Okolo slovenských regiónov: Spiš – hrady, kopce, láska

Spiš sa popri Orave a Myjavsku radí medzi moje TOP 3 regióny. Možno som len ovplyvnený tým, že som tu strávil podstatnú časť detstva, no tunajšie cesty jednoducho zbožňujem.

Trasu podobnú tejto som absolvoval dva roky pred repete, v mierne upravenej a o zopár kilometrov kratšej verzii, keďže som šiel ešte na mojom starom horskom biku (ukončil som ju s úpalom a horúčkou, na ktorú nezabral ani Paralen). Tým pádom som vedel, čo ma čaká zhruba prvú tretinu trasy, ťažko povedať, či bohužiaľ alebo našťastie . Úpravy som robil najmä kvôli tomu, že pred časom som išiel autobusom z Popradu do Spišskej Starej Vsi a po ceste bola jedna špecialitka, pri ktorej som si povedal: „tak sem raz musím na žiletke ísť“. A keď si niečo zaumienim, väčšinou k tomu aj dôjde.

Parametre trasy

• Dĺžka: 171 km
• Prevýšenie: 2 288 m
• Náročnosť: 4/5
• Určenie: cestný bicykel
• Mapa/GPX: sekcia Výjazdy

Gravelistan a bajerovské „hupáky“

Celé okolie je legendárne – turistika, cyklistika, splav Dunajca, Lietajúci Cyprián

Štartom mojej trasy je malebná dedinka Jablonov pri Spišskom Podhradí, kde býva moja babča. Prvé stúpanie ma čaká už po niekoľkých kilometroch – u mňa legendárna Paršivá, ktorá mala ešte do novembra 2021 absolútne príšerný povrch, no teraz vás tam čaká krásny novučičký asfalt, klobúk dole pred samosprávou, že nezabúda aj na takéto nenápadné horské cestičky. Ja si však „užívam“ vyslovene rozbombardovanú cestu, keďže sa práve opravuje, no odmenou za toto utrpenie mladého Werthera je pohľad na tatranské končiare a pekné lúky na vrchole.


Po zjazde z Paršivej nasleduje krátka „rádoby“ rovinka a za Torysou začína peklo – minimálne pre tých, ktorí vozia semi-compact a dvadsaťpäťku kazetu . Kto daný úsek poznáte, viete, o čom je reč, podobá sa to tu skôr na Myjavské kopanice, kedy vás čaká ostré stúpanie, za ním hneď zjazd a toto opakujete dokola a dokola a dokola… až po Šambron. Odtiaľto sa do Plavnice mierne klesá, vravím „adios" prázdnej ceste, čo by to bol predsa za cestný švih, keby som nemusel čmuchať výfukové plyny.

...tak leť na krídlach, Cyprián...

Prichádzam k prvému mierne nepríjemnému úseku, čo do premávky, keďže od Plavnice cez Starú Ľubovňu až do Hniezdneho sa ide po ceste I. triedy a tento úsek sa nedá obísť. V Hniezdnom však odbočujem smerom na Kamienku, kde vás už teraz určite čaká ďalšia pekná obnovená cesta, no ja som mal v tom čase pocit, akoby som hral „faraóna“ – stojíš, stojíš, stojíš (ach, tie semafory). Z Kamienky opäť stúpam krásnym prostredím, cesta takmer iba pre mňa, sklon sa drží na nizučkých číslach a záver vyzerá doslova ako cesta do neba. Na vrchole tohto stúpania už vidno legendu tunajšieho kraja – Tri koruny (v prepočte 10 centov ).


Kým sa k ním však dostanem, čaká ma pomerne dlhá cesta dolu kopcom. Klesanie končí v Červenom Kláštore. Celé okolie je legendárne – turistika, cyklistika, splav Dunajca, Lietajúci Cyprián. Lokalitu sa určite oplatí navštíviť aj inak ako na dvoch kolesách, celé to tu dýcha históriou a Pieninský národný park je možno nenápadný, no krásou za ostatnými v ničom nezaostáva. Kto obľubujete gravel, vrelo odporúčam trasu z tejto dedinky Prielomom Dunajca, ja som ju absolvoval na rafte po Dunajci, no na bicykli určite o nič neprídete. Takisto vás tu čaká množstvo možností najesť sa.

Posledné výkriky kopcov a klasikársky záver

Od blízkej Spišskej Starej Vsi sa už iba neviem dočkať Reľova, pretože tu začína stúpanie do Magurského sedla (to je tá špecialitka ), na ktoré sa veľmi teším. Teda, na stúpanie možno nie až tak, ako na zjazd. Napokon ma však baví aj samotné stúpanie s peknými serpentínami uprostred. Zjazd je ozaj parádny, hoci nie rýchly, ale pomerne technický.


Bohužiaľ sa musím opäť na chvíľu vrátiť na hlavnú cestu. V tomto úseku by mal ísť paralelne s cestou cyklochodník, avšak nikdy som sa naň akosi nevedel napojiť. V Kežmarku sa dostávam späť na trochu prázdnejšie cesty, no zvlnený terén si znova pýta slovo. Keď som tadiaľ išiel o dva dni autom, ešte stále ma pri tom pohľade boleli nohy . Čo ma trochu zamrzelo, boli Tatry, ktoré sa schovali do oblakov. Aspoň že ráno som si ich užil z diaľky.


V Jánovciach sa pripájam opäť na hlavnú cestu, v tomto prípade treba povedať, že diaľnica tu poriadne odľahčila dopravu, tak sa na tejto kedysi neslávne chýrnej ceste smrti už netreba báť o život a užívam si relatívne prázdnu cestu zvlneným terénom do Levoče až do cieľa.


Čo mám na týchto mojich spišských jazdách najradšej? Vždy, keď idem od Levoče do Jablonova, čaká ma pri chýrnom Spišskom salaši ostrá odbočka vľavo. O odbočku sa samozrejme nejedná, ale ten pohľad na majestátny Spišský hrad s hrebeňom Braniska v pozadí ma asi skutočne nikdy neomrzí. Trasa sa dá určite istými spôsobmi varírovať, napríklad si to strihnúť krížom cez Levočské vrchy, ale o tom bude určite vedieť viac napríklad taký Glevo, keďže to je jeho domáca pôda – ja som tu len taký „sviatočný cyklista“ .

Seriál Okolo slovenských regiónov

• Podunajsko - Štyri mlyny na Malom Dunaji
• Tatry - keď vrchárska koruna nestačí
• Kysuce - v objatí Javorníkov a Fatry
• Záhorie - slovenská Sahara?
• Horná Nitra - môj vrchársky raj

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.