Reportáž: Ako vyhrať 1. cyklomaratón v živote? DHL Sereďmaratón 2022

Ako vyzeral zvyčajne výborne organizovaný maratón v Seredi, aká bola nová trať? Čo pomôže cyklistovi s dobrým umiestnením v pretekoch?

Tento report sa mi bude písať inak, ako bežné články, dôvod je jasný už z nadpisu. Stalo sa to, v čom som ani nedúfal, na štarte som skôr rozmýšľal, ako sa bude pretekať na novej trati a na celkové víťazstvo som ani nepomyslel. Ale všetko mi tento rok vyšlo, v zdraví som trénoval od začiatku sezóny, vyhovoval mi aj nový profil a mal som dosť skúseností na to, aby som šťastie pritiahol na svoju stranu. Ako prebiehal 16. ročník? Na záver pridám aj pár všeobecných a praktických tipov, ktoré sa môžu hodiť pri účasti na maratóne alebo pretekoch.

Vysoký štandard

Opisovať každý detail podujatia nemá význam, aj tento ročník bol pripravený na vysokej úrovni, organizátori mysleli na všetko, registrácia a vyzdvihnutie čísel bolo bezproblémové, pekný bol štartovací balíček a na cestné preteky bolo zázemie na mieste štartu a cieľa nadpriemerné. Skoro ako MTB. V tíme organizátorov majú zvládnutú aj komunikáciu, už týždne pred štartom sa Sereďmaratón pripomínal, či už na ich webe, alebo cez Facebook alebo Instagram.

Nová trať

Ale takto vysoko nastavená latka bola aj po minulé roky a tento rok nebol výnimka, preto sa zameriam na to, čo bolo inak a najväčšou zmenou bola trať. Tým, že sa opravuje most v Hlohovci, tak sme sa tomuto inak zvyčajnému prejazdu museli vyhnúť, aby neutrpela doprava ešte viacej. Ako náhradu dostali štartujúci väčšiu porciu kilometrov, aj keď bez dlhších stúpaní.


Keďže znalosť trate je v pretekoch výhoda, zmysel dávala aj účasť na prípravných tréningoch, ktoré mapovali trať, tempo bolo regulované, organizátor zabezpečil doprovod a občerstvenie, sám som sa na jednej z jázd zúčastnil. Počas pretekov som si toto rozhodnutie pochvaľoval, lebo som presne vedel, čo nás ešte čaká a kde sú rizikové miesta, kde je šanca na únik alebo nejakú selekciu.

Plná kapacita a kvalitní súperi

Čo ma prekvapilo, bol vietor, ktorý sa rôzne točil a v niektorých momentoch tvoril terezíny.

V deň štartu bolo od rána jasné, že nás čaká pekné počasie, už dopredu som vedel, že kapacita 300 štartujúcich bola naplnená, ale štartovku som špeciálne neštudoval, až na mieste som zistil, s kým budem mať tú česť. Sereďmaratón je obľúbené podujatie a tak nebolo prekvapením, že na štarte stála takmer kompletná amatérska špička - chalani, ktorých dobre poznám z Trnavskej ligy alebo Merida Road Cupu.


Okrem nich si prišli zapretekať aj mladé „pušky" z Trenčína, možno aj s vidinou zárobku, keďže boli na naše pomery vypísané aj pekné „prize money”. Zatrénovať dobehli aj Trnavčan Martin Chren jazdiaci za Duklu a Simon Nagy z kontinentálneho tímu Israel Cycling Academy, patriaci pod World Tour tím Israel - Premier Tech. Inak v Izraeli profi chlebíček skúšal aj dobrý kamarát Ľuboš Malovec, ktorý na štarte stál tiež, ten si tohtoročné preteky poriadne užil, o tom za chvíľu.

Ale aby to nevyznelo, že išlo o nejaké profesionálne podujatie, väčšina štartového poľa boli bežní cyklisti, na cyklomaratón sa nemusí báť prísť každý, čo prejde danú porciu kilometrov a zvláda aspoň základy jazdy v skupine. Pestrý bol aj vek pretekárov, rozpätie od 0 až 70 rokov, samozrejme deti mali svoje preteky počas toho, ako sme my „veľkí” boli na trati.

Štart

Začiatok maratónu prebiehal ako zvyčajne, chvíľu trvalo, kým sa pohla masa cyklistov, prvým spestrením bola šprintérska prémia na 20 km. Čo ma prekvapilo, bol vietor, ktorý sa rôzne točil a v niektorých momentoch tvoril terezíny. Hneď od začiatku boli aj prvé pokusy o únik, ale viacpočetné tímy všetko kontrolovali, tímovú taktiku som postrehol od chalanov z Cycling team Trnava, Proefektu a zo spomínaného CAT & Slavia Trenčín. Ak nemali niekoho v unikajúcej skupine, nastalo mohutné sťahovanie, Chren a Nagy mali smolu, ako profíci tam boli sami proti všetkým a všetci si na nich dávali pozor. Aspoň mne sa to tak javilo.

Denný únik

Utiecť sa napokon podarilo Ľubovi Malovcovi a kamošovi z Piešťan, jazdiacemu za Cyklistov Trnava, Lukášovi Babačovi, inak bývalému reprezentantovi a najúspešnejšiemu veslárovi v histórii Slovenska, ktorý sa špecializoval na skif. To je tá disciplína, kde sa posúva aj nohami, takže na bike ideálna príprava, aj preto to chcel Wiggins po skončení kariéry cyklistu dotiahnuť v skife do repre. Kam to zase odbieham? Poďme späť na trať.

Kopce ako na klasike

Balík sa držal početný, chalani boli stále v úniku, čelo bolo spokojné, lebo do cieľa bolo strašne veľa km a silnejúci vietor im nedával veľa šancí. Pred prvými brdkami sa prechádzalo úzkou cestou smerom na Horné Otrokovce, motorkári signalizovali rozbitú krajnicu, ako u profíkov, dobrá práca organizátori.

Na trati som sa obával dvoch stúpaní, to prvé je v spomínanej obci,

Najhoršia vec je, keď niekto vpredu nechá dieru a treba to doskakovať.

odbáča sa doprava a z nízkej rýchlosti je potrebné vyšprintovať necelý kilometer so sklonom asi 7 %. Už to bol takmer 60. kilometer, nohy bolo už trochu cítiť, stúpanie som išiel s priemerom 500 wattov, ale aj tak to nestačilo, prepadával som sa, ako kameň hodený do vody. Toto miesto spätne hodnotím ako jediný moment, kde som to nemal vo svojich rukách, keby sa vpredu zrýchlilo, tak by mi preteky skončili a už by som čelo ťažko dobiehal.


V ďalších podobných kopčekoch sa to našťastie pospájalo a do Radošiny som bol celkom oddýchnutý, spokojný, že v jednom zo stúpaní som stihol vymeniť fľašky za plné, ďakujem Igor a Miloš, keby sa mi to nepodarilo, voda by mi nestačila, na oficiálnej občerstvovačke pre našu veľkú rýchlosť nebolo možné vodu prebrať. Občas sa na horizonte v diaľke mihli Ľubo a Lukáš, ich náskok vyzeral, že my budeme bojovať až o tretie miesto.

Posledný kopec na útok

Celú dobu veľmi pekne bojovali Chren a Nagy, mali to predpokladám hlavne ako tréning, dali nám amatérom poriadne za uši, ich nástupy všetkých boleli, ale finálny únik sa im aj tak nedaril. Zo začiatku takticky jazdiaci Juraj Karas začal tiež vystrkovať rožky, asi dostal chuť zopakovať svoje víťazstvo.

Z tréningu pred maratónom som si pamätal, že rozhodnúť mohol Bábsky kopec, tak sa volá na Strave, je to asi 1 km s priemerom 6 %, žiadny extrém, ale v nohách sme mali už vyše 100 km a do cieľa to po ňom bola len dvacka po rovine.


Nejaký nástup sa tam aj udial, ale ešte pred vrcholom sa to spojilo, keď som to zbadal, hodil som mód rekuperácie, zmiernil som svoje tempo, prepadol som sa v skupine, nech pošetrím nohy. V tomto stúpaní investujem 430 wattov, číslo to nie je až tak veľké, keď zohľadním svoju hmotnosť.

Veterná rovina a vláčiky

Do cieľa už len rovina, ale stále fúkal bočák, prekvapujúco odpadávali jazdci, ktorým to na vetre nechutilo, boli sme natiahnutí na krajnici po jednom cyklistovi. Najhoršia vec je, keď niekto vpredu nechá dieru a treba to doskakovať. O tom, koľko je únik pred nami, som informácie nemal, v tejto fáze prekvapili jazdci z WLRM, mali slušný pokus o únik. Podobne to skúšali aj iní silní dupači, ktorí nemajú radi hromadné špurty, Rado Rehora jazdiaci časovky s priemerom 400 wattov a viac, sa udržal vpredu najdlhšie, ale aj ten bol dostihnutý.

Ideme do finále

...rovnako rýchlo ako srdce pracoval aj môj mozog, prepočítaval, či sa mi to fakt podarilo vyhrať...

Do cieľa bolo asi 10 km, vpredu sa tvorili vláčiky jednotlivých tímov, Trenčana s číslom 308 som sa pýtal, či je líder do špurtu, s úsmevom odvetil, že áno. Podobne pracoval aj tím Pierre Baguette cycling team, šprintovať chceli na Petra Maurského, ktorého som sa v Merida Cupe konečne zbavil odchodom do kategórie nad 40 rokov, dával mi zabrať každú sezónu. Inak Peter ma inšpiroval, ako minulý rok prešiel poslednú šikanu, typický dojazd Sereďmaratónu, krásne si ju nadišiel a tak mal do poslednej zákruty vyššiu rýchlosť a aj preto ma pred rokom prešpurtoval.

500 m do cieľa

Takto veľký balík, ako sa rútil v poslednom kiláku, si z minulých rokov nepamätám, Havran alebo Svrbičák spôsobili väčšiu selekciu, tento rok to vyzeralo na hromadný šprint, ako býva na rovinatých etapách. Periférne som si vyberal zaujímavé háky, chalanov, ktorí môžu byť silní v šprinte, hľadal som miesto skôr na kraji skupiny, aby som mal priestor vyraziť, alebo vyhnúť sa potencionálnym pádom. Fúka tam viac, ale istota je istota.


V hlave som si už dopredu premyslel taktiku, že na značke 500 metrov do cieľa vyrazím, dám to na dlhý šprint, aj za cenu, že niekoho vo svojom háku vyveziem a skočí ma. Aj keby to takto prebehlo, stále som si veril na umiestnenie vo svojej vekovej kategórii.

Únik, ktorý sa bude dlho spomínať

A aj som tak spravil, vyrazil som kúsok za päťstovkou, ako keby sa malo už tu končiť. A až v tomto momente som si všimol, že sme za únikom len pár metrov, spoznal som ružovú prilbu Lukáša. Vôbec som nemal prehľad o ich náskoku, tak som bol prekvapený a napriek úsiliu a rýchlosti som mal čas si uvedomiť, čo sa chalanom práve deje. Dobehol ich balík len pár stoviek metrov pred cieľom, ako to býva v TV na pretekoch, kde profíci za pomoci športových riaditeľov a presných informácií vedia takéto niečo naplánovať. V túto slnečnú a ufúkanú nedeľu v Seredi išlo viac o náhodu, pred chalanmi aj tak klobúk dole.


Preletel som okolo nich ako prvý a na tejto pozícii vošiel do šikany. Po malom šliapavom úsek som podradil na ľahší prevod, okolie sledoval periférne. Až po poslednej zákrute som si dovolil otočiť sa, naľavo bol modrý dres Trenčína. Bol som trochu zaskočený, že ma ešte nikto nepredbehol, v hlave som si sám sebe hovoril, že teraz tu musím zabrať tak, ako ešte nikdy. Žiadne koleso súpera sa však neblížilo, nebolo potrebné hádzanie bicykla na pásku, cieľom som prešiel ako prvý. Posledný kilák priemerka 54 km/h a 500 wattov, maximum skoro 1 300. Normalizovaný výkon celých pretekov 300 wattov, priemerka na 130 km slušných 41 km/h.

Pretekám, lebo to mám rád

Až za cieľom som sa zmohol na víťazné gesto, rovnako rýchlo ako srdce pracoval aj môj mozog, prepočítaval, či sa mi to fakt podarilo vyhrať. Vzápätí prišiel riaditeľ pretekov Lukáš Riha a až toto bol ten moment, kedy zo mňa všetko opadlo a ja som sa začal naplno tešiť. Je to môj prvý cyklistický maratón, ktorý som vyhral celkovo, pár rokov to trvalo, len v Seredi som bol už 2., 4., 8….

Nasledovali gratulácie od súperov a kamarátov, ale aj cudzích ľudí, neskôr mi v správach často chodilo, že si to zaslúžim, za tie roky pretekania. Mňa takýto pohľad na vec prekvapil, na preteky chodím, lebo ma to baví a až teraz si uvedomujem, ako to zvonku mohlo vyzerať. Skúšam a dobýjam. Na druhú stranu pódium vždy poteší, ale celkové prvenstvo som nikdy nebral ako ultimátny cieľ môjho cyklistického života.

Čo sú tie detaily, ktoré tvoria celok

Nasledovalo vyhodnotenie, ktoré som si poriadne užil, asi si dokážete tipnúť, čo na mňa diváci kričali, keď som začal otvárať šampanské. Ach Ghirmay. K reportu môžem pridať aj informácie, ako som sa na takéto podujatie pripravoval, základný zoznam vecí, ktoré môžu pomôcť aj ostatným cyklistom, ktorí sa chystajú na podobné podujatie.

Tréning a príprava

Keď poviem, že treba mať natrénované, to nikoho neprekvapí, kto má chuť dosiahnuť dobrý výsledok, alebo to celé zvládnuť bez utrpenia, pri dĺžke pretekov nad 100 km je základom vytrvalosť. Nestačia tréningy do 60 km, intervaly dĺžku nenahradia.

Preteky sú typické častými zmenami tempa, toto sa v tréningu zle simuluje, ideálne je čo najviac pretekať. Mne vyhovuje režim v stredu liga a víkend pohár, okrem toho sa už len vozkám napr. na graveli. Toto nemusí trápiť tých, čo si po štarte nájdu skupinku a idú si to dať ako zážitok.


V texte som spomínal znalosť trate, cyklopočítače umožňujú si dopredu stiahnuť GPX súbor a pekne sa necháte navigovať, kto ide o poradie, je dobré tréningovo vyskúšať dôležité úseky, v Seredi hlavne dojazd.

Dopredu sa treba postarať o bike, aj v nedeľu bolo dosť padnutých reťazí, mne sa poslednú ligu stalo, že sa mi skoro vybila Ultegra. Zabudol som na to. Pred Sereďou som menil zadnú galusku, bola už zjazdená, myslel som na šikanu, čo nás čaká a tak som chcel mať 100 % istotu. Jazdím Pirelli P Zero.

Jedlo a pitie na maratónoch

Na preteky je dobré mať plnú nádrž, rozumne sa treba stravovať minimálne deň dopredu. Raňajky žiadne ťažké jedlá, ja tým rečiam o slanine neverím. S chuťou som si buchol svoje vločky, žiadne vymýšľanie.

Telo potrebuje vodu, viacej piť je dobré už dni dopredu, ja striedam vodu so šumákom. Poriadne treba piť aj počas pretekania, je dobré mať plán B, chalani, čo nemali svojich podávačov vody a nechytili fľašu na bufete, skončili v Seredi v kŕčoch.

Telu môžeme pomôcť doplnkami a vitamínmi, aby sme sa napríklad vyhli kŕčom. Ja som pred Sereďou vyskúšal dusičnany, 2 dni dopredu som užíval nitrátové prípravky, ako by to malo fungovať, som písal v článku. Kŕče som nemal, išlo sa mi dobre, či to bolo kvôli tomuto, neviem, kecal by som. Ak by tento clanok pisali Topky, tak by nadpis dali „Vyhral vďaka dusičnanom a širšej galuske Pirelli!”


Poslednú vec, čo spomeniem, je jedlo počas pretekov, niekoho môže prekvapiť množstvo, ktoré som zjedol. Sereďmaratón som dal na 2 tyčinky a 5 gélov. Jazdilo sa vyše troch hodín, protokol som mal jednoduchý, niečo zobnúť každú pol hodinu. Klasická tyčinka SIS, plnená tyčinka, 3x gél s elektrolytmi, 1x nitrátový a jeden kofeínový.

Na štart je dobré byť oddýchnutý a naštartovaný, mne funguje režim, že dva dni dopredu pauza alebo ľahká jazda a deň pred štartom interval, nech otvorím pľúca a srdiečko. V sobotu som vyskúšal segment na Tematín, korunku som tesne nezískal.

Prekonaj sa a choď vyskúšať

Tak, takto vyzeral deň, ktorý si budem pamätať do konca života. Sereďmaratón mám obľúbený nielen preto, že ho mám ako domáce preteky, alebo že som sa tam párkrát dobre umiestnil, ale páči sa mi profesionálna organizácia a zabezpečenie, pred domami stoja celé dediny a fandia, o cyklistov je postarané pred, počas a aj po maratóne.


Každému, kto sa vozí a ešte podobné podujatie neskúsil, odporúčam, je to zážitok, netreba bojovať ani o poradie, stačí sa len zúčastniť, nechať makačov po štarte odísť a v nejakej skupinke si to dať na pohodu. Netreba sa prehnane báť o bezpečnosť, s dobrou prípravou a tréningom pomôžu aj naše články a videá, nič nebráni tomu si spraviť výnimočnú spomienku, alebo dokázať niečo sebe, prekonať sa.

• Trať a čísla sa dajú pozrieť v mojom zázname vo Výjazdoch.
• Kompletné výsledky sú na stránke organizátora.

Zdroj fotografií: seredmaraton.sk