Okruh plný stúpaní a výhľadov pod Veľkým Chočom

Niekedy netreba ani veľký kopec, ale stačí niekoľko menších. Poďte s nami preskúmať stúpania na hranici Oravy a Liptova, ktoré viete skombinovať aj do pekného okruhu s množstvom výhľadov.

Myslím, že séria najkrajších stúpaní si už pýtala ďalšiu časť. Necháme zimu či horské chaty tak, rovnako ako MTB a zoberieme to pekne klasicky… aj keď možno nie úplne. Pripravili sme si niečo nové, pretože to nebude o jednom kopci, ale o viacerých na hranici Oravy a Liptova s jemným nádychom gravelu.

Rozmýšľal som, ako vám tento krásny kus zeme ukázať, mňa osobne doslova očaril. Nejdem sa hrať na žiadneho znalca, pretože kým ma cez Lúčky nepreviedol na jar náš najlepší Ironman Mišo Holub v rámci rozhovoru, mal som veľké medzery. Neraz ste ma „počuli“, že tvorba obsahu je zároveň motiváciou navštíviť nové miesta a tento diel je len ďalším príkladom.

... hneď vás čaká úvodné stúpanie, ktoré vás privedie rovno pod Veľký Choč...

A prečo práve takýto okruh? V prvom rade sa mi páčilo, že stúpania idú v podstate jedno za druhým. To všetko mimo hlavných ciest a sú dostatočne krátke aj na to, aby sme vám ich mohli s Adamom sprostredkovať. Ako som neraz spomínal, nemáme so sebou štáb, ideme vo dvojici, všetko máme so sebou a počas jazdy improvizujeme. A najmä nádherné prostredie, ktoré by som len na GoPro nezachytil.

Všade, kam vyjdeme, sa ukáže buď Veľký Choč, Roháče, Babia Hora, Nízke Tatry, alebo pre mňa trochu iné pohľady na Malú Fatru. Taká dedinka Malatiná má svoj osobitý charakter tým, ako je usadená v okolitom prostredí. Dlho si nepamätám toľko „koncentrovaných“ zážitkov a zaujímavých miest na daný počet kilometrov. Kto chce viac, môže si okruh vložiť do inej trasy, možností je viac než dosť… napr. pokračovať na horský prechod Huty alebo popod Tatry atď.


My sme začínali v kúpeľnom mestečku Lúčky, úvodné kulisy sprostredkoval známy vodopád. Potom pokračujeme dolinou, kým sa po chvíli neobjaví nová asfaltová cesta stúpajúca doľava, tesne predtým sú aj smerovníky s cyklotrasami. A hneď vás čaká úvodné stúpanie, ktoré vás privedie rovno pod Veľký Choč a do výšky okolo 940 m n. m.


Nejdem si robiť ilúzie, pretože takéto nové asfaltové cesty vznikajú z veľkej časti vďaka ťažbe. No na druhej strane, asi lepšie ako od kolies „rozrýpaná“ lesná cesta. To je na dlhú debatu, no myslím, že využiť ich týmto spôsobom je príjemnejšie. Navyše, v dojazde sa za vami vystrčia aj Roháče.


Keď sme tu boli s Lenkou, boli ešte oveľa viac pod snehom. Vtedy sme prišli z opačnej strany, z dediny Turík a vyšli tam, kde začína asfaltová cesta a po nej zbehli dolu. Z druhej strany ide tiež o krásny kopec po rozbitom asfalte/šotoline, ktorý rovnako odporúčam skúsiť. A pohľady na Choč sú odtiaľ ešte lepšie. Ďalej sme pokračovali týmto okruhom, ale keďže sme mali MTB, ešte sme si pridali popod kopce do Kvačian. Myslím, že veľmi pekná a o niečo dlhšia alternatíva, mapku s GPX nájdete v sekcii naše výjazdy.

Dĺžka 10 km, priemer 10,3 %… to treba skúsiť.

My teraz zbehneme opäť po asfalte späť do doliny a pokračujeme smerom na Osádku. Celá dolina mierne stúpa popri potoku, určite sa vám bude páčiť. Teraz po dažďoch a vysokých teplotách sa všetko poriadne zazelenalo a príroda doslova ožila.


Inak práve po tejto ceste išlo aj Okolo Slovenska. Stále mierne stúpate, pár strmších úsekov príde pred koncom. Keď sa dostanete na veľkú lúku, nezabudnite sa pozrieť za seba.


Ďalšie „klasifikované“ stúpanie je taký bonus, ktorý do okruhu môžete pridať, ale nemusíte. V podstate už predtým ma zaujala cesta, ktorá sa ukáže v zjazde do Osádky. Dĺžka 10 km, priemer 10,3 %… to treba skúsiť.


Pozor, ide o dosť rozbitú cestu, takže opatrne aj v zjazde, podľa mňa ale tie výhľady za to stoja. Hore uvidíte, koľko možností na výlety sa otvára smerom ďalej – či už Pucov, alebo po hrebeni na jednu, alebo druhú stranu.


Opäť zbehneme naspäť a ďalší kopec začína priamo v dedine - hneď, ako končí zjazd z Lúčok. Začiatok spoznáte aj podľa smerovníka.

... ak máte iba cestný bicykel, môžete ísť celý okruh opačne...

Ideme smerom na Malatinú, stúpanie nepôsobí na „papieri“ nijako extra, ale uvidíte, keď sa dostanete za dedinu. Tam sa cesta na chvíľu zdvihne a ponúka veľmi slušné sklony. Potom sa opäť všetko upokojí a po nádhernej asfaltovej ceste budete ukrajovať metre k vrcholu.


Občas sa pozrite aj za seba, prípadne okolo, pretože všade na vás čakajú výhľady na okolité kopce. Ale to najlepšie príde, keď sa dostanete na vrcholový „hrebeň“ a ukážu sa Roháče. A pozor, kopec končí až pri kaplnke. Kúsok za ňou sa naskytne spomínaný pohľad na Malatinú. Odporúčame „kochačku“ a foto s ceduľou.


No a teraz máte na výber. Ak nemáte chuť na gravel, odporúčame zbehnúť a dopriať si kopec na Lúčky z druhej strany… určite nebudete sklamaní. Ak máte trochu odolnejšie plášte, prípadne gravel, treking atď., zbehnite dlhou dolinou smerom na Bukovinu. Tie štrkové úseky sú v úvode a v závere, medzitým je pomerne pekný asfalt. Inak napadlo mi, že ak máte iba cestný bicykel, môžete ísť celý okruh opačne, a teda „gravel“ sekcie si dáte v stúpaní, čo je predsa len lepšie.

Nie vždy to musí byť o nejakom veľkom a náročnom kopci...

Na cestu sa pripojíme pri sedliackej usadlosti Bukovina, kde je aj tento pamätný dom. Potom sa už môžete kochať pohľadom na Nízke Tatry, ktoré budete mať dlho doslova pred nosom. Kto by mal málo, môže si pridať ešte spomínané Huty, ktoré už máme rovnako spracované, a za nimi čaká Zuberec s Ťatliakovou chatou. Možnosti rozhodné sú…

Snáď som vás trochu navnadil a kto má chuť, máme všetko spracované vo videu. Pridali sme niekoľko nových prvkov na oživenie, tak dajte vedieť, či sa vám to ako celok pozdáva.


Kompletnú mapku a GPX nájdete v sekcii naše výjazdy.

Nie vždy to musí byť o nejakom veľkom a náročnom kopci, niekedy môže byť aj viacero menších. A vo výsledku vás nohy môžu bolieť ešte viac, veď preto sú aj klasiky také náročné. Hranica medzi Oravou a Liptovom je kus nádherného prostredia, ktoré sa oplatí spoznávať v sedle bicykla.