Zážitky, inšpirácie, návody
MTBIKER magazín

Pätnásťhodinové dobrodružstvo, od východu až po západ slnka, dvomi krajinami, s 11 litrami tekutín, krížom-krážom pomedzi naše i susedné hory a predsa takmer bez nich. Slovnému spojeniu "Tip na cyklovýlet" som sa radšej v tomto prípade vyhol.

Po roku sa mi opäť naskytla otázka: Čo s letom? Bez bicykla si už leto poriadne neviem predstaviť a tak sme už v zime s kamarátmi rozmýšľali, kam zamierime tento rok. Po minulom roku, keď sme boli v Medžugorí (Bosna a Hercegovina), sme chceli tento rok skúsiť niečo nové. Feke(Maťo B.) mi raz napísal, že už má cieľ na leto. „Ideš do toho Feri?“ Moja odpoveď bola: „Zase nejaká somarina, pre iných nezmyselná? Ale idem!“ To som ešte nevedel, čo zase vymyslel. Plán bol Istanbul. Začali sme robiť „nábor“, kto pôjde s nami. Na moje prekvapenie, bol tento nápad prijatý celkom slušne. Oproti minulému roku, keď sme vyrazili štyria, sa nás teraz nazberalo celkovo šesť. S Fekem sme začali plánovať trasu. Keď sme ju už mali naplánovanú a ubytovanie vytipované, stačilo ich zabookovať, v Istanbule začali demonštrácie. Viacerých to odradilo, no ja som stále dúfal, že sa situácia upokojí. V polovici júna sme definitívne zmenili cieľ trasy na Solún. Bolo potrebné upraviť trasu. Prvých 5 etáp ostalo nezmenených, ostatné sme vytvorili nanovo. Keď už bolo konečne všetko pripravené mohli sme vyraziť. A tak sme sa v pondelok 8. júla, šiesti Prešovčania vybrali za novými zážitkami do Solúna. Čakalo nás približne 1600 km za 9 dní. Vedel som, že to bude viac, lebo google sa niekedy mýli a my poblúdime. Aj sa tak stalo, ale o tom neskôr.

A máme tu Pilsko, po Babej hore druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd s nadmorskou výškou 1557 m. Je to taký „nevýrazný“ kopec, aspoň zo slovenskej strany a z pohľadu Slovákov. Na poľskej strane majú turistické stredisko a je medzi Poliakmi celkom obľúbený. Tento národ má turistiku v krvi. Síce som na Slovákov teraz zlý, ale len vravím pravdu, taká je realita a bolo by dobré niečo s tým spraviť.

Oprášim spomienky na jeden jesenný výlet z minulého roku. Presne 18. 11. 2011 som absolvoval veľmi pekný výlet, že len tak naň nezabudnem. Z môjho skromného pohľadu výlet na Babiu horu spája tri naj. Doteraz najťažší výstup ukončený najkrajším výhľadom a zavŕšený najťažším zjazdom. Proste Babia hora ostane mojou srdcovkou a vrelo ju odporúčam každému cyklistovi, ba aj turistovi, ktorý príde na Oravu.

Rád by som Vám rozpovedal o mojej životnej ceste. O tom, ako som sa ako 19 ročný vybral sám do chorvátska na bicykli bez batožiny. Mám odtiaľ veľa zážitkov, o ktoré sa chcem s Vami podeliť. Fotky, ktoré tu uverejňujem, nie sú z tejto cesty. Slúžia len ako ilustračné fotografie, mám ich z francúzska, kde sme už boli väčšia partia. Originálne fotografie som stratil pri reklamácii notebooku, čo je večná škoda.