Rozhovor: Terézia Ciriaková – všestranná bojovníčka

Mladá, talentovaná, ambiciózna, ale aj milá a ochotná. Taká je juniorská majsterka Slovenskej republiky v cestnej cyklistike.

Prvý tréning, na ktorom som sa zúčastnila, nedopadol podľa mojich predstáv.

Robiť rozhovor s cyklistkou počas sezóny je poriadne náročná záležitosť. Teréziu som oslovil už ako čerstvú majsterku SR v cestnej cyklistike v juniorskej kategórii na konci júna a nakoniec sme to zrealizovali až na konci augusta. Titul si vybojovala na spoločných majstrovstvách SR a ČR v Tlmačoch. Ako začínala, ako sa jej darilo, či čo ju ešte čaká, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.


Kedy a ako si sa dostala k cyklistike?
K cyklistike som sa dostala cez môjho trénera, pána Michala Vyšňu, s ktorým bývame na jednej ulici. Ako dieťa som sa často zúčastňovala cyklistických pretekov, ktoré sa každý rok konali v našom meste. V „neprofesionálnej” kategórii sa mi vždy podarilo vyhrať, tak som si povedala, prečo to neskúsiť v cyklistickom klube. Po pár mesiacoch som už bola členkou žilinského klubu CyS – Akadémia Petra Sagana, v ktorom pretekám a trénujem dodnes.


Ako si spomínaš na svoje začiatky na dvoch kolesách, prvé preteky?
Začiatky boli, samozrejme, ťažké. Prvý tréning, na ktorom som sa zúčastnila, nedopadol podľa mojich predstáv. Domov som sa z neho vrátila unavená a s plačom. Po pár týždňoch trucovania som sa do Akadémie vrátila a začala trénovať so skvelou partiou ľudí v Rajeckých Tepliciach.

Prvé preteky? Ako som vyššie uviedla, moja prvá účasť na pretekoch bola ešte pred mojím začiatkom v cyklistike. Ako členka klubu som sa zúčastňovala v začiatkoch na pretekoch DTPS (Detská tour Petra Sagana). Boli to detské preteky, na ktorých som zbierala skúsenosti, kamarátstva ale i prvé umiestnenia.

Jazdíš za CyS – Akadémiu Petra Sagana. Kto tvorí tvoj najbližší tím?
Môj najbližší tím tvoria moji tréneri, kamaráti z klubu a rodičia. Myslím, že bez nich by som dnes nebola tam, kde som, nemala zážitky, aké mám, ani motiváciu napredovať.

Si naozaj všestranná cyklistka, vidieť ťa na horskom bicykli, cyklokrosovom, cestnom a dokonca aj na dráhe. Máš rada pestrosť cyklistiky alebo to berieš aj ako formu tréningu?
Beriem to aj ako pestrosť, aj ako formu tréningu. Každá disciplína je niečim špecifická a má svoje pozitíva. V horskej cyklistike je to ovládanie bicykla či zvládanie techniky,

Keď vyhráte, chcete ten pocit zažiť ešte raz...

v dráhovej zase rozvoj sily a výbušnosti, v cyklokrose mix a na cestnom bicykli predovšetkým rozvoj vytrvalosti. Preto si myslím, že v mladších kategóriách je to dobré občas kombinovať a zistiť, komu čo pasuje a kto v čom vyniká.

Keď sme pri tom, ktorá disciplína ti je najbližšia, alebo by si sa jej chcela prioritne venovať?
Keďže v mojom klube je prioritou cestná cyklistika, tak jednoznačne tá. Baví ma aj dráhová, ale tej som sa veľmi túto sezónu nevenovala.

Chodíš na strednú školu, ako stíhaš tréningy, preteky a školské povinnosti? Plánuješ aj vysokú školu?
Áno, chodím na Strednú športovú školu do Žiliny. Ako športová škola máme možnosť dvojfázových tréningov, ráno aj poobede, ktoré máme v školskom rozvrhu zapísané ako vyučovacie predmety. Áno, plánujem ísť aj na vysokú školu ale na akú, to sa uvidí až po zmaturovaní.

Veľakrát som počul, že niekto jazdil na bicykli a dosahoval dobré výsledky, bol tam aj kus talentu, no s príchodom tínedžerského veku sa zmenili jeho záujmy. Je obdivuhodné, že ty sa takto vrcholne pripravuješ a súťažíš. Dokážeš sa udržať motivovaná? Nelákalo ťa niečo iné?
Veru. Tínedžerské obdobie je ťažké. Myslím, že som ho zvládla najmä vďaka ľuďom, ktorí ma vedeli veľmi rýchlo usmerniť a dať „do laty”. Keby nebolo ich, tak neviem, či by som dnes bola tam, kde som. Motivácia je stále. Keď vyhráte, chcete ten pocit zažiť ešte raz, čiže ste motivovaní, keď prehráte, tak viete, že máte niekde medzeru a automaticky aj cieľ tú medzeru čo najskôr odstrániť, aby ste opäť vyhrali. A áno, lákalo ma veľmi veľa iných vecí, ale našťastie, láska k cyklistike bola silnejšia.


Dokedy budeš ešte jazdiť v juniorskej kategórii? Aké máš plány, čo sa týka cyklistiky do budúcnosti?
V juniorskej kategórii som druhý, čiže posledný rok. O plánoch je ťažké hovoriť, môže prísť úraz alebo čokoľvek iné a plány zhasnú z minúty na minútu. Mám však sen a tým je dostať sa do zahraničia a vyhrávať.

Momentálne si čerstvá majsterka Slovenskej republiky v cestnej cyklistike, k čomu ti srdečne gratulujem. Zároveň veľký obdiv, že si sa pustila do úniku a tiež, že si predbehla v špurte 6 pretekárok. Ako hodnotíš preteky? Aké máš z toho pocity?
V prvom rade ďakujem veľmi pekne za gratuláciu. Tieto preteky boli pre mňa jedny z najťažších. Nie však po fyzickej, ale po psychickej stránke. Najbližšie dni pred MSR som nemala práve najideálnejšie, ale vďaka podpore blízkych ľudí a priateľov sa mi to podarilo prekonať a vyhrať.

Túžila som dobre zajazdiť, až ma hlava zastavila a už to ďalej nešlo.

Pocity? Neopísateľné! Toto víťazstvo som si vážila o to viac, keďže minulý rok som v šprinte skončila na druhom mieste, čo ma dlho mrzelo a chcela som to napraviť, poučiť sa a opäť nesklamať ľudí, ktorí mi verili a povzbudzovali ma.

Dosiahla si mnoho skvelých výsledkov a verím, že tento zo spoločných majstrovstiev SR a ČR bude zatiaľ na jeho vrchole. Minulý rok si siahala na zlato na Európskom šampionáte v disciplíne Eliminátor (XCE). Nakoniec si skončila ako vicemajsterka so striebrom. Ako to vidíš s odstupom času? Sedia ti eliminačné preteky?
Veru. Národné tituly sa počítajú. Áno, eliminátory mi sedia, keďže som šprintérsky typ jazdca. Titul vicemajsterky EÚ som si vážila o to viac, že bol v ženskej, nie juniorskej kategórii. S odstupom času to beriem stále ako titul a úspech, i keď viac by som také umiestnenie brala na ME v cestnej cyklistike, predsa len, tá je o niečo viac populárnejšia, ako vo svete, tak aj v médiách.

Ktoré preteky a výsledok ešte utkveli v tvojej pamäti a rada na ne spomínaš, alebo sa na tie preteky vraciaš?
6. a 10. miesto z juniorského N-cupu v Holandsku, dvakrát 4. miesto na ženských UCI pretekoch v Poľsku, ale aj dva tituly vicemajsterky EÚ v horskej cyklistike (XCE). Rada sa vraciam na všetky preteky, kde neboli veľké kopce.

Ako berie cyklistiku tvoja najbližšia rodina? Chodia s tebou na preteky? Verím, že niet väčších fanúšikov, akými sú rodičia…
Cyklistika sa stala súčasťou nášho života. Otec sa ako mechanik so mnou zúčastňuje na veľkom množstve pretekov, je môj veľký fanúšik, či som prvá, alebo hlboko v poli porazených.

Ako bude vyzerať tvoj nasledujúci program? Máš plán na zvyšok sezóny? Kde ťa ešte uvidíme, už v drese majsterky Slovenska?
V drese majsterky SR ma môžete vidieť na pretekoch jednotlivcov, ktoré sa budú konať do konca tejto sezóny, keďže od jari 2024 s prestupom do vyššej, ženskej kategórie, bude nosiť dres aktuálna majsterka Slovenska v kategórii ženy, Nora Jenčušová. Čo sa týka zahraničných pretekov, mali by ma čakať jedny etapové preteky v Holandsku ako príprava na ME a hneď po nich samotné majstrovstvá Európy.

Tiež som absolvovala Majstrovstvá sveta v Glasgowe.

Mojím hlavným rituálom je stres na štarte.

Bola to moja prvá účasť na cestných MS v kariére, no nedopadlo to zrovna podľa očakávaní. Snažila som sa pripraviť na profil trate, aj psychicky na samotné preteky, čo sa mi však nakoniec nepodarilo. Túžila som dobre zajazdiť, až ma hlava zastavila a už to ďalej nešlo. O to viac ma to mrzí.

Na akých bicykloch jazdíš? Môžeš napísať smelo názov a značku ku každej disciplíne.
Momentálne mám 5 bicyklov (z toho 2 sú klubové). Cestný bicykel značky S-Works, horské bicykle značky Canyon a Koba Sentiero 3, dráhový bicykel značky Dolan a cyklokrosový značky Guerciotti.

Chceš sa aj v budúcnosti venovať cyklistike?
Jednoznačne áno. Či už ako pretekárka, trénerka, či rozhodkyňa, ale v cyklistike chcem ostať, prirástla mi k srdcu.

Máš nejaký svoj rituál, bez ktorého si nevieš preteky predstaviť?
Mojím hlavným rituálom je stres na štarte. čím viac som z pretekov v strese, tým ich lepšie zájdem. Ale okrem iného tam, samozrejme, patrí dobrá nálada, počúvanie obľúbenej hudby, rozprávanie sa s kamarátmi či nájdenie správnej motivácie.

Sleduješ cyklistiku vo svete? Máš nejaké vzory v tomto športe, alebo aj mimo neho?
Samozrejme, sledujem, ako ženskú, tak aj mužskú. Vo svete existuje veľa skvelých jazdcov, ktorí sa líšia v nejakej veci od iných, čím vynikajú. Pre mňa osobne sú vzormi ich skutky viac, ako mať jedného obľúbenca, ktorý by bol pre mňa vzorom.

Ako by si povzbudila svoje rovesníčky, aby začali jazdiť na bicykli?
Je to úžasný šport, vďaka ktorému máte šancu precestovať veľký kus sveta, spoznať veľké množstvo skvelých ľudí, ale aj nazbierať skúsenosti či spraviť niečo pre svoje zdravie.

Moja obľúbená otázka na záver: Ako vyzerá vysnívaný bicykel Terézie Ciriakovej?
S čo najmenšou hmotnosťou. Myslím, že by to bol bicykel značky Canyon. Veľmi sa mi páči geometria ich bicyklov a ten dizajn, čo dokážu vytvoriť, to ma dokáže zakaždým očariť.


A čo voľný čas?
Voľný čas nemám. No ak sa nejaký vyskytne, idem na prechádzku so psom, výlet alebo čítam knihy. Poprípade hrám na klavíri či gitare.

Za nás bikerov, cyklistov a fanúšikov ti prajeme, aby si si po majstrovstvách sveta „napravila chuť“ na majstrovstvách Európy. Určite ťa budeme všetci povzbudzovať. Rovnako držíme palce do zvyšku sezóny a tešíme sa na tvoje pôsobenie na budúci rok v kategórii žien.

Terézia je ďalšia skvelá cyklistka, ktorá sa s nami podelila o svoje pocity, túžby a ciele v cyklistickom svete. Podporiť ju môžete aj sledovaním na sociálnej sieti Instagram. V MTBIKER magazíne ste si už mohli prečítať rozhovor napríklad s Martinou Krahulcovou, Alžbetou Bačíkovou či Kristínou Madarásovou a ďalšími, pretože povzbudzujeme aj dámy na bicykloch.