Okolo slovenských regiónov: Gemer (rožňavská časť) – hnilecké Strade Bianche

Okolo slovenských regiónov: Gemer (rožňavská časť) – hnilecké Strade Bianche

Gemer bol donedávna pre mňa nie celkom prebádanou oblasťou krajiny. Keď sa nad touto cyklotúrou zamyslím, pravdepodobne pôjde o jednu z mojich naj v roku 2021.

Najoriginálnejšie zážitky, jedna z najdlhších trás s najvyšším prevýšením. Som si vedomý, že som Gemer neobišiel celý a v budúcnosti sa určite vrátim, aby som „obehal" aj jeho západnú časť. No i tak bola táto pasáž dostatočne krásna a výživná. Výživná, lebo na žiadnej z mojich ciest nesmú chýbať kopce. Veľa, veľa kopcov. A keďže som mal mierené do srdca Volovských vrchov, nebolo to nič zložité, aspoň čo sa plánovania týka. Už dopredu som sa tešil, že si obídem staré známe miesta, cez ktoré som prechádzal na Ceste hrdinov SNP.

Parametre trasy


  • Dĺžka: 200 km
  • Prevýšenie: 3 012 m
  • Náročnosť: ťažká
  • Určenie: cestný bicykel
  • Mapa/GPX: sekcia Výjazdy




Brdkový a vajíčkový úvod


Kedysi sa tu v jednej zo serpentín prevrátil autobus a mne pri jej prejazde naskakujú nepríjemné zimomriavky

Začínam, podobne ako v prípade Spiša, u babči v Jablonove pri Levoči. Kým sa dostanem na samotný Gemer, musím sa najprv prebojovať brdkami v okolí Spišskej Novej Vsi. Keďže ma čaká dlhá trasa, treba si, samozrejme, dať poriadne raňajky a viete, aké sú babky – čím viac jedla, tým lepšie. Tak ma hneď zrána ťaží v bruchu praženica z asi piatich vajec. Aspoň z kopca mi to pôjde lepšie . Sponad Spišskej obdivujem Tatry v miernom opare. Dnes však nenastal ich deň, dosť stúpania si užijem aj vo Volovských vrchoch.

Tatry v rannom opare

Prvým z nich je tesne za Novoveskou Hutou sedlo Grajnár - príjemné a zamotané. Privítal by som aj o niečo lepší povrch, hoci alternatívou by boli aj širšie cestné plášte. Zatiaľ si však musím vystačiť s tým, čo mám a pomaly sa posúvam vpred. Keby som vtedy tušil, čo ma o pár desiatok kilometrov ďalej čaká... Pri vrchole sa snažím nájsť podľa mapy studničku, no neúspešne. V sedle je situovaný pamätník zrážky dvoch stíhačiek MiG-29. Kto ste fanúšikom nášho letectva, to bola tá s peknou tigrovou kamuflážou. Okrem iného to tu aj v zime dýcha športom a síce bežkami – na MTHIKER máme o tom pekné video.

Pamätník zrážky lietadiel

Konečne v cieli určenia


Zjazdujem smerom do Hnilca a po prvej polovici zjazdu som slušne vytrasený – diera sem, diera tam. V tieni stromov ich, samozrejme, nevidno. Našťastie je tu minimálna premávka a tak môžem pomerne pohodlne kľučkovať. Zopár výmoľov som však určite trafil. V takýchto momentoch celkom závidím borcom, ktorí jazdia s tým múdrym svetlom od Garminu. Aspoň sa nemusia pri jazde stredom vozovky otáčať a kontrolovať, či niekoho neobmedzujú. Zatínam zuby a teším sa, keď prídem ku križovatke s odbočkou na Dedinky, odtiaľto už vedie celkom fajn cesta. V údolí sa však dlho nezdržiavam, lebo hneď za dedinkou Hnilec ma čaká stúpanie do sedla Súľová. Dovtedy sa však snažím vyžobrať niekde vodu, no opäť obchádzam naprázdno, keďže tu majú práve odstávku. Ja si teda viem vybrať správny deň. Pokračujem smädný ďalej a stúpanie na Súľovú okamžite radím k jednému z mojich top, keďže je pravidelné s niekoľkými serpentínami, ktoré ma vždy doslova vystrelili do ďalšej rovnej pasáže.

Serpentíny SúľovejPohľad na Hnilec


Na druhej strane, zjazd je poriadne zamotaný a dlhý, ak by bola cesta uzavretá, viem si predstaviť, ako by som sa tu vybláznil (inak aj vy si vždy pri zjazdoch predstavujete, že zákruty „režete" ako Julian Alaphilippe? ). Takto sa však držím v svojom pruhu a aj tak si klesanie užívam maximálne, koľko sa dá. Čaká ma totiž dlhočizná, pomerne rovinatá tranzitná časť z Gemerskej Polomy až do Krásnohorského Podhradia. O jediné rozptýlenie sa stará kaštieľ v Betliari, kde sa zastavím a spravím si fotku. Možno už tušíte, čo ma čaká za Krásnohorským Podhradím, keď sa chcem dostať späť na sever.

Kaštieľ Betliar

Úhornianske martýrium


Legendárne Úhornianske sedlo síce z tejto strany nedosahuje také hodnoty sklonu ako jeho severný náprotivok (samozrejme, ani tu sa nejde po rovine ), no je poriadne dlhé. Opäť sa vyhýbam výmoľom, tu mi to už začína pripadať ako taký podivný hybrid cesty a MTB, keďže musím v niektorých pasážach pracovať celým telom. Dobrou správou je, že v súčasnosti je cesta v celej dĺžke opravená - bolo načase. Z času na času zastavím, fotím a modlím sa, aby bol už koniec. Hoci je stúpanie namáhavé a veľká časť vedie na slnku, môžete očakávať skutočne nádherné výhľady do doliny – po chvíli som prestal rátať, koľkokrát som si povedal, aké je to Slovensko krásne .

Hrad Krásna HôrkaDedinka Pača a vrcholce Volovských vrchov


Vykúpenie z utrpenia napokon prichádza a ja na brzdách za autom klesám do Smolníka. Kedysi sa tu v jednej zo serpentín prevrátil autobus a mne pri jej prejazde naskakujú nepríjemné zimomriavky. Klesám veľmi dlho až do Mníška nad Hnilcom. Idem si pohodovou tridsiatkou a pri vjazde do dediny vidím pri zvodidlách mačku. Tá na mňa zíza a v poslednej chvíli mi vystrelí priamo pod kolesá. Okamžite dupnem na brzdy, ale zastaviť už nedokážem – dvakrát ma nadhadzuje, obzerám sa a cica beží preč. Pulz mám vyšší než pri tom stúpaní do Úhornianskeho sedla, premýšľam, či som jej týmto ubral jeden alebo dva životy, a napochytro kontrolujem za jazdy bicykel. Jediné, čo „rapľuje", je šalter. Pevne verím, že ho postačí doladiť skrutkou a nemám zohnutú pätku. Pri technickej pauze zisťujem, že som mal, našťastie, len povytiahnutý bowden a tak ho strkám nazad a všetko opäť funguje, ako má. Uf. Aspoň niekedy majú hliníkové kolesá navrch, ak sledujete Tour de France dlhšie, možno si spomeniete na zrážku Marcusa Burghardta s jedným úbohým labradorom, Marcusove predné koleso vtedy zostalo zohnuté v uhle 90°. V tomto ohľade som vyviazol ešte dobre, preto sadám na bicykel a frčím ďalej, na bicykli s čestným titulom „Mačkobijec”.

Strade Bianche


Po dlhom klesaní ma čaká rovnako dlhé mierne stúpanie. Opäť raz naivne verím mapám, že cesta medzi Nálepkovom a Hnilcom bude asfaltová. Spočiatku to aj vyzerá dobre, no povrch je stále horší a horší, až sa napokon premieňa na kamenistú cestu. „Oh shit, here we go again." No treba povedať, že povrch nie je až tak zlý, ako tomu bolo na Záhorí, tam by som skutočne potreboval horský bicykel, tu je to skôr také... Strade Bianche .

Hnilecké Strade Bianche

V každom prípade som skutočne veľmi šťastný, keď sa konečne bezpečne dostávam do Hnilca a mierim na Grajnár z druhej strany. Toto stúpanie ma skutočne udivovalo. Takmer celých sedem kilometrov som na mojej Sigme hypnotizoval sklon 4 %. Ak by bol strmší a s lepším povrchom, bolo by to pre mňa ideálne prostredie na zopakovanie Everestingu. Zjazd si po rozbitej ceste dvakrát neužívam, no premýšľam, kadiaľ to vezmem späť do Jablonova, keďže to chcem natiahnuť na 200 km. Napokon sa rozhodnem dokončiť okruh cez Levoču – u mňa už obohratá pesnička, no treba povedať, že po toľkých kilometroch a nastúpaných metroch tie „hupáky“ medzi Spišským Hrhovom a Spišským Podhradím pooooriadne potrápia.

Okolie Spišského Hrhova

Z tejto trasy som si odniesol viacero zaujímavých postrehov. Tu sa pri Trnave často sťažujem, v akom stave sú cesty. No až keď som si uvedomil, čo všetko na východe nazývajú cestou II. triedy, už som ticho – Grajnár poplátaný ako moje tepláky v škôlkarských časoch a Úhornianske sedlo rozbité ako priemerný študent v piatok večer. Takisto tu majú akési príliš radikálne mačky, ktoré neznášajú cyklistov alebo ich jednoducho omrzel život. Celé je to však vyvážené skutočne nádherným prostredím, najmä v stúpaniach som išiel takmer celý čas lesom a toľko zábavy v zjazdoch som si užil málokde. Ozaj a naraziť v Úhornianskom sedle na auto, tak to je skutočný úspech .

Seriál Okolo slovenských regiónov



Podeľ sa so svojimi zážitkami


Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
LukasHarant (Lukáš Harant)
Páči sa ti tento článok? thumb_up53thumb_down comments 20 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Okolo slovenských regiónov: Spiš – hrady, kopce, láska

Okolo slovenských regiónov: Spiš – hrady, kopce, láska

Spiš sa popri Orave a Myjavsku radí medzi moje TOP 3 regióny. Možno som len ovplyvnený tým, že som tu strávil podstatnú časť detstva, no tunajšie cesty jednoducho zbožňujem.
Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Bikepacking – skúsenosti nula, odhodlanie tisíc

Začalo to stretávkou zo strednej po 10 rokoch. Spolužiačkin snúbenec si v rámci letnej dovolenky naplánoval obehnúť Slovensko po vlastných, spolužiačka mu chcela dať pár dní náskok a dobehnúť ho na bicykli.
Tip na výlet: Hlboká dolina – ihrisko nielen pre MTB

Tip na výlet: Hlboká dolina – ihrisko nielen pre MTB

Hlboká dolina (lokálne nazývaná Hostianska) a jej okolité lesy ležia na rozhraní Vtáčnika, Pohronského Inovca a bájneho Tribeča. Nebojte sa, verím, že sa v nej nestratíte :).
keyboard_arrow_up