Tip na výlet: Dunajská cyklocesta - trasa mnohých historických pamiatok

Keď mi kamarát Vilo niekedy v lete navrhol tento výlet, dlho som neváhal. Vybavil som si priepustku od manželky, dohodli sme si termín na konci augusta a začali sme zháňať informácie.

Počasie by malo byť už relatívne stabilné, letné búrky z tepla by už toľko hroziť nemali. Trasa je to nenáročná, popri koryte Dunaja vedú takmer všade pohodlné cyklochodníky a väčšina cesty je po rovine, respektíve mierne dolu kopcom.

(profil trasy)

Pýtame sa aj ďalších kamošov, či by niekto nešiel, ale nikto nemohol, tak zostávame na to iba my dvaja. Vilo našiel vynikajúcu stránku, odkiaľ sa dajú objednať informačné brožúry a letáky v nemčine alebo angličtine. Táto cyklocesta je veľmi populárna a na internete sa dajú nájsť rôzne ďalšie užitočné informácie, napríklad aj na tejto stránke.

Plánujeme cestu vlakom z Viedne do Passau na pondelok 28. augusta, no vlak odchádza zo stanice ráno o 6:55. Preto musíme ísť do Viedne o deň skôr a prenocovať v kempe. Sú tam dva vyhovujúce: Camping Neue Donau a Donaupark Camping Klosterneuburg. Oba majú svoje pre a proti. Prvý je bližšie k východiskovej stanici Franz-Josefs-Bahnhof, ale stále to je takmer 10 kilometrov cez mesto. Druhý má síce k stanici Klosterneuburg-Kierling Bahnhof len do 200 metrov, no je až tretia v poradí, a my nevieme, či už vlak nebude preplnený. Voľba padla na prvý kemp, keďže nechceme riskovať päťhodinové státie vo vlaku. Týždeň pred odchodom si v Trnave na železničnej stanici kupujeme lístky. Je to cenovo výhodnejšie, za cenu 34, 80 € mám obojsmerný lístok Bratislava – Passau, 5 € jednosmerný lístok na bicykel Bratislava – Passau a za 3 € miestenku na bicykel. Spolu 42, 80 € na osobu. Informácie o vlaku REX 5914 nájdete aj na tomto odkaze. Konečne prichádza deň D, deň odchodu.

Nedeľa, 27. augusta

V ten deň prekonaných 41,7 km.
Mám rannú, takže môžeme ísť až v poobedňajších hodinách. Naložili sme biky na strešný nosič Vilovho auta a jeho syn nás odviezol z domu do dedinky Groß-Enzersdorf blízko Viedne.

(pri dedinke Groß-Enzersdorf)

Odtiaľ je to do kempu približne 12 km. Tých bez väčších problémov zvládame, mapu máme naštudovanú. Aby sme skoro ráno nemuseli blúdiť po Viedni a hľadať stanicu, tak si túto trasu pre istotu absolvujeme ešte v ten deň. Najprv cez most ponad vedľajšie koryto a potom cez samotný Dunaj. Ďalej cez veľký park k ďalšiemu korytu, ktoré nás doviedlo až kúsok od stanice. Do kempu Neue Donau sa vraciame okolo deviatej večer, na recepcii už nikto nie je a ráno ju otvárajú až o ôsmej hodine. Ale to už plánujeme byť vo vlaku, preto nás pobyt v kempe vyšiel bez platenia, čo nás veľmi potešilo, veď každé ušetrené € sa hodí. Rozložili sme stan, pozamykali (pre istotu) biky, vykonali v spoločných sprchách večernú hygienu a uložili sa spať.

Pondelok, 28. augusta

V ten deň prekonaných 64 km.
Ráno vstávame okolo pol šiestej, pobalíme veci a vyrážame na stanicu. V chladnom rannom vzduchu sa dobre šliape a na stanicu prichádzame s predstihom. Biky vešiame do vagóna určeného pre bicykle a usádzame sa hneď vedľa.

(stanica Franz-Josefs-Bahnhof)

Cesta svižne ubieha a ani si neuvedomujeme, že prešlo päť hodín a sme v Passau. Oproti železničnej stanici je informačná kancelária, kde sa dajú zohnať brožúry a informácie o Dunajskej cykloceste. Prvým miestom v Passau, ktoré si chceme pozrieť, je námestie spolu s Dómom svätého Štefana.

(Passau - Dóm Svätého Štefana)

Potom pokračujeme k malému námestiu pri radnici. Tam si robíme povinné fotky pred radničnou vežou, na fasáde ktorej je vyznačená mierka povodní aj s príslušnými dátumami.

(Passau - pred radnicou)

Ďalším cieľom je miesto sútoku troch riek – Inn, Dunaj a Ilz. Týmto je Passau známy, každá rieka má totiž inú farbu a vyzerá to celkom zaujímavo. Jeden kamoš mi ešte pred cestou rozprával, že pekný pohľad na mesto je z vyhliadky Veste Oberhaus, a tak sa tam rozhodneme ísť. Prechádzame cez most ponad Dunaj a šliapeme do kopca až k pevnosti. Ale stojí to zato, výhľad je odtiaľ nádherný.

(panoráma Passau z vyhliadky Oberhaus)

Toto je posledná zastávka v Passau a v poobedňajších hodinách vyrážame na našu cestu popri Dunaji. Počasie je super, dokonca aj búrka nás pekne obchádza a my z nej schytáme len zopár posledných kvapiek. Za mestom ešte navštevujeme nemecký Lidl a robíme menší nákup proviantu. Ďalším plánom je návšteva trapistického kláštora v dedinke Engelhartszell, lenže to sa potrebujeme dostať na druhú stranu. Nevieme, či sa dá prejsť cez hrádzu v Jochensteine, tak pokračujeme ďalej. Krátko po prekročení nemecko-rakúskej hranice našťastie objavujeme kompu, ktorá nás previezla na druhú stranu, priamo do Engelhartszellu.

Návšteva kláštorného kostola a jeho okolitých priestorov, samozrejme, robíme aj zopár fotiek a potom pokračujeme k slučke Schlögen. Slučka je miestom, kde sa Dunaj niekoľkokrát stáča o takmer 180 °C, takže máte slnko raz po pravej, hneď kúsok ďalej po ľavej strane a potom zase po pravej. Hore na kopci je miesto, kde je pekný výhľad na Dunaj, ale my tam prichádzame až vo večerných hodinách a nechceme niekde v lese poblúdiť, tak to radšej ani nehľadáme. V Schlögene je síce kemp, ale do zotmenia je ešte nejaký čas, tak sa rozhodneme pokračovať do kempu v Inzelli, ktorý je len zopár kilometrov ďalej.

(Schlögenská slučka)

Po príchode do kempu zisťujeme, že je všade mokro (pravdepodobne pršalo), a preto hľadáme nejaké ubytovanie. V prvom penzióne Gasthof zum Hl. Nikolaus sa nám cena 65 € za izbu pre dve osoby zdá trošku cez náš rozpočet, tak to skúšame ďalej. Hneď vedľa objavujeme privát Haus Maria a milá staršia pani nás ubytovala za prijateľnejšiu cenu 23 € na osobu, aj s raňajkami. Horšie to bolo s večerou, v priváte nebola reštaurácia. V prvom penzióne nás odmietli obslúžiť, pretože sme sa tam neubytovali, v ďalšom penzióne Gasthof Reisinger už kuchár odišiel na noc domov. Tak si tam dáme aspoň po pive a ideme na izbu pojesť nejaké rezervy.

Utorok, 29. augusta

V ten deň prekonaných 121 km.
Po raňajkách nám pani Maria odomkla a ukázala malý kostolík nachádzajúci sa priamo v jej dvore. Aká špecialitka, poskytnúť ubytovanie a ako bonus súkromnú návštevu kostola. Pobalíme si veci, lúčime sa s príjemnou majiteľkou a vyrážame po pravej strane Dunaja vpred za ďalšími kilometrami. Ráz krajiny sa postupne mení z kopcovitého na rovinatý a my začíname mať výhľad do diaľky. Naším dnešným cieľom je mesto Linz a potom koncentračný tábor Mauthausen-Gusen. Po niekoľkých hodinách šliapania prichádzame pred obedom k Ottensheimu, kde sa na druhej strane rieky nachádza malebný zámoček.

(zámok Ottensheim)

Bližšiu prehliadku oželieme, keďže sme na opačnom brehu a neplánujeme sa tam presunúť. Možno nabudúce. Na malom odpočívadle stretávame početnejšiu skupinku našincov, cykloturistov z okolia Bratislavy. Na požiadanie im robím spoločné foto so zámkom v pozadí, trochu pokecáme a oni pokračujú ďalej.

My si dáme krátku prestávku s ľahkým obedom a tiež vyrážame na Linz. Ten je tretím najväčším mestom Rakúska a v časoch Rímskej ríše, keď Dunaj tvoril severnú hranicu Limes Romanus, bol známy ako pevnosť Lentia. Toto obdobie pripomínajú stĺpy s rímskymi číslicami, rozmiestnenými popri cyklochodníku. Po prehliadke Linzu (a oprave defektu) sa cez most presúvame na severnú stranu Dunaja a pokračujeme ďalej na Mauthausen-Gusen. V dedine sa zastavujeme na nákup v miestnom obchode Spar a začíname stúpať ku koncentráku. Prehliadka tábora nám zaberie zhruba hodinu.

(vstup k väzenským budovám)

Po návrate k Dunaju pokračujeme po jeho severnej (ľavej) strane až do mesta Grein, kde v kempe Campingplatz & Herberge Grein plánujeme prenocovať. Je na peknom mieste, hneď pod zámkom Greinburg. Hlásime sa na recepcii a zaplatíme spolu 22 € za obidvoch + jeden stan. To sa ukázalo ako dobrá voľba, pretože zároveň dostávame kód od vstupných dverí do spoločných spŕch. Takže ten, čo sa skúsi prešmyknúť a ubytovať „načierno“, sa musí zaobísť bez sprchy a WC.

Streda, 30. augusta

V ten deň prekonaných 102, 6 km.
Ráno nás čakalo malé nepríjemné prekvapko, všetko bolo mokré od rosy. Stan, biky a všetko, čo bolo vonku. Musíme počkať, kým to uschne. Na blízkej pumpe si zatiaľ dávame raňajky s kávou a rozhodneme sa urobiť si menšiu obhliadku zámku a blízkeho centra mesta s námestím a radnicou.

(nádvorie na Greinburgu)

Po rozlúčke s Greinom je naším ďalším cieľom bazilika Maria Taferl, známe pútnické miesto. Táto dedinka je odtiaľ vzdialená asi 30 kilometrov a nachádza sa na kopci mimo Dunajskej cyklotrasy. Prichádzame tam okolo obeda.

(panoráma Dunaja)

Odtiaľ pokračujeme do neďalekej dedinky Artstetten, vzdialenej necelých 6 km, kde je pekný zámok s múzeom arcivojvodu Franza Ferdinanda. Nachádza sa v ňom aj replika automobilu, v ktorom sa následník trónu viezol, keď bol na neho a jeho manželku v Sarajeve spáchaný atentát. Všetci dobre vieme, čo to neskôr spôsobilo.

Cez most pri Pöchlarne prechádzame na pravú stranu Dunaja a smerujeme na Melk, kde sa začína úrodné údolie Wachau, preslávené pestovaním hrozna. V Melku sa na skalnatom brale čnie známe benediktínske opátstvo.

(opátstvo v Melku)

Prehliadka námestia so súsoším svätého Jána Nepomuckého nám veľa času nezaberie, dopĺňame čerstvú pitnú vodu z prameňa v rohu námestia a pokračujeme ďalej. Prechádzame cez kraj Wachau, všade naokolo sú vinice a sady s ovocím a z kopčekov sa na nás dívajú zrúcaniny stredovekých hradov.

(zrúcanina hradu Dürnstein)

V Kremse sa presúvame cez most na ľavú stranu a v obchode Hofer robíme nákup. Odtiaľ pokračujeme do Rohrendorfu, kde sa ubytovávame v rodinnom kempe Familie Ettenauer. Ten sa nachádza vo dvore a blízkej záhrade ich rodinného domu. Stan si rozkladáme na začiatku vinohradu a večer ochutnávame Veltlínske biele z ich domácej produkcie.

(kemp Familie Ettenauer)

Hoci je to malý kemp, je dobre vybavený, sprcha a WC je samozrejmosťou. V nepriaznivom počasí sa dá prenocovať v izbách alebo karavanoch, ktoré sú tam rozmiestnené. Platíme 5 € za stan a 7 € za noc na osobu, takže spolu 19 €. Konečne pokojný tichý kemp, bez hluku mesta, bez blízkej autostrády alebo železnice.

Štvrtok, 31. augusta

V ten deň prekonaných 103 km.
Okolo deviatej opúšťame kemp a naším cieľom je mesto Tulln. Ale najprv sa musíme dostať na druhú stranu Dunaja. Prechádzame popri elektrárni Kraftwerk Theiß a cez blízky most pri Hollenburgu sa presúvame na pravú stranu. Pri vstupe do Tullnu nás víta súsošie predstavujúce kúsok histórie mesta, keď sa tu stretol Atila, vodca Hunov, s kráľovnou Kriemhild.

(súsošie v Tullne)

Potrebujeme zohnať vodu a nejaký proviant, tak sa vydávame k centru hľadať obchod. Na námestí je Billa, kde dopĺňame zásoby a pokračujeme ďalej. Pri odchode z mesta sa s nami lúči rímsky cisár Marcus Aurelius, pozorujúci pokojnú hladinu Dunaja. Blížime sa k neďalekej Viedni, kde si chceme najprv pozrieť Dóm svätého Štefana. Po blúdení uličkami mesta sa nám ho napokon podarilo nájsť. Ďalším naším cieľom je prekrásny zámok Belvedér so svojimi rozsiahlymi záhradami a početnými sochami a fontánami.

Rozhodneme sa využiť pohostinnosť Viedne a zase ušetriť zopár €, na prenocovanie teda volíme náš známy kemp Neue Donau. Lenže tam musíme prísť až po pol siedmej. Rozhodneme sa najprv si naplniť prázdne žalúdky a záhradná reštaurácia pri parku je na to ako stvorená. Viedenský rezeň so zemiakmi a vychladené pivko dobre padne a zostávajúci čas vyplníme prehliadkou neďalekého zábavného parku Prater. Do kempu prichádzame až vo večerných hodinách, staviame stan a po sprche a ústnej hygiene ideme spať. Je to štvrtá noc pod stanom a karimatka je už príliš tenká na kvalitný spánok na tvrdej zemi. Obidvaja sa už tešíme na svoje pohodlné postele doma.

(zámok Belvedere)

Piatok, 1. septembra

Posledný deň prekonaných 128 km, celkovo teda 560 km.
Kemp opúšťame ráno, približne o siedmej, a na blízkej benzínke si dávame raňajky a kávu. Vyrážame na Groß-Enzersdorf a domov chceme ísť najkratšou cestou smerom na Devínsku Novú Ves, potom cez Záhorie a Bukovú domov. Okolo pol desiatej prekračujeme štátnu hranicu cez Cyklomost slobody ponad rieku Morava. V poobedňajších hodinách prichádzame konečne domov. A máme šťastie, večer prší.

Ak mám zhodnotiť tento cyklistický výlet, musím povedať, že nám všetko, našťastie, vychádzalo. Počasie bolo super, slniečko stále svietilo a ani raz sme nezmokli. Takisto nás obišli zlodeji a nič nám nezmizlo. Malé negatívum je jeden Vilov defekt na námestí v Linzi, ale to k tomu patrí. Túto cyklotrasu môžem každému odporučiť, je absolútne nenáročná a dobre značená. Po ceste sme stretali veľa cyklistov rôznych vekových kategórií, od malých detí s rodičmi až po dôchodcov na elektrobicykloch. A nakoniec by som chcel vyzdvihnúť ústretový prístup domácich, len čo sme niekde zastavili a bezradne „čumeli“ do mapy, tak nám chceli pomôcť. Ak náhodou neviete po nemecky, dá sa väčšinou dohovoriť aj po anglicky.

O Dunajskej cykloceste z perspektívy iného autora sa dočítaš aj na tomto odkaze.