Reportáž: Veľké finále Šelamaratónu

Ako je v oblasti Moravskej brány zvykom, prvá májová sobota patrila v okolí Helfštýna cyklistom a ich Šelamaratónu. Autor jeho myšlienky, Aleš Procházka, sa opakovane vyjadril, že tentoraz to bolo v jeho podaní finále. Tak sa naň pozrime detailnejšie.

Pre zopakovanie si povedzme, že Šelamaratón sa konáva v obci Týn nad Bečvou (v okrese Přerov, Zlínský kraj), ústredným symbolom je hrad Helfštýn a maratón je charakteristický traťou s hravými singlami, striedanými krátkymi stúpaniami a prejazdmi po lúčnych a lesných cestách – a ozdobou je strmé stúpanie na hradný vrch (tento rok trikrát). Presne mesiac pred štartom tohtoročného 24. pokračovania Aleš oznámil, že organizovanie maratónu vešia na klinec.

Prezentáciou v Múzeu Bedřicha Smetany som prešiel ako nôž maslom, s nafasovaným číslom a čipom idem zaparkovať približovadlo na lúku pod hradom. Kým sa obliekam, z hornej lúky počujem, že detské preteky sú už v plnom prúde. Mne do štartu ostáva asi 45 minút, takže pohodička.

Štartovať budeme znova z futbalového ihriska pri Bečve. Dnešné počasie je (na rozdiel od Svätého Jura) príjemne teplé a slnečné, takže volím krátke - krátke a letné tretry. Neočakávajú sa žiadne (ani konvektívne) zrážky, takže to bude tip-top.


V rámci rozohriatia pred štartom si idem ešte pozrieť single v okolí hradu, pričom zisťujem, že je mierne vlhko až sucho, dolaďujem tlaky v kolesách a potom už frčím dole hradným kopcom na štart.

Štart

V priestore štartu už je nastúpená masa účastníkov, je tu vyše 240 jazdcov a jazdkýň. Moderátor zatiaľ povzbudzuje dobrú náladu a dáva nám pokyny. Štartovať budeme smerom na ľavý roh ihriska, nenabúrať do žiadneho zo stromov, následne sa máme usporiadať vpravo na cyklotrasu a cez obec na ulicu stúpajúcu ku hradu.


Keďže trasa Šely sa každý rok trochu mení, nie je mi jasné, kade budeme pokračovať. Stále sme na asfaltke ku hradu, až sa zrazu dostaneme k jeho vstupnej bráne. Aha, takže ten sľúbený prejazd nádvoriami bude hneď na začiatku.


Vo vnútri hradu prechádzame viacerými portálmi, priebežne sa to upcháva a uvoľňuje, až sa ocitáme pred úzkymi dverami, takými bočnými vrátkami do hradu, kade ho opustíme (fotku som urobil až po dojazde, preto je mreža zavretá).


Po výjazde si ešte treba vystáť frontu pred singlom a potom už klasicky obkrúžime hradby v pravotočivom smere. Prejazd lúkou, druhá časť singlov a vstupujeme na prvý malý okruh na hradnom vrchu. Nasleduje zjazd do Týna a odbočka na osmičku v okolí Hlinska, po ktorej bude nasledovať druhé stúpanie na hradný vrch. V Hlinskej osmičke sa už striedajú širšie úseky po lúčnych a lesných cestách so singlami. Jej prejazd mne osobne zabral 39 minút.

Hrad po druhýkrát

Po Hlinskej osmičke sa dostávame k stúpaniu na hradný vrch. Tentoraz budeme stúpať onou kamenitou technickou sekciou. Dneska je tu sucho (na rozdiel od vlaňajška) a mám od jazdcov pred sebou dostatočný odstup. Ak si dobre pamätám, vyjsť sa mi to podarilo ľavým okrajom, takže volím túto stopu, poriadne sa do toho opriem a podarilo sa! Taká menšia verzia Kopca pravdy. Potom už nasleduje miernejší úsek po hline a znova sa pripojíme na asfalt ku hradu.

Trasa nás privádza pod hradby, ktoré tentoraz pre zmenu obkrúžime v ľavotočivom smere a pokračujeme strmým technickým padákom do Týna, kde je príležitosť niečo zjesť. Teplota je stále príjemných 19 °C, pohybujem sa vo veľkej skupine asi 20 jazdcov, čo je v technike trochu obmedzujúce. Robím, čo sa dá, no moja turbína sa po náročnom týždni ešte stále nie a nie chytiť. Takže v technických pasážach síce získavam nejaký náskok, ale keď treba pritlačiť na pedále, rýchlo oň prídem. Dávam si teda kofeínový gél a uvidí sa…

Veľká porcia zábavných kilometrov

Teraz sme sa dostali do časti trati, ktorá vedie v okolí obcí Lhota, Paršovice a Teplice nad Bečvou. Je to asi 29 km dlhý úsek, na ktorom sa striedajú single, krátke strmé stúpania a nejaké kvázi horizontálne prejazdy medzi nimi. Začínam sa cítiť lepšie, väčšinou sme pod korunami stromov, takže slniečko nerobí problém. V tomto úseku sa naša veľká skupina postupne riedi. Stále sa mi darí v technike získavať náskok a hoci mám pocit, že turbína sa chytila, furt to nestačí. S tými výkonovými sekciami sa dnes asi neskamarátim.


Trať je bezchybne vyznačená, ľudia na križovatkách aj bufetoch vedia, čo majú robiť, takže sa nám ide super. Vzhľadom na svoje priebežné poradie sa na bufete v kľude zastavím a naberiem si vodu a banány, nemá zmysel trhať pár sekúnd.


V technických sekciách opakovane dobieham rovnakého chlapa (ktorý mi zase ujde v prejazdoch) a jeho prítomnosť predo mnou ma, ako to povedať, limituje. V singlovom úseku dlhom asi 200 m dokázal dvakrát vyletieť zo stopy a LTT to uskackal, aby si neustlal. Horko-ťažko ho predbehnem, aby ma neohrozoval a potom si už idem svoje. „Ach, títo asfaltoví dupači,“ vravím si. Potrebujem potrénovať tie watty...

Blížime sa k cieľu

Krásne počasie, perfektne pripravená trať, silná konkurencia - ďalší krásny športový deň.

Za Teplicami nad Bečvou, teda za posledným bufetom, ešte kúsok pokračujeme v stúpaní na kopec Polomná a potom nasleduje dlhý klesavý singel a vyústenie na asfaltovú cyklotrasu popri Bečve. Na jeho začiatku mala naša skupina už len približne 5 členov a mne sa podarilo dostať dopredu, takže ma pomalší jedinci neblokovali. Doma som zistil, že mi stačí zrýchliť už len o 70 s a KOM bude môj.

V širších miestach som sformoval dvojicu s kolegom v čiernej prilbe. Držíme sa spolu, prehodíme pár slov. Nad nami počujem lietadlo, ktoré podľa zvuku motora vykonáva prvky vyššej pilotáže. To my predvádzame vyššiu pilotáž už 3 hodiny.

Hrad po tretí raz

Úsek po asfalte využijem na doplnenie energie, s chlapom sa striedame v ťahaní špice. Predbehli sme jedného jazdca pred nami, nás nikto. Zatiaľ dobré.

Trasa nás odkláňa doľava do kopca, aktuálne mám 68 km, celkovo to má mať 76, tak uvidíme, čo si na nás Aleš ešte vymyslel. Podobne to viedlo aj vlani, takže čakám návrat do Týna a stúpanie na hradný vrch.

Po zjazde pod kopec sa na 73. km točíme prudko doľava a vravím si, že uvidíme, kade to natrasovali dnes. Bol som mentálne pripravený na plnohodnotné stúpanie na hrad, ale buď pred ním bude ešte nejaký bonus, alebo nebude plnohodnotné.


Stúpame po úseku, ktorý sme dnes už išli v opačnom smere, až sa dostávame na priestranstvo pod hradom. Stále čakám, že pôjdeme objazd hradieb. Keď zrazu vidím, že vypáskovaný koridor sa točí na cieľový priestor, tak trochu dupnem, aby som „odpáral“ spolujazdca a frčím na pásku. Tesne predo mnou je Imroman. Zmizol mi z dohľadu v prvej hodine, myslel som, že ho už dnes nedoženiem, ale v cieli mal náskok len 15 sekúnd. Keby som ho zahliadol niekde na trati, tak by som ešte dupol.

V cieli

Týmto dojazdom do cieľa sa (podľa najlepších dostupných informácií) pre mňa uzavrela aj história Šelamaratónu. Hoci som dnes nemal k dispozícii toľko výkonu na hriadeli, akoby som potreboval, trať som prešiel bez pádu a závažnej chyby, kŕčov a bruchabôľu, takže super. Myslím, že som dnes odjazdil najlepšie, ako som vedel. Treba proste menej chodiť do roboty a viacej spať.

Po nutnej očiste v plechovom umývadle a kŕmení idem (v rámci vyjazdenia) nafotiť pár obrázkov, aby ste si mohli v reportáži pozrieť nejaké pekné zábery.


V okolí pódia vládne veselá nálada, k tomu hrá kapela D.U.Bmusic. Moderátor počas odovzdávania cien občas riaditeľa Aleša podpichuje, pýta sa divákov, či by chceli pokračovanie Šelamaratónu (odpoveď je zrejmá). Na čo Aleš zoberie mikrofón a povie: „Já už to dělat nebudu!“. Čím chce povedať, že iným v tom brániť nebude.

V tombole je dnes 10 cien. Medzi nimi aj 2x štartovné na Horala a nakoniec Danajský dar, čo je kódové označenie pre štartovné na Salzkammergut Trophy pre 3 osoby. Síce chvíľu trvá, než sa nájde niekto s dostatkom odvahy na jeho prevzatie, nakoniec skončil v tých správnych rukách, totiž v rukách majsterky ČR v XCM.

Medzi inými cenami sa vynímajú špeciálne - pre toho, „kto za to celé môže“ a pre tých dvoch, ktorí to absolvovali všetko, teda všetkých 24 ročníkov. Kapela sa rozhodla, že tiež prispeje k oceňovaniu a slávnostne odovzdá Alešovi čínsku mačku kývajúcu labkou. Pritom pozve divákov, aby spoločne zaspievali pesničku.

Záver

Čo dodať? Dnes sme v krásnom počasí na perfektne pripravenej trati v spoločnosti niekoľkých minulých víťazov a v silnej konkurencii zažili ďalší krásny športový deň. Dúfame, že to na tejto trati nebolo naposledy, bola by škoda nechať ju zarásť a zabudnúť. Hoci rozhodnutie Aleša venovať svoj čas a energiu niečomu inému rešpektujeme. Snáď sa v okolí Helfštýna nájde nejaká mladá krv, ktorá štafetu prevezme a stretneme sa tam znova (mňa sa nepýtajte: „Čo si ty urobil pre Šelamaratón?!“, ja svojimi silami zvládam udržiavať akurát tie 3 single v mojej blízkosti a veľmi občasne pomôžem aj so zvolenskými Vlado-singlami).

Na dlhej trati zvíťazil Ondřej Rakus pred Vojtěchom Neradilom a Marekom Bartůňkom (všetci CZE), títo traja to stihli v čase pod 3 hodiny. Medzi ženami bola najrýchlejšia obhajkyňa vlaňajšieho víťazstva Janka Keseg-Števková (SVK), pred druhou Anetou Hovorkovou (CZE) a treťou Michalinou Ziółkowskou (PL).


Na krátkej trati zvíťazil Karel Hartl po tom, čo sa kvôli poškodenému plášťu vrátil po štarte dlhej, nasadil náhradný a preregistroval sa na krátku. Druhý bol Jan Hyneček a tretí Jiří Havlík. Medzi ženami bola najrýchlejšia Karolina Vtípilová, druhá Ema Bajčíková a tretia Kateřina Matysík.

Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Takže Aleši, ďakujeme za všetko, čo si pre nás urobil a tešíme sa na ďalšie stretnutia, hoci pri iných príležitostiach!

Viac foto si môžete pozrieť vo fotogalérii od Leony Malátkovej alebo fotogalérii od Petra Tvaróga. Tiež si môžete pozrieť videá od Prepnutého Bikera alebo Hynka Tekulu.