Náš kolega z profi pelotónu – Marek Čanecký (rozhovor)

My nie sme iba predajcovia bicyklov a cyklistického sortimentu. My cyklistikou žijeme – a dôkazom toho je aj nová posila, pretekár na športovom dôchodku Marek Čanecký.

Písal sa rok 2016. Vo francúzskom meste Plumelec prebiehali majstrovstvá Európy v cestnej cyklistike. Na štarte za Slovenskú republiku vtedy stál okrem bratov Saganovcov, Michaela Kolářa a Patrika Tybora aj Marek Čanecký.

Peter Sagan vtedy titul ME vyhral vďaka ukážkovej práci tímu, kde bol Marek jedným z tých, ktorí „plátali diery a hasili úniky“. V ten istý rok bol Marek aj slovenským majstrom v časovke, čo ešte potom dvakrát zopakoval. Avšak dnes, okrem toho, že je bývalý cyklista, je aj môj kolega v MTBIKERi. Viac už v rozhovore.


Marek, ako by si sám seba opísal? Odkiaľ si?
Narodil som sa v Banskej Bystrici a v skratke – som srdcom Bystričan. Opísať by ma asi vedeli najlepšie moji kamaráti.

Odkedy si súčasťou tímu a čo je tvojou náplňou práce v MTBIKERi?
Nastúpil som v októbri tohto roku a predtým som pôsobil ako obchodný zástupca bicyklov pre poľskú firmu. Som na oddelení B2B/nákupca, kde spadá denná operatíva značiek, ktoré mám na starosti, ale aj objednávanie a riešenia cenových ponúk a mnoho ďalších vecí.

Pred prácou u nás si pôsobil vo svete cyklistiky ako profesionálny pretekár. Pochváliš sa nám, kde všade si pôsobil?
Začínal som s cyklistikou v CK Červený Rak, ten klub založil môj starší brat. Potom som prešiel do ŽP Šport Podbrezová a potom už aj zahraničie. Najprv UCI Cycling centrum vo Švajčiarsku, potom Turecko (Manisasport, Team a Salcano Team) a Rakúsko (RSC Amplatz a BMC Amplatz).

Po návrate domov to bola Dukla Banská Bystrica, BRS Technology, neskôr Pierre Baguette. Najlepšie obdobie som však zažil v rakúskom tíme BMC Amplatz.

Viac informácií o Marekovom pôsobení nájdete na tomto odkaze (pozn. autora).


Aké úspechy si najviac ceníš? Máš nejaké zážitky, na ktoré nikdy nezabudneš? Predsa len, jazdil si aj mimo Európy...
Najväčším úspechom bolo narodenie mojej dcéry. Ale ak sa chceme baviť o tých cyklistických, určite sú to víťazstvá na pretekoch UCI, tituly MSR v časovke 3-krát po sebe, ale aj účasť s Petrom Saganom na majstrovstvách Európy a majstrovstvách sveta. Ďalej sú to aj vyhraté dresy na zahraničných pretekoch – či už vrchárske, alebo bodovacie.

Pekné zážitky boli aj pri cestovaní rôznymi krajinami, aktívne podľa štatistík som sa zúčastnil oficiálnych UCI pretekov v 40 krajinách. A tých zážitkov je veľmi veľa – nielen tých pekných, ale aj horších, ktoré už nikdy nezabudnem a zapísali sa mi navždy do pamäti.


Čo bolo/je za rozhodnutím ukončiť pôsobenie v pelotóne?
Cítil som, že je čas na zmenu a veľkú rolu tam zohrala rodina. Pretekal som od 14-tich rokov bez vymeškania jedinej sezóny. Posledné sezóny tiež už neboli ideálne, čo sa týka výsledkov a vnútorne som cítil, že už prišiel čas sa posunúť ďalej.

Kdesi som čítal, že ešte v roku 2023 si vstúpil do Pierre Baguette za účelom podpory mladých talentov. Nepokračuješ v trénovaní a odovzdávaní skúseností pre budúcich slovenských jazdcov?
Pôsobil som už v tíme Pierre Baguette, keď sa rok predtým ešte volal BRS Technology, a bol som veľmi motivovaný, že budem odovzdávať svoje skúsenosti, ktoré som mal nielen z tímov, kde všetko fungovalo ako hodinky, ale aj z tímov, kde napríklad nefungovalo nič.

Nebudem klamať, cieľ bol určite, že po skončení sa stanem športovým riaditeľom, ale postupom času som si uvedomil, že moje zmýšľanie a názory boli odlišné s vedením tohto tímu a vybral som sa vlastnou cestou, čo som v danej chvíli považoval za správnu voľbu.


V čom vidíš najväčší rozdiel medzi tímami u nás a v zahraničí? Myslíš, že mladí jazdci by nabrali viac skúseností za hranicami Slovenska?
Čo sa materiálnych podmienok týka, veľmi sa to pohlo k lepšiemu a už tam nie je taká priepasť medzi nami a západom, ako to bývalo kedysi. Tým mám na mysli, že keď sa slovenský junior postaví na štart svetového pohára, tak má taký bicykel, ako napríklad nejaký súper z Belgicka. Ale ak chce slovenský cyklista niečo vo svojej kariére naozaj dosiahnuť, musí ísť jazdiť do zahraničia.

Keď sme už pri tom, ako to vidíš v slovenskej cyklistike ty, čo sa týka budúcnosti? Zažil si éru Petra Sagana, ktorý má nemalý vplyv na cyklistiku nielen na Slovensku...
Peter bol a je fenomén svetovej cyklistiky, trikrát po sebe bol majster sveta, spopularizoval cyklistiku na Slovensku, ale zároveň priniesol do svetovej cyklistiky niečo, čo iní nie. Bol jedinečný pretekár nielen výsledkami, ale ľudskosťou a jeho charakterom.

Určite popularitu cyklistiky na Slovensku pozdvihli aj bratia Peter a Martin Velitsovci. Máme momentálne Martina Svrčeka vo WT, Lukáša Kubiša v PRT a Viktóriu Chladoňovú vo WT. Myslím si, že čoskoro by mohol skočiť do vyššej ligy ďalší Slovák.


Mňa osobne veľmi teší, že sa rozbehla ženská cyklistika. V UCI Cycling Centre už máme Teréziu Ciriakovú, skvelé výsledky a meno Slovensku robí aj Viki Chladoňová. Občas mám pocit, že dámska cyklistika je dramatickejšia a napínavejšia, sleduješ ju?
Aj mňa teší, že do UCI Cycling Centra sa dostal ďalší Slovák, ja som tam prežil krásnu sezónu, ktorá mi dala veľmi veľa do života, keďže to boli aj moje prvé skúsenosti v zahraničí.

Ako sa cítiš v úlohe otca? Kariéra pretekára a otca je náročná, ako to zvládaš ty?
Užívam si to, ako sa dá. Čo sa týka otca v úlohe pretekára, tak to nebolo jednoduché, veľa dní mimo domova určite neprospieva rodinnej pohode. Veľa určite záleží aj od toho, ako sa k tomu postavíte.

Šport je súčasť môjho života, definuje ma.

Boli pretekári, ktorým to vyhovovalo - prísť na preteky a konečne sa vyspať. Keď som sa stal otcom ja, tak som cítil zodpovednosť aj za rodinu, ale aj za tím, v ktorom som pôsobil, či už ako kapitán alebo pretekár a podávať 120 % na všetkých frontoch nie je jednoduché. Ale vraj čo je jednoduché, to nemá cenu.


Budeš svoje dieťa viesť k cyklistike, alebo si skôr typ, ktorý ich podporí, nech si vyberú akýkoľvek športový smer?
Určite by som chcel svoje dieťa viesť hlavne k pohybu a k tomu, aby si obľúbilo športovať. Nezáleží, aký šport to bude.

Nedávno sme otvorili novú predajňu v Banskej Bystrici, v tvojom bydlisku. Zúčastnil si sa aj na otváracej komunitnej jazde. Ako sa ti pozdáva takáto „pohodovejšia“ cyklistika mimo cesty?
Na prvú komunitnú jazdu v Banskej Bystrici prišlo niečo okolo 200 ľudí, čo som vôbec nečakal. Bolo to pre mňa niečo nové a veľmi som si to užil. Išiel som na MTB BMC Fourstroke, ktorý mám ešte z čias, keď som jazdil za BMC Amplatz. Čo sa týka gravelu, mal som možnosť si to vyskúšať na prezentácii značky Superior, kde som jazdil na gravel biku X-ROAD GR model 2025 a bola to pre mňa neskutočná bomba.

Ako mládežník som jazdil aj cyklokros a keď som jazdil v teréne na graveli, bolo to zároveň rýchle a neskutočne pohodlné. Za mňa veľmi super na chladnejšie jazdy, keď je zima na cestný bicykel, keďže jazdím aj v zime s blatníkmi, pokiaľ nesneží, alebo nechodia po ceste pluhy, ale aj také zážitky už mám.


Vieš si ešte ako bývalý profesionál cyklistiku užívať, alebo uprednostňuješ aj iné športy či aktivity?
Keď som ukončil moje pôsobenie v kontinentálnej cyklistike, hneď po pár mesiacoch bez pohybu a bicyklovania prišli zdravotné problémy. Vtedy som si uvedomil, že šport je súčasť môjho života, definuje ma a je to spôsob života, ako byť zdravý. Teraz je to moje hobby, o to je to krajšie.

Kam myslíš, že sa bude cyklistika v najbližších rokoch uberať – či už výkonnostne, alebo technologicky?
Vešteckú guľu síce nemám, ale vidím, čo sa všetko zmenilo. Ako sa zaviedli biologické pasy v profi cyklistike, aký veľký je rozdiel medzi aero bicyklami a normálnymi. Keď k tomu ešte pridáme časovkárske bicykle, aero kombinézy - všetko je aero, všetko je ľahké, jazdia sa širšie bezdušové plášte s menším tlakom, zmeny nastali aj v tréningovom procese...

Taktiež vo výžive a stravovaní je to úplne naopak, ako to bývalo. Napríklad nás v UCI campe stále vážili a dávali tyčinky na tréning len na prídel, keď sa išiel naozaj dlhší tréning. Vážil som vtedy 67,5 kg pri výške 186 cm. Teraz je naopak sacharidový boom a už na tréningu si musíte zvykať na veľký prídel sacharidov na hodinu, aby ste na pretekoch boli schopní také množstvá sacharidov prijímať.

Všetko sa veľmi zrýchľuje, mladí pretekári prichádzajú už vo veľmi mladom veku do vrcholnej formy svojho života. Nedovolím si povedať, kam a ako sa bude cyklistika uberať. Pre mňa osobne je veľmi zaujímavý pokrok na bicykloch, oblečení. Keď som bol napríklad v aero tuneli v Belgicku, bol to pre mňa neskutočný zážitok zo všetkých tých informácií, ktoré som tam získal.


Verím, že máš teraz viac voľného času. Ako ho zvykneš tráviť?
Keď príde víkend, snažím sa ho tráviť s rodinou a, samozrejme, keď je čas, tak idem na bike A rád varím.

Máš obľúbený nejaký druh kuchyne? Alebo dobiehaš to, čo si si ako vrcholový športovec nemohol dovoliť?
Vytypovaný druh kuchyne nemám, ale mám rád rizotá, cestoviny z Ázie, napríklad ramen. Nesnažím sa nič dobiehať, lebo kilečká už nabehli hneď, ako som prestal jazdiť dlhé tréningy, ale nie je nad dobrý domáci rezeň.


Profesionálna cyklistika je tvrdý oriešok pre pretekárov, ale aj pre ich rodiny. Marek to zhrnul touto peknou vetou:

„Vďaka cyklistike som spoznal veľa priateľov, videl som veľa krajín, veľmi veľa mi do života dala, ale zároveň aj zobrala.“

Marekovi želám, aby sa u nás v MTBIKERi cítil dobre, čomu, verím, pomôže aj prostredie plné cyklistických nadšencov a tiež zaujímavých produktov z tohto segmentu.