Zabudni na Zoncolan

Zabudni na Zoncolan

61 komentárov

Jano23 27.01.2016   Cestna Cyklistika Zdravie Zabava Beh Pribeh Horska Cyklistika

Nikdy som s cyklistikou ani behom nezačínal. Behal som a bikoval odjakživa. Boli sezóny, keď som mal dobrú formu, boli sezóny, keď som trénoval menej, ale od detstva som trénoval. Nikdy som nechápal tie bambuľky, buchtičky a majstrov pivné brušká, čo sa šmochtali po ceste hore Železnou studničkou. Ako ich to môže baviť? Prečo to robia? Prečo chodia behať, keď sú takí pomalí? Keď som trénoval bežecké tempá 4:10 na kilometer, alebo jazdil na cesťáku tréningy na kopci na Kolibu, iba som ich povýšenecky obehol, zavrčal, ostriekal kvapkami potu a zmizol v diaľke.

 

Asi som iba prepískol tréning


Minulú sezónu som začal ladiť formu už od decembra. Šlo to dobre. Behy, biky, posilka, časy sa zlepšovali. Na konci februára som si spravil plán. Nejaký ten maratónik, bikové preteky, bežecký trail v Rakúsku. Kilá išli dole, oči vypúlené z chudej tváre, nohy vytesané ako z mramoru, forma na jar gradovala. Zrazu som začal mať problém s močením. No nič, asi som prepískol tréning, to nič nebude. Manželka ma po dvoch týždňoch presvedčila navštíviť doktora.

Doktorka sa pozerá na monitor, pozerá, krúti hlavou. Jedno vyšetrenie, druhé vyšetrenie, ... desiate vyšetrenie, záver bol nekompromisný. „Máte rakovinový nádor na močovom mechúre. Musíte okamžite na operáciu, na ťažkú operáciu a potom na chemotrapiu.“ „To nemôže byť pravda! Kam to mám ísť ? Na chemo .... čo ?? Čo preboha je chemoterapia ?“ Nastalo zdesenie. „Ja nemôžem na operáciu, ja za týždeň bežím maratón, potom mám ďalšie preteky. Snáď tak po sezóne, či ?“ Skúšal som doktorom vysvetliť, že ja nemôžem byť chorý. Nikdy som nebol chorý, naposledy som bol u lekára, keď mi naprávali vykĺbené rameno po nehode na kajaku. Doktor mi to ale veľmi jednoznačne objasnil „Buď operácia a chemoterapia, alebo čoskoro zomriete na zlyhanie obličiek“. Začalo peklo. Vybavovačky, papierovačky, vyšetrenie a ďalšie vyšetrenie. Skončil som v Pražskom Motole. Operácia trvala sedem a pol hodiny, nasledoval týždeň na JISke, potom ďalší týždeň a ďalší týždeň. Plány na sezónu boli v háji, nevedel som prejsť ani päť metrov od postele. Dopracoval som sa k vytúženej vrchárskej hmotnosti 62 kg (pri 182 cm), bol som úplne rozobratý, úplná telesná troska.



Bez bicykla som to nevedel vydržať


Odpočítaval som deň po dni, týždeň po týždni. Kedy môžem na bike? Budem môcť vôbec ísť na bike ? ... a budem vôbec ... ? Doktor sa tváril, že dvanásty týždeň po operácií to môžem skúsiť. Nekonečných dvanásť týždňov. Vonku krásne počasie, chalani išli bikovať do Talianska a ja som stále doma. Ale prišlo to, dvanásty týždeň. Trochu som upravil svoj karbónový Willier, nabil baterku na elektrickej Dura-Ace Di2, naložil cesťák na nosič, odviezol som sa na hrádzu a dal som to! Päť kilometrov tam a päť späť. Dodnes si pamätám tú radosť. Radosť, bolesť, zúfalstvo a zase radosť. Pôjde to! Pomaly, ale pôjde. Aj išlo, deň po dni, týždeň po týždni, 15 km, 20 km, 40 km.

Telo sa po operácii dobre zotavovalo, pomaly ma prestávali bolieť rany, začal som sa hýbať. Ide sa na tréning! Ešte stihnem aspoň novembrový maratón. Všetko išlo až do chvíle, keď prišla druhá rana. Nie, nejde sa. Moje plány opäť skončili. To, čo robila s mojim telom chemoterapia, som nikdy predtým nezažil. Únava, strašná únava, bolesť kĺbov, bolesť celého tela a zase únava. Červené krvinky vám pri chemoterapii umierajú a nemáte nové. Svaly sa nemajú ako okysličovať, je vám zle, telo nevládze. Hrozne som chcel, hrozne, ale telo nešlo.

Skúšal som behať na mojej obľúbenej Železnej studničke. Tlačil som čo dalo, bojoval som. Srdce mi išlo vyletieť z hrudníka, nohy boleli ako na 30-tom kilometri trailového preteku, pred očami sústredné kruhy ako pri dobehu polmaratónu. Hodinky však ukazovali nekompromisných 1,8 km od štartu a rýchlosť 7:40/km, ešte dvesto metrov, ešte dvesto metrov musím dať. Všetky tie bambuľky, buchtičky a majstri pivné brušká ma obiehali s nechápavým pohľadom, prečo tam zavadziam.

Na cesťáku to bolo ešte väčšie peklo. Nohy sa nekrútili, srdce hlásilo generálny štrajk – nemalo čo pumpovať, hlava trešťala. Pamätám si, ako som sa hore Kolibou na ceste zastavil a rozplakal. „Toto nemôže byť moje telo, ja chcem späť svoje telo, pomóc!“

Tak šiel týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom. Behal som s buchtičkami a bambuľkami, jazdil som s rakúskymi dôchodcami. Ale behal som a jazdil. Bavilo ma behať, aj buchtičkovým tempom. Pochopil som, aké ťažké je začínať. Všetky buchtičky, bambuľky a majstri pivné brušká - máte môj veľký rešpekt. Držím vám palce, hlavne vydržte!



Získal som novú motivácia, no hlavne chuť žiť


Chemoterapia skončila po piatich mesiacoch. Asi som spravil rekord onkologického ústavu v cyklistike. Počas piatich mesiacov liečby som najazdil 1 160 km. Po skončení sa krvinky postupne znormalizovali, telo sa zregenerovalo. Doktori sú zatiaľ mierne optimistickí, výsledky vyšetrení sú dobré, dlhodobé životné plány si však ešte nerobím.

Prežil som najťažší rok svojho života, ale získal úplne novú motiváciu žiť a trénovať. Vždy, keď je vonku škaredo, prší, je zima a mne sa nechce ísť si odtrénovať tréning, tak si spomeniem, ako som v nemocnici na Motole ležal a celý deň tlačil očami sekundovú ručičku oranžových hodiniek dopredu, aby už bola večera. Pri tejto spomienke ihneď beriem tenisky a bežím, aj keby padali traktory.

Počas tohto roku som si uvedomil mnoho vecí. S jednou dôležitou, týkajúcou sa športu, by som sa chcel podeliť aj s vami. Je jedno, či jazdíte na karbónovom špeciále, alebo na oceľovej šunke. Je jedno, či beháte ako víchor, alebo ako slimák. Hlavné je, že to človek robí s radosťou, s pevnou vôľou a s cieľom. S jasným cieľom, dobrou motiváciou a silnou vôľou sa dá prekonať všetko. Pochopil som, že to nie je o tempe, ani o kilometroch, ani o umiestnení na pretekoch. Pochopil som, čo myslel Kilian Jornet titulom knihy Run or Die. Je to hlavne o tom - žiť. Keď behám a bikujem, tak žijem a je jedno, ako rýchlo. Hlavne, že žijem!

Vrelé ďakujem!


Týmto by som chcel poďakovať mojej manželke Martinke, mojej rodine a kamarátom, ktorí ma počas celého roka podporovali. Moja veľká vďaka za starostlivosť a neskutočnú odbornosť patrí aj prof. MUDr. Babjukovi, CSc. z Motola, doc. MUDr. Megovi, PhD. z NOU a ich tímom v nemocniciach. Veľmi vám ďakujem, bez vás by som tom nedal.

S tými čo sme sa nevideli cez víkend na Stupava Winter Trophy MTB & Run 2016 (reportáž), sa vidíme na pretekoch na jar .

Páči sa ti tento článok?

Článok je zle napísaný
V článku sú chyby
Nepáči sa mi obsah
Nepáčia sa mi predstavované produkty
Iné
Odoslať

Podobné články

Výber z produktov

Prejsť do shopu (Bicykle ~ Cestné bicykle)

Komentáre

jurrasic 27.01.2016 (17:28)

motivacny clanok ako hovado. A to sa mi dnes nechcelo ist von...radsej ale idem, pokial mozem

 
tatranec 27.01.2016 (18:54)

nadherny clanok...dokonca pri citani posledneho odseku sa mi urobila v hrdle "hrca" co sa mi uz daaavno nestalo...v hlave sa mi teraz toci milion veci co by som chcel k tomu napisat ale neviem...teda aspon velka vdaka za motivaciu bikovat, behat. - teda ZIT...

 
ddemo 27.01.2016 (19:50)

No velmi silny clanok... ale neviem ci to je zamerne tak dynamicky napisane ale tak nejak pomedzi riadky mi z toho vychadza ze asi moc nepocuvas svoje telo. Si zamerany na spickove vykony, ktore aj dosahujes... ale za aku cenu? Sorry ale pri diagonze "rakovina" sa ohanat ucastou na maratone ... az zamrazilo...
A po tom co si prezil... (urcite to nebolo lahke) by som asi zvolnil a preteky asi vynechal uplne. Mimochodom, ked si das vyhladat funkcie organov ako ich vidi napr. tradicna cinska medicina, tak pri mechure boli spomenute emocie ako zahladenost na ciel, tvrdohlavost... Neviem co ta tak extremne motivuje k extremnym vykonom... asi tam by bolo treba zacat hladat priciny toho vsetkeho. Alebo teraz ma napadlo... skus cvicit jogu... pomaly, precizne, jednoducho... viem, tam nebehas super casy na kilometer, nedavas Kolibu za rekordných xx minut, ale robis skutocne nieco pre seba.
Dufam ze som tymto príspevkom nikoho nepoburil... sam som kedysi velmi davno vrcholo sportoval a dlho mi trvalo sa odputat od rezimu aky je popisovany v clanku... Vela zdaru

 
martinapb 27.01.2016 (20:17)

"Keď behám a bikujem, tak žijem a je jedno, ako rýchlo. Hlavne, že žijem!"
Prajem ti šťastný a dlhý život, nech ťa neopúšťa motivácia, krásny článok!

 
Luigi 27.01.2016 (17:40)

Bez zdravia je vsetko nic, ale pokial je clovek zdravy tak si to neuvedomuje. Pekny clanok a zelam vsetko dobre

 
ReHMn 27.01.2016 (18:16)

Prajem ti, aby tvoj elan a chut do zivota velmi dlho vydrzali!

Ale mam aj par poznamok a pripomienok:
1. Pri vyske 182cm mat vysnivanu vahu 62kg je uplne chore! Tak nemoze normalne fungovat organizmus. Pre porovnanie: Emil Zatopek pri vyske 182cm mal vahu 72kg, Scott Jurek pri vyske 188cm mal 75kg!
2. Rakovina sa neda vyliecit uplne, iba preliecit. Tvoja snaha teraz bude predlzit bezpriznakove obdobie na maximum. Ked si doteraz dokladne planoval trening, zivotospravu, hydrataciu, tak odteraz to budes musiet spravit a dodrziavat 10x dokladnejsie.
3. Kostna dren je posobenim chemoterapie v utlme, ale ma schopnost zregenerovat sa. V niektorych pripadoch sa dokonca podava EPO vramci doplnkovej liecby...

Sportu zdar!

 
fogdiver ReHMn 27.01.2016 (18:42)

ach jaj, a ja pri 190cm mám len 63kg a ideálna váha to nieje určite..

 
MarinD ReHMn 27.01.2016 (18:50)

V druhom bode sa veľmi zásadne mýliš. Sú malígne ochorenia (napr. nádory semenníkov, niektoré druhy lymfómov), pri ktorých sa súčasnou liečbou dosahuje vyliečenie (vyliečenie = zbavenie nielen príznakov ochorenia, ale aj samotných nádorových buniek) vo veľmi vysokom percente (až 90%). Vyliečenie sa dá dosiahnuť aj u iných typov malígnych ochorení, kde dôležitú úlohu hrajú rôzne faktory (včasnosť záchytu ochorenia, štádium, dostupná liečba a pod.)

Autorovi želám hlavne veľa zdravia. Pohybu sa určite drž. A vôbec to nie je o vrcholových výkonoch.

 
ReHMn MarinD 27.01.2016 (20:08)

Kym bude delenie buniek viazane na DNA, plati to, co som napisal...
Parafrazovanim: co znamena vyliecenie vo vysokom percente (90%)?
Necakam odpoved, len zamyslenie sa...

 
MarinD ReHMn 27.01.2016 (20:17)

Vypadlo mi tam 90% prípadov, teda 90% pacientov sa vylieči a nedôjde u nich už v priebehu života k recidíve ochorenia. Nejdem tu polemizovať, posolstvo článku je predsa len iné.

 
cajikk MarinD 27.01.2016 (22:26)

tak vase pseudolekarske poznatky v komentaroch pobavili
ake rakovina je jeden z najvacsich lekarskych byznisov a mysliet si ze nejaka chemo pomaha je dobry bullshit,
alebo vaha 63kg na 190cm ja mam 170cm a 62kg a som hnusne chudy,,
a zaujimala by ma zivotosprava, nie je vsetko o sialenom treningu ktory nici telo, a potom pridem domou a zapijem nejaky jontovy napoj poroteinmi a dam si kilo masa zo sunkou a knedlikom,

 
petho cajikk 28.01.2016 (10:07)

prosim ta, ked mas informacie zo zem a vek a z badatel.net tak radsej si strc prsty do medu.....

 
petho petho 28.01.2016 (10:07)

Mimochodom. Jano23 velky respect.

 
Oliver68 cajikk 17.02.2016 (23:04)

haloo ujo či iný človek. Mal som ju v sebe tú chemoterapiu a aj vďaka nej som tu ešte stále. Binokryt čo dáva podnet na tvorbu bielych krviniek že kosti a kĺby bolia ako top cítiš že sa tvoria. Takže radšej mlčím a šlapem vodu keď neviem o čom tliacham.

 
Sarinator ReHMn 27.01.2016 (20:23)

Popisujes skutocnost, no ta nepomoze ani autorovi ani tym co to citaju. Suhlasim s tym co si povedal no myslim si ze si sa mal na to vy to.

 
iron.hide ReHMn 28.01.2016 (00:19)

ale vsak on tu vahu 62kg myslel ironicky. precitaj si to este raz: "Dopracoval som sa k vytúženej vrchárskej hmotnosti 62 kg (pri 182 cm), bol som úplne rozobratý, úplná telesná troska."
To fakt treba vsade davat smajle a uvodzovky, aby ludia pochopili sarkazmus?

 
Tesak 27.01.2016 (18:29)

drz sa Jano a z celeho srdca zelam nech ti to zdravie vyzdrzi uz nafurt .... mas u mna najvacsi palec hore aky som kedy dal

 
Sesulak 27.01.2016 (21:33)

Asi nie som jediny, komu behal pri citani mraz po chrbte.

 
JanoH 27.01.2016 (21:54)

Dakujem vsetkym za komentare a za podporu. Nebojte nic, davam na seba pozor teda hlavne manzelka dava na mna pozor. Vidime sa na jar na pretekoch.

 
Pucik JanoH 27.01.2016 (23:38)

no pekne si Janci dopadol, bojuj fesak, kurna stary prvy clanok co som tu precital cely, pozdrav Matu...vidime si na hradzi teda

 
JožoŠ 28.01.2016 (07:26)

...aj mne sa stalo niečo podobné (prišiel som pri tom o jednú obličku) pred už....18 rokmi, šialené číslo...ale som tu a preto držím palce, vydržať a bojovať a pôjde to...hlavne pozitívne myslieť...

 
pterodaktyl 28.01.2016 (14:08)

Ani neviem čo k tomu napísať...
Keď vidím ako hlúpo ľudia hazardujú zo svojim zdravím, a pozriem na teba, na to čo všetko si urobil pre seba aby si bol šťastný, koľko driny a sebazapierania to stalo, tak mi príde život veľmi krutý a nespravodlivý!!!
Jano ,patrí ti moja hlboká poklona za to ako si to všetko zvládol, a želám ti pevné zdravie.

 
tatranec 15.04.2016 (20:46)

...aj keď som ho nepoznal...táto posledná správa mnou otriasla...
...česť jeho pamiatke...

 
Oliver68 16.04.2016 (23:29)

Chlopi, len a len hlava , mi pomáha. Nevzdávať to a ísť ďalej. Janko , v bikerskom nebi sa drž stále na pedáloch a mi to tu dole poťaháme ešte nejakú tú chvíľku aj za Teba. Ja určite budem s tým všetkým bojovať!!!!!

 
simecek 20.04.2016 (11:01)

Čo dodať ?
Pre pozostalých už len to, že ho nič nebolí a nič netrápi, aj keď Vám bude veľmi chýbať.

 
track69 27.01.2016 (17:36)

Aj ja sa pridám a prajem veľa zdravia a chuti robiť to čo Ťa baví.

 
baggio79 27.01.2016 (18:36)

Aj ja sa pridavam, vela zdravia a kilometrov

 
opica500 27.01.2016 (18:50)

Držím palec, rešpekt

 
Imroman 27.01.2016 (21:42)

Super...dzim palce nech ti to vydrzi.

 
martin.l 27.01.2016 (22:12)

Najsilnejší článok na tejto stránke.
Teš sa zo života.

 
MartinKas 27.01.2016 (22:30)

Vyborne. Zit svoj zivot a neprezivat . Drzim palce.

 
canopus 27.01.2016 (22:54)

dufam,ze aj ja raz napisem takyto clanok

 
margav 27.01.2016 (22:59)

Vela zdravia prajem....no a teraz ZABER!!!

 
Biker201 27.01.2016 (23:34)

Prajem vsetko dobre!

 
iron.hide 28.01.2016 (00:15)

To si mal fajn, ze si okrem cyklistu aj bezec. Mne ked sa nieco taketo stane, alebo hoci nejaky vazny uraz, tak som skoncil uplne, lebo jedine cyklistika je moj zivot. Nikdy v zivote som nebehal. ----------Drzim ti palce, nech sa ti to uz nikdy nevrati.

 
andrejxcx 28.01.2016 (06:27)

Držím palce priateľu a veľa zdravia ...

 
FEDERER 28.01.2016 (08:32)

Zavidim tu radost zo zivota, asi ma preco zit...

 
Dawe 28.01.2016 (09:36)

V prvom rade chcem poďakovať za úžasne motivačný článok. Autorovi držím palce, aby sa už rakovina nevrátila, nech si užíva život obrovskými dúškami ešte viac ako doteraz ...

 
NorbertS 28.01.2016 (10:56)

Ja som mal velmi podobne pocity po mojej velkej nehode v aprili minuleho roku ktoru som prezil iba so stastim .Zmeni to postoj cloveka k zivotu...

 
deadliner 28.01.2016 (11:04)

Respect

 
FEDERER 28.01.2016 (12:48)

No ja som asi divny, ale mne sa po havarke nezmenil postoj k zivotu..Stále je naprd....

 
bontrager 28.01.2016 (15:55)

Poučné..pisateľovi tiež prajem veľa zdravia.

 
dusanalac 28.01.2016 (18:47)

Prajem všetko naj si veľmi silný uživaj si rodinu aj šport.

 
Fajfko 29.01.2016 (08:45)

veľký rešpekt

 
Mpeko 29.01.2016 (11:46)

Veľký REŠPEKT Janko! Veľmi silný článok ale zároveň veľmi motivačný.Pre mňa si veľmi silný človek že si to zvládol a napriek všetkému ešte aj bajkoval.. Veľa zdravíčka ti prajem a nech sa ti už len darí REŠPEKT !

 
Tatinoooo 29.01.2016 (18:06)

Klobúk dole. Máš môj veľký rešpekt.

 
duggo 30.01.2016 (11:43)

dalo by sa polemizovat, ci je dobre sa namahat ked potrebuje telo klud, ale palec hore za silu.
Poznam velmi podobneho cloveka, co po operacii kolena po par dnoch behal schneeberg na cas, a "skusal", ci to vydrzi.
Profi sportovci su pre lekarov nocna mora, ako taxikari pre autoservis.

 
Oliver68 17.02.2016 (23:01)

Paráda ani nevieš ako s Tebou súcítim. Pred dvoma rokmi to tiež že prišlo v 45 rokoch, zrazu všetci. "Ako parádne dávate dole, ide to super, len ale ja som vedel ako sa cítim. Zožieral ma lymfóm. Doma vydržať, nedá sa, ale som slabý, laparotómia = celé brucho 40 štychov , ja zo 105 na 78 UF. Ale práca , športovanie, znovu dať 130 kg na lavičke (terz už aj 150), ale hlavne aj cez chemoterapiu som si naordinoval vlastnú pracovnú terapiu a športovanie. Je už zasa mojich okolo 100 kg živej váhy, Na biku, posilke, spinningu, floorball a tak.
Už dva roky som pozorovaný a kontrolovaný. Vďaka nemocnici Košice a jednej famóznej doktorke JJ, ktorá ma za 4 dni dostala z nemohúceho na po schodoch idúceho chlapa.

Drž sa a vedz že iba bojovaním to ide dalej. Mám tento rok v pláne nejaké akcie, uvidíme čo vyjde.
Oliver

 
JožoŠ 18.02.2016 (06:28)

...chlapci, bojovaaaaať....

 
maros1974 15.04.2016 (14:06)

Janko svoj boj s chorobou prehral tento tyzden. Kto ste ho poznali venujte mu kratku spomienku.

 
kikili 15.04.2016 (16:42)

14.04. 2016, vo veku nedozitych 38r. Janci podlahol zhubnej chorobe.

Strasne mi chybas, svagor ...

 
SasaP 18.04.2016 (10:57)

Pokoj ti dusi Jano , Nek ti je zemlja laka

 
zt0350 19.04.2016 (22:19)

ride & run in peace

 
Strenki 19.04.2016 (23:01)

Odpocivaj v pokoji, nech ti to jazdi a beha na onom svete tak, aby si bol co najstastnejsi

 
RaddySVK 20.04.2016 (05:21)

Úprimnú sústrasť rodine a pozostalým...

 
zelenaliska 20.04.2016 (07:54)

Uprimnu sustrast...

 
martinapb 20.04.2016 (08:00)

Úprimnú sústrasť

 
briko 20.04.2016 (12:42)

úprimnú sústrasť

 
baggio79 20.04.2016 (12:56)

Úprimnú sústrasť

 
dusanalac 20.04.2016 (13:08)

Uprimnu sustrast celej rodine a jeho priatelom.

 
pterodaktyl 21.04.2016 (17:20)

Vôbec som Jana nepoznal, ale keď som si pred chvíľou prečítal že zomrel, tak som z toho veľmi smutný, prečo práve on jeden z nás?!
Tak som mu želal aby sa vyliečil, a bol som presvedčený že to zvládne...
Pokoj tvojej duši Janko,a česť tvojej pamiatke

 
Pridaj komentár