Okolo slovenských regiónov: Horná Nitra - môj vrchársky raj

Horná Nitra je, aspoň by som povedal, rajón hlavne horských cyklistov. Dá sa tu však absolvovať skutočne nádherná trasa na žiletke, preto som neváhal ani na moment.

Musím sa úprimne priznať, že pri vymýšľaní tejto trasy som sa skutočne z veľkej miery inšpiroval Imromanovým videom, no zvolil som opačný smer. Na rozdiel od neho „gravel sektory“ až tak nevyhľadávam, skôr naopak (a ironické je, že sa mi vždy akosi pripletú do cesty), a tak som si namiesto toho na záver radšej prihodil ešte jedno krátke stúpanie.

Parametre trasy

• Dĺžka: 117 km
• Prevýšenie: 1 600 m
• Náročnosť: 4/5
• Určenie: cestný bicykel
• Link na výjazd

V ústrety hradisku

Tentokrát vystupujem z vlaku v samotnej legendárnej Prievidzi a moje prvé kroky, resp. skôr šliapnutia smerujú po nie úplne príjemnej ceste I. triedy do Nitrianskeho Pravna. Poliami síce vedie cykloturistická trasa, ale odhadujem, že bude asi vhodná skôr pre gravel. A tak aspoň zvyšujem tempo a snažím sa čo najrýchlejšie prejsť tento asi jediný frekventovanejší úsek. V Pravne sa začína prvé stúpanie do Vyšehradského sedla. Je pomerne konštantné, ideálna zahrievačka. Vyšehrad je v jemných oblakoch, takže ako sa hovorí, má to „atmošku“.


Ak podliehate čaru turistiky, určite odporúčam aj samotný Vyšehrad. Za peknej viditeľnosti je odtiaľto krásny výhľad na Turčiansku kotlinu s Veľkou Fatrou oproti a túra nie je zdĺhavá. Kto máte radi kyselku, po zjazde z Vyšehradu vedie k známemu budišskému prameňu skutočne malinká zachádzka.

Iba ja a les

Na nasledujúcom úseku až po Kláštor pod Znievom takmer nenarazíte na premávku. Sčasti ho lemuje Turiec, ktorý pri mojom prejazde siahal po povodniach skoro až na cestu. Vylievajúce sa rieky mi však nerobia až takú starosť ako pribúdajúce oblaky, na dážď to zatiaľ nevyzerá, ale človek nikdy nevie.


Kláštor pod Znievom vystupuje v mojom ponímaní ako dedina, kde ma kedysi rodičia strááášne dávno donútili ísť na koncert Petra Nagya, mám mierne rozporuplné spomienky . Teraz sa tu však nachádza turisticky dosť vyhľadávaná obria lavička. Jedným dychom však treba dodať, že návšteva bude vhodná skôr pre gravel, keďže sa lavička nachádza v strede lúky – a všetci dobre vieme, že každý krok v cestných tretrách skracuje život o šesť hodín. Ja teda pokračujem smer Vrícke sedlo, ak bolo doteraz málo áut, tak tu je toto vyslovená divočina, kde-tu lúka, kde-tu les, nikde nikoho, cesta len a len moja a posledné metre pomerne strmé.


Opäť to bol jeden z tých takých úsekov, kde vyčkávate, za ktorou zákrutou bude nejaký maco, pripravený vylepšiť vám segmentový čas. No ale ten zjazd do Kľačna... To bola láska na prvý pohľad aj pocit. Cesta nie úplne strmá, zato plná krátkych esíčok. Takéto technické pasáže ja veru môžem, v poslednej dobe aj viac ako rýchle zjazdy.

Zdanie môže klamať

Vypľúva ma to v Kľačne a odtiaľto mierim na legendárne Fačkovské sedlo. Po pár metroch ostávam mierne zarazený – toto má byť ono? Nemal som tu náhodou zdolávať ostré pasáže s jazykom zamotaným do prevodníka? Smiech ma prechádza k záveru stúpania, najmä v tej ostrej 90-stupňovej pravotočivej zákrute, kde mi cyklopočítač píše 16 %. Uznávam, mýlil som sa.

Horná Nitra spojila všetko, čo na jazde v kopcoch milujem

Hore v sedle púta, samozrejme, pozornosť hlavne fotogenický Kľak a keby ste si k tomu kochaniu chceli niečo zajesť alebo vypiť, je tu aj taká možnosť. Zjazd by bol zábavný, keby som práve nevychytal plaziace sa vozidlo údržby, ktoré sa mi podarilo obehnúť až na záver klesania. Ako vždy vravím, aspoň je dôvod vrátiť sa (a zjazdík si poriadne užiť, hehe ).

Vzory a rýchlostné rekordy

Stáčam to na Čičmany a frčím do mierneho kopca. V obci sa zastavujem len na chvíľu. Už som tu bol a okrem toho – ako hlása tabuľa na konci obce, že ma sem bude srdce ťahať zas - a samozrejme, v tejto obci už tretíkrát križujem SNP-éčku, ktorú som o dva mesiace prešiel.


Cestou hore do sedla Javorinka už cítim, že sa nohy vyprázdňujú, no po vrchol to doťahujem. Je mi ale jasné, že sa bude treba poobzerať po nejakej kalorickej bombe, ak nechcem nazad do Prievidze bike tlačiť. Vzápätí už letím vyše 80 km/h do Nitrianskeho Rudna (a to som ani nešiel do supertucku), takže na tento úsek bacha, rýchlosť naberiete vďaka sklonu skutočne rýchlo a nikto sa nechce nájsť na zemi.

Upršané finále

Chýbajúcu energiu napokon dopĺňam na pumpe v Nitrianskom Rudne. Už bolo načase, lebo som mal pocit, že si len tak točím nohami naprázdno. Keďže ma čaká ešte to posledné krátke stúpanie na Šútovce, oceňujem, že nemusím záver trasy dokončiť v energetickej kríze.


Možno by to bolo späť do Prievidze jednotvárne, ale to by som nebol ja, keby som nevyfasoval nejaký dážď. Na moment sa pred ním schovávam v blízkosti bojnickej kalvárie. No hoci dážď veľmi pomaly ustáva, je mi jasné, že cesta vyschnúť nestihne a ja potrebujem chytiť vlak. A tak pokračujem z Bojníc s mokrým zadkom a hromžím na oblaky, že mi na poslednú chvíľu trochu pokazili inak krásny deň.


Horná Nitra spojila všetko, čo na jazde v kopcoch milujem – absolvoval som aj pravidelné, aj uťahujúce sa stúpania, rýchle, no i technické zjazdy. Najmä vďaka prostrediu si viem živo predstaviť, že si trasu niekedy dám aj v opačnom smere. Hoci keď som išiel na túru na Kľak a v autobuse som videl, aký strmý je odtiaľto výšľap do Fačkovského sedla... No, to bude aspoň na 34-ku kazetu, pri mojom frekvenčnom šliapaní.

Seriál Okolo slovenských regiónov

• Podunajsko - štyri mlyny na Malom Dunaji
• Tatry - keď vrchárska koruna nestačí
• Kysuce - v objatí Javorníkov a Fatry
• Záhorie - slovenská Sahara?

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.