Gravel Ultra Ride – 14 veľkofatranských dolín na graveli

Až 300 kilometrov na graveli v turčianskych dolinách počas jedného dňa. Môže byť pondelok krajší?

Myšlienka prejsť všetky doliny vo Veľkej Fatre z turčianskej strany mi skrsla na začiatku minulého roka počas zimného pobytu v Španielsku. Uvažoval som nad nejakou výzvou doma v Turci a táto jazda vyzerala ako stvorená pre mňa. Keďže častokrát doliny končia až v sedlách alebo medvedích brlohoch, tak som si potreboval špecifikovať, pokiaľ jednotlivé doliny pôjdem. Pozrel som cyklomapy a bolo hneď jasné, že oficiálne cyklotrasy sú to, čo hľadám!

Neradno zanedbať kontrolu bicykla pred takouto dlhou jazdou.

Túto výzvu som prvýkrát absolvoval už minulý rok. Na to mi následne písal kamarát Ičo, že to chce skúsiť tiež. Takto pred rokom som išiel všetky doliny po poradí zo severu na juh. Tentokrát sme sa dohodli, že poradie otočíme a pôjdeme doliny z juhu na sever. Keďže celá trasa vychádza cca na 280 km, naplánovali sme si pár kilometrov naviac, aby sme si jazdu zaokrúhlili na 300 km.


Ičo doliny dôverne pozná, keďže býva neďaleko a pravidelne chodí bicyklovať do týchto končín. Takže nič nové ho nečakalo, teda až na to, že všetky doliny musí zvládnuť v jednej jazde. Ičo jazdí na cyklokrosovom Canyon Inflite, takže pre neho to nebola úplne gravel jazda. Aký je rozdiel medzi cyklokrosovým a gravel bicyklom, nájdete v tomto videu.

Príprava

Z minuloročnej skúsenosti sme vedeli, že sa dá výzva zvládnuť od svitu do mrku. Zámerne som ju naplánoval na jún, kedy sú najdlhšie dni a nie je ešte tropické teplo. Pôvodne sme mali ísť v piatok 23. júna, ale keďže SHMÚ vydalo výstrahy pred búrkami, tak sme si to presunuli na pondelok. Ako lepšie začať týždeň, ako celým dňom v sedle bicykla?

Nebyť potokov, tak ešte teraz ležíme uvarení niekde v tieni.

Do bežeckej vesty som si napratal štyri vegánske buritá, sladké raw tyčinky a slané snacky. V jednej fľaške ionťák, v druhej čistá voda. Výhodou tejto trasy je, že skoro v každej doline je nejaká studnička a v každej dedine potraviny alebo krčma, kde sa dajú dopĺňať zásoby kalórií, a tak nie je potrebné toľko toho so sebou niesť od začiatku.

Je to tu!

Plán bol vyraziť okolo 5:00 a vrátiť sa domov do tmy. Ráno sme vyrazili načas, ale vedeli sme, že nás čaká „nekonečné“ šliapanie, tak sa nebolo kam ponáhľať. Povedali sme si, že pôjdeme pohodovým tempom, priemerku sme si stanovili medzi 21 - 22 km/h.

Začali sme Žarnovickou dolinou, čo je azda najťažšia dolina, čo sa povrchu pre gravel týka. Na začiatku je veľmi kamenistá a na jej konci čaká až 20 % stúpanie v podmočenom teréne.

Technické problémy nás neminuli

Po zjazde z Rakšianskej doliny Ičo zastal, jeho zadné koleso vydávalo zvláštny zvuk. Zistili sme, že má uvoľnený brzdový kotúč. Náradie sme so sebou mali, ale uťahovák na centerlock veru nie! Zavolali sme kamarátovi, ktorý našťastie jeden mal. Ostávalo otočiť Maču a zvládnuť presun do Blatnice len s prednou brzdou. Neradno zanedbať kontrolu bicykla pred takouto dlhou jazdou.


Dotiahli sme kotúč, doplnili fľaše s vodou a pustili sa do našich azda najnavštevovanejších dolín. Blatnickú, Gaderskú a Dedošovú sme zvládli hravo a išlo sa „o dům dál“. Ako sme postupovali dolinami, slnko začalo hriať viac a viac. Nebyť potokov, tak ešte teraz ležíme uvarení niekde v tieni.

V Balcierove na konci Necpalskej sme sa išli schladiť. Pošmykol som sa na kameni a vylomil som si BOA upínanie na pravej tretre. Myslel som, že už je načisto zlomené a zachráni ma len lepiaca páska. Nedalo mi to a počas pauzy v belianskej krčmičke som sa na to pozrel lepšie. Zistil som, že BOA nie je odlomené, ale len vyskočené a koliesko išlo pekne nacvaknúť späť. Tretra bola opäť pripravená pokračovať!

Prišla kríza

Popravde? Čakal som, že sa budem od začiatku trápiť viac.

Na približne 200-tom kilometri ma chytila prvá väčšia kríza. V posledných dvoch dedinách zlyhalo naše zásobovanie v podobe otvorených potravín či krčiem. Zvolili sme teda len krátky oddych, poležali sme si v tieni a pokračovali vyšťavení Kantorskou dolinou. Celý čas som dúfal, že v ďalšej dedine už bude otvorené nejaké pohostinstvo. Po ničom inom som viac netúžil, ako po vychladenej kofole a slaných čipsoch. Našťastie Turčianska Štiavnička nesklamala, a tak sme doplnili zásoby tekutín a soli a vydali sa doklepnúť posledné dve doliny.

Po poslednej doline ostávalo do cieľa ešte nejakých 55 km po rovinkách. Nepodarilo sa nám dokončiť jazdu za vidna, a tak sme posledné kilometre šliapali po tme s čelovkami. Tesne pred koncom som skoro zrazil malého diviaka, ktorého som si všimol na poslednú chvíľu. Neviem, kto z nás dvoch sa viac zľakol.

Na záver

Nebolo to jednoduché, ale také výzvy bývajú. Popravde? Čakal som, že sa budem od začiatku trápiť viac. Deň predtým som sa necítil úplne fit. Prvé 2/3 však prebiehali celkom hladko. Posledná tretina bola už len o hlave. Dokončili sme, a to je pre nás dôležité.

A čo bude ďalej? Pár dní si dám oddych a zregenerujem a následne začnem s prípravou na ďalšiu výzvu – Ultra2tlon (50 km trailový beh + 200 km cestná cyklistika). Ale o tom, ako to dopadlo, vám napíšem v ďalšom článku.

Trasa

Celá táto trasa meria cca 280 km a stúpanie je niečo málo cez 4 000 výškových metrov. Z toho je cca 44 % off-road a 56 % po asfaltových cestách.

Doliny a poradie, v akom sme ich išli:

1. Žarnovická dolina
2. Rakšianska dolina
3. Mača
4. Blatnická dolina
5. Gaderská dolina
6. Vlkanová (známa kvôli Čertovej bráne)
7. Dedošová dolina
8. Necpalská dolina
9. Belianska dolina
10. Jasenská dolina
11. Sklabinská dolina
12. Kantorská dolina
13. Hlavná dolina
14. Veľká dolina

Medzi turčianskymi dolinami vo Veľkej Fatre sa nachádzajú ešte ďalšie tri: Nedozorská, Hradská a Kľacká dolina, no v nich nie je oficiálna cyklotrasa, preto sme ich vynechali. Doliny sme jazdili vždy po bod, kde končí oficiálna cyklotrasa, čo skoro v žiadnej doline nebolo správne vyznačené. Buď bola značka „koniec cyklotrasy“ stovky metrov pred jej koncom, alebo sa značka na konci nenachádzala vôbec.


Túto jazdu si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.
Odkaz na trasu nájdete na mojom Komoote.