy, ktorý udávam nižšie, je z obdobia, kedy som bol na konci choroby, alebo len veľmi tesne po nej - sám neviem vzhľadom na to, že ešte do rána som sa potil v miernej teplote. Nuž, tak to už býva, keď sa pravidelne športujúci ľudia nevedia dočkať opätovného pohybu a povedia si, „čo ťa nezabije,...“ koniec poznáte.

Tak ako vždy, začínam v obci Topoľčianky, odkiaľ sa hlavnou cestou presuniem do obce Hostie. Prechádzam celú dedinu a hneď za futbalovým ihriskom vstupujem do ústia Hlbokej doliny.


Pokračujem ďalej, cesta sa nenápadne dvíha a takto je to prakticky v celej doline. K mojej prvej odbočke od konca dediny je to približne 5 km a vstupujeme do sveta s názvom Dlhé úbočie. Tí z vás, ktorí ste sa už v minulosti zúčastnili cyklomaratónu v Topoľčiankach, si budete niektoré úseky po odbočku pamätať, keďže ste prechádzali práve tadiaľ. Dolinka, ktorú si idem vyšliapať, je dlhá 3,5 km a naberiete na nej 200 výškových metrov (5,7 % stúpanie).


Na jej začiatku musíte prejsť bránou, ktorá býva väčšinou zatvorená a zamknutá – „no worries“, malé dvierka hneď vedľa zamknuté nebývajú. Ja som mal šťastie v nešťastí, pretože som krásne prefrčal cez otvorenú veľkú bránu, žiaľ je to aj znamenie, že sa tam niečo deje. V najhoršom prípade natrafíte na veľkú ťažnú techniku a naozaj takmer zablokovaný úsek cesty, po ktorom bolo ťahané drevo z lesa. Áno, ako naschvál, práve toto bol dnes môj prípad .


Za ďalšie, táto dolinka je asi najmenej frekventovaná zo všetkých, takže tu bolo po zime naozaj veľa posypového štrku, ako vidíte za mnou na fotke.


Opäť „no worries“, počas roka to tu takto bežne nebýva. Cesta končí hore takým, akoby kruhovým objazdom pod Papajvŕškom (616 m).


Pozdĺž celej dolinky sa tiahne potôčik, od ktorého vanie krásny čerstvý vzduch – oceníte hlavne vo vysokých teplotách a nachádzajú sa tu dva pramene, kde si viete doplniť naozaj kvalitnú vodu: Prameň Zlatno a Jelení prameň. Na mape je zakreslený aj tretí, nikdy som ale naň nenatrafil.


Spúšťam sa naspäť a pokračujem ďalej po Hlbokej doline, míňam chatu Koborno a prameň Dubovo.


Tentokrát idem až k záveru doliny, na jej konci sa cesta opäť začína prudko dvíhať. Ešte predtým, ako budem v tomto stúpaní pokračovať, ukážem vám vodnú nádrž Husárová.


Pekné miesto na oddych, piknik s rodinou či priateľmi, ohnisko na opekanie. V noci výhľad na čistú oblohu, hviezdy ...a sem-tam zatúlaný medveď .

Kto by si chcel prípadný trip ešte predĺžiť, je kopec možností, ako/kde pokračovať a „povymetať“ ďalšie kúsky lokálnych skladačiek.

Stále sa smejem, keď si spomeniem na príhodu kamaráta z detstva, ako sa k nim večer priblížil medveď a oni skončili na streche prístrešku. Nuž čo, asi sa chcel chudák samotár socializovať a trošku si s nimi vypiť . Ideme teda ďalej, čaká nás stúpanie dolinkou do sedla Krížne cesty (615 m n. m.), celý čas popod Cígerovou skalou (716 m n. m.) a vrchom Sokolec (799 m n. m.). Miestne jazyky hovoria, že na ňom údajne rastie najnižšie položená kosodrevina na Slovensku. Zatiaľ neviem potvrdiť, ani vyvrátiť, musím sa niekedy vydať priamo naň.


Od vodnej nádrže sme na dĺžke 4,2 km nabrali 180 v. m (4,3 % stúpanie).


Cestou míňame opäť výdatný prameň s názvom „pod Sokolcom“, na týchto miestach jednoducho na dehydratáciu nezomriete .


Dole idem tou istou cestou, akou som išiel hore. Je tu možnosť urobiť okruh popod vrch Lámaniny (730 m n. m.) – tak sa to väčšinou aj jazdí, ja idem ale tentokrát dole cez VN Husárovú a Lámaniny si idem vyšliapať z opačnej strany. Neďaleko ďalšieho prameňa, dole v Hlbokej doline (prameň Žliabok) je mostík cez Hostiansky potok a tam začína stúpanie Malou Hlbokou dolinkou pod vrch Lámaniny.


Asi po jednom kilometri od jej začiatku míňame, hádajte čo? No predsa ďalší prameň s názvom Malá Hlboká.


Pokračujeme ďalej až po červenú turistickú značku, smerujúcu do lesa k Jedľovým Kostoľanom. Tu stúpanie končí a ďalej by sme sa vedeli prepojiť už spomínaným okruhom cez Krížne cesty. V Malej Hlbokej dolinke sme nabrali 200 v. m na dĺžke 3,15 km (6,3 % stupáčik). Tak ako doteraz, dole idem opäť rovnakou trasou, akou hore. Tentokrát sa presúvam do dnešnej poslednej, Nestašovej dolinky, ktorú som spomínal už v úvode. Jedná sa o druhú prístupovú cestu do Hlbokej doliny. Naberieme v nej 211 v. m na 4,32 km (4,9 %) a áno, čo by to bolo za dolinku, keby nemá svoj vlastný prameň?


Na jej konci cesta pokračuje ďalej, cez Drahožickú hutu asi 3,3 km, kde sa už napojím na hlavnú cestu medzi horskou dedinkou Skýcov a Veľkými Uhercami. Pokračujem smerom cez Skýcov, domov do Topoľčianok, prevažne už v klesaní ďalších približne 13 km. Kto by si chcel prípadný trip ešte predĺžiť, je kopec možností, ako/kde pokračovať a „povymetať“ ďalšie kúsky lokálnych skladačiek. Kto by s tým potreboval poradiť, kľudne sa mi ozvite. Mne na dnes, aj vzhľadom na chorobu, viac než stačilo a idem sa domov liečiť .

Parametre trasy

• Dĺžka: 65 km
• Prevýšenie: 1 114 m
• Náročnosť: Stredná
• Určenie: Cestný bicykel, Gravel
• Mapa/GPX: Strava

Zhrnutie

Čo dodať na záver? Je to naozaj dokonalé miesto, kde sa dá cez leto ukryť pred horúčavami a na každom rohu doplniť zásoby vody. Dúfam, že som vás toľkými vodnými zdrojmi nepoplietol . Len v bezprostrednej blízkosti opísanej trasy ich bolo hneď sedem, mnohé ďalšie v lesoch naokolo. Všetka úcta pánovi Filandovi, ktorý tieto pramene udržiava a vytvára ich v krásnych podobách studničiek, aké ste mohli vidieť na fotkách.

Za ďalšie, žiadna premávka! Je tu prísny zákaz vjazdu, aj keď občas (hlavne počas pracovného týždňa) môžete natrafiť na nejaké lesnícke auto. Dolina je vhodná aj na pohodové rodinné výlety/cyklovýlety a reset duše tunajšou prírodou. To, že to je raj pre MTB, je už úplne iná „story“... Určite stojí za navštívenie. A kto chce vidieť aj lokálnu faunu, stačí si privstať a je veľmi pravdepodobné, že sa tam niekde aj stretneme .