Cafte. Neviem, ci to chapem dobre....cim vacsi priemer, tym mensi brzdny ucinok ale tym mensie zahrievanie brzd a cim mensi priemer, tym vacsi ucinok ale vacsie zahrievanie?
Resp. co je lepsie na zjazdy? Vacsi kotuc alebo mensi?
Stiahol som si to, pozrel, len neviem, ci som spravne pochopil...160mm kotuc posobi vacsimi silami na vidlu ako 200mm (resp. 203mm)?? Je to tak
Pripravujem prispevok, ktory to, myslim, jasne vsetko vysvetli, len zatial neviem, ako dostat z PDF JPEG, aby sa to dalo on-line zobrazit a popisat (1. pokus bol test, ako sa PDF zobrazi). To, co si videl, je pravda, ale len teoreticky. Realna situacia je ina, vysvetluje 2. obr., ktory som este nedal. Vydrz chvilu, pokusim sa dat dokopy.
Pokusil som sa urobit rozbor posobenia sil na vidlicu v predozadnom smere, krutom sa nezaoberam.
Predpoklady:
- stlacenie vidlice a pripadny jeho dopad sa zanedbava;
- brzda je idealna a dokaze vyvinut neobmedzenu brzdiacu silu, cize koleso pri brzdeni je mozne dostat do smyku bez ohladu na priemer kotuca;
- velkost bzdnej sily trenim (fialova) je vymysleny, vsetky ostatne sily su ale presne v pomeroch pak, ramien a smerov posobenia, takze vysledky je mozne jednoducho vycitat z obrazku.
Popis sil:
- fialova, brzdna sila vznikajuca trenim (u vsetkych obr. rovnaka);
- modra ciarkovana, brzdna sila na kotuci v bode brzdica;
- modra, brzdna sila na kotuci, prenesena pre nazornost;
- zelena, vyslednica posobenia oboch brzdnych sil (modra+fialova);
- cervena, adekvatna cast vyslednice, posobiaca krut vidlice;
- zlta, adekvatna cast vyslednice, posobia zanorenie vidlice.
Vidlica je namahana krutom cervenou silou, posobisko sily je v osi naboja, bod otacania (rameno) je spodna miska hl. zlozenia.
Zaver 1 (teoreticky paradox):
Ak je brzdna sila, ktoru vyvinie brzdic, neobmedzena, potom je vidlica namahana tym viac, cim je polomer kotuca mensi, pretoze je potrebna vacsia sila na brzdici. (sameho ma to prekvapilo)
(Citajte vsak dalej, pokracovanie v 2. prispevku)
28.3.07 - vymeneny obrazok PDF za JPEG od Rasta (ak nevyhovuje, dajte vediet a dam povodny)
Predpoklady:
- v oboch pripadoch je pouzity stejny brzdic;
- koef. trenia plast - podklad je dostatocne velky (nie lad).
2. obrazok znazornuje situaciu, kedy je brzdna sila posobiaca na brzdici rovnaka pri oboch kotucoch (zvolena). Brzdic pri max. stisku paky vyvinie obmedzenu silu = tlak na piestiky, nasobeny koef. trenia dosticky-kotuc. Ostatne sily su dopocitane v spravnom pomere, smere a posobeni. Je mozne si vsimnut na fialovej sile, ze kym. napr. pri kotuci 200mm by trebars uz islo koleso do smyku (povedzme), pri 160mm este nie (mensia velkost fialovej sily). Vyslednice posobenia sil su zrejme z obrazku.
V skutocnosti na tvrdom povrchu je situacia odlisna od teoretickej:
- cim je kotuc vacsi, tym vacsia je vyslednica (zelena) oboch brzdnych sil (modra + fialova);
- cim je kotuc vacsi, tym je aj priebeh/strmost brzdnej sily ostrejsi, kotuc menej "presmykuje", dynamicke namahanie vidlice je vacsie (brzdne "razy");
- to plati pri povrchu s dobrou adheziou (asfalt), vynimkou je samozrejme povrch s malou adheziou (mokro, lad), kedy sa koleso dostava do smyku tak ci tak (samozrejme nie cielene, teoreticky) a mal by platit zaver z predch. prispevku.
Moj zaver (a nazor) je, ze vacsi kotuc v praxi namaha vidlicu spravidla viac ako mensi, ako dynamicky tak aj staticky.
Len prosim nepiste, ze aj s brzdami s velkym kotucom je mozne jemne pracovat, pomaly stlacat, atd, atd. Je to vsetko sice pravda a skutocne namahanie vidlice zalezi aj od jazdca a sposobu brzdenia, v teoretickom rozbore sa vsak taketo veci nedaju postihnut.
28.3.07
- vlozeny obrazok v JPG namiesto PDF, ak nebude vyhovovat, dajte vediet a vratim povodny;
- este mi napadli nejake suvislosti s problematikou, ktore sa daju vycitat z rozkladu sil. Ak budem vecer este vladat a mat chut, nieco prihodim, ak je zaujem.
Sranda, este by to chcelo daky test, nemate niekto daku silnu hydru(EC trail, Avid Code,Gustav M), ja mam doma navyse Gilu, skusime najprv 160 a potom 203 co to narobi ...
inak nerozumiem co oznacuje zelena sila.. ved taku vyslednicu ti je nanic pocitat...a krut tou cervenou som nejak nepochopil.. ok nemam technicke vzdelanie ale to oznacenie krutu len obycajnou sipkou sa mi zda blbe
Vidlica je namahana krutom cervenou silou, posobisko sily je v osi naboja, bod otacania (rameno) je spodna miska hl. zlozenia.
ano to v pripade veciek.. toto krutenie je sposobene len tym ze koleso chce zastat tak sa ide "otocit" pod ram
ale krutenie sposobene kotucom ma os otacania v puzdrach vidlice celkom hore lebo nielen ze brzdi bike ako vecka ale aj kruti vidlicu... u veciek je toto krutenie pravdepodobne tiez pritomne ale neviem len tak z hlavy dedukovat co to bude robit
ja myslim ze ide hlavne o tieto dva momenty, ktory jeden otaca celu vidlicu pod bike a druhy moment len monoblok a ked nemate monoblok spevneny pevnou osou tak vam kruti hlavne lavu nohu
ja jednoznacne suhlasim s cr4zyfoX-om. kupit este jednu rst, namontovat a skusat za rovnakych podmienok. uvidime, ktora sa skor rozpadne. su to vsetko sexi teorie, no sami sa hadame - inac myslim, ze rozpory by zostali aj po praktickom teste. Ale peterg jednoznacne dokazal, ze je husty analytik. klobuk dole
K Mufovi sa vratim vecer, teraz nemam cas na dlhu diskusiu (treba pracovat!).
Vysledky analyzy, nazorne zobrazene silami, nadherne podporuju empiricke skusenosti z praxe, len mi chvilu trvalo, kym som na to prisiel (dufam, ze bez zasadnych chyb). Este mam nejake zaujimave myslienky, ktore z uvedeneho vyplyvaju, pokusim sa hodit vecer.
To MuF
Pripajam vysvetlenie a podrobnejsi popis sil (vid. obr.). Brzdna sila Fb (brzdic) a trecia sila Ft (plast) su v rovnovahe na nerovnoramennej pake (obr. 3a), Fb x L2 = Ft x L1. Zelena sila F je sucet brzdnej a trecej sily, vektorovo, F = Fb + Ft. Vysvetlenie je na obr. 3a – 3c, priklad je otoceny o 90st. pre lahsie pochopenie. Sila sa vzdy kresli sipkou, dlzka je velkost sily, sipka urcuje smer posobenia. Zelena sila F je zakladna, ktora vznika, jej zlozky Fk a Fz su len rozkladom skutocneho posobenia. Sila Fk sposobuje moment (krut v pozdlnej osi bicykla), posobisko je v osi naboja, dlzka ramena je vlastne dlzka vidlice od osi naboja po vrch korunky. Samozrejme sila posobi na vonkajsie nohy, kdezto vidlica je s ramom spojena vnutornymi nohami (cez korunku a krk), takze celkom logicky su silou namahane klzne puzdra, ktore “spajaju” vnutorne nohy s vonkajsimi. Posobenie momentu je znazornene na obr. Moment sily modrou sipkou (inac tak nakreslene, ako som to mal, je fyzikalne OK). Tento moment si nazval “moment, ktory otaca celu vidlicu pod bike“. Torznym krutom („vam kruti hlavne lavu nohu“) sa v uvahe nezaoberam.
Zasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie zaujímavých akcií a noviniek emailomZasielanie darčekov a možnosti výhodnejšieho nákupuZasielanie Akcie týždňa
Zvoľ si, prosím, o ktoré informácie máš záujem:
Raz za týždeň / mesiac posielame súhrn toho čo pribudlo na MTBIKERi. Nikdy neposielame reklamu ani iný spam.
K narodeninám a meninám posielame menší darček s možnosťami výhodnejšieho nákupu a občas posielame email s akciami na tovar, ktorý Ťa môže zaujímať.
Raz za týždeň posielame súhrn našej Akcie týždňa a občas posielame email o špeciálnych akciách a novinkách v našom e-shope.
Dávam spoločnosti MTBIKER community s.r.o., so sídlom 225, Hrádok 916 33, Slovensko, IČO: 52 770 222, súhlas na zasielanie bezplatných informácií podľa špecifikácie uvedenej vyššie a so spracúvaním mojich osobných údajov na tento účel. Môj súhlas je dobrovoľný a beriem na vedomie, že mám právo ho kedykoľvek odvolať v sekcii Nastavenia e-mailov. Zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil(a) s informáciami v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
check_circle
error
MTBIKER používa cookies
Súbory cookies používame na zabezpečenie funkčnosti webu a na personalizáciu obsahu. S Tvojim súhlasom ich budeme používať na meranie užívania webovej stránky, k personalizácii a na zobrazenie relevantných reklám a informácií. Ak nám udelíš súhlas, môžeš ho zrušiť alebo môžeš zmeniť svoje preferencie v sekcii Nastavenia cookies. Ak nesúhlasíš s ukladaním cookies, môžeš ich odmietnuť. Viac o cookies si môžeš prečítať v sekcii Ochrana súkromia a osobných údajov.
suhlasim.. a teraz vsetci sup sup nahodit 8" rotory a nie pisat komentare typu
lebo
a este aky je tazky etc
btw vidlu vam nicia aj 160mm rotory.. preto si snad nenahodite 140ky
...a este aky je tazky etc...
jj, vravím, že človek je tvor omylný a zábudlivý
ja viem.. povedal som cosi ine? tu je dokaz:
Pripravujem prispevok, ktory to, myslim, jasne vsetko vysvetli, len zatial neviem, ako dostat z PDF JPEG, aby sa to dalo on-line zobrazit a popisat (1. pokus bol test, ako sa PDF zobrazi). To, co si videl, je pravda, ale len teoreticky. Realna situacia je ina, vysvetluje 2. obr., ktory som este nedal. Vydrz chvilu, pokusim sa dat dokopy.
Predpoklady:
- stlacenie vidlice a pripadny jeho dopad sa zanedbava;
- brzda je idealna a dokaze vyvinut neobmedzenu brzdiacu silu, cize koleso pri brzdeni je mozne dostat do smyku bez ohladu na priemer kotuca;
- velkost bzdnej sily trenim (fialova) je vymysleny, vsetky ostatne sily su ale presne v pomeroch pak, ramien a smerov posobenia, takze vysledky je mozne jednoducho vycitat z obrazku.
Popis sil:
- fialova, brzdna sila vznikajuca trenim (u vsetkych obr. rovnaka);
- modra ciarkovana, brzdna sila na kotuci v bode brzdica;
- modra, brzdna sila na kotuci, prenesena pre nazornost;
- zelena, vyslednica posobenia oboch brzdnych sil (modra+fialova);
- cervena, adekvatna cast vyslednice, posobiaca krut vidlice;
- zlta, adekvatna cast vyslednice, posobia zanorenie vidlice.
Vidlica je namahana krutom cervenou silou, posobisko sily je v osi naboja, bod otacania (rameno) je spodna miska hl. zlozenia.
Zaver 1 (teoreticky paradox):
Ak je brzdna sila, ktoru vyvinie brzdic, neobmedzena, potom je vidlica namahana tym viac, cim je polomer kotuca mensi, pretoze je potrebna vacsia sila na brzdici. (sameho ma to prekvapilo)
(Citajte vsak dalej, pokracovanie v 2. prispevku)
28.3.07 - vymeneny obrazok PDF za JPEG od Rasta (ak nevyhovuje, dajte vediet a dam povodny)
PhotoShop nemam, pouzivam Corel (Draw, PhotoPaint). S tym nebol vysledom dobry. Ak vies, skonvertuj a posli sukromnou postou, ja to vymenim.
- v oboch pripadoch je pouzity stejny brzdic;
- koef. trenia plast - podklad je dostatocne velky (nie lad).
2. obrazok znazornuje situaciu, kedy je brzdna sila posobiaca na brzdici rovnaka pri oboch kotucoch (zvolena). Brzdic pri max. stisku paky vyvinie obmedzenu silu = tlak na piestiky, nasobeny koef. trenia dosticky-kotuc. Ostatne sily su dopocitane v spravnom pomere, smere a posobeni. Je mozne si vsimnut na fialovej sile, ze kym. napr. pri kotuci 200mm by trebars uz islo koleso do smyku (povedzme), pri 160mm este nie (mensia velkost fialovej sily). Vyslednice posobenia sil su zrejme z obrazku.
V skutocnosti na tvrdom povrchu je situacia odlisna od teoretickej:
- cim je kotuc vacsi, tym vacsia je vyslednica (zelena) oboch brzdnych sil (modra + fialova);
- cim je kotuc vacsi, tym je aj priebeh/strmost brzdnej sily ostrejsi, kotuc menej "presmykuje", dynamicke namahanie vidlice je vacsie (brzdne "razy");
- to plati pri povrchu s dobrou adheziou (asfalt), vynimkou je samozrejme povrch s malou adheziou (mokro, lad), kedy sa koleso dostava do smyku tak ci tak (samozrejme nie cielene, teoreticky) a mal by platit zaver z predch. prispevku.
Moj zaver (a nazor) je, ze vacsi kotuc v praxi namaha vidlicu spravidla viac ako mensi, ako dynamicky tak aj staticky.
Len prosim nepiste, ze aj s brzdami s velkym kotucom je mozne jemne pracovat, pomaly stlacat, atd, atd. Je to vsetko sice pravda a skutocne namahanie vidlice zalezi aj od jazdca a sposobu brzdenia, v teoretickom rozbore sa vsak taketo veci nedaju postihnut.
28.3.07
- vlozeny obrazok v JPG namiesto PDF, ak nebude vyhovovat, dajte vediet a vratim povodny;
- este mi napadli nejake suvislosti s problematikou, ktore sa daju vycitat z rozkladu sil. Ak budem vecer este vladat a mat chut, nieco prihodim, ak je zaujem.
ano to v pripade veciek.. toto krutenie je sposobene len tym ze koleso chce zastat tak sa ide "otocit" pod ram
ale krutenie sposobene kotucom ma os otacania v puzdrach vidlice celkom hore lebo nielen ze brzdi bike ako vecka ale aj kruti vidlicu... u veciek je toto krutenie pravdepodobne tiez pritomne ale neviem len tak z hlavy dedukovat co to bude robit
ja myslim ze ide hlavne o tieto dva momenty, ktory jeden otaca celu vidlicu pod bike a druhy moment len monoblok a ked nemate monoblok spevneny pevnou osou tak vam kruti hlavne lavu nohu
Vysledky analyzy, nazorne zobrazene silami, nadherne podporuju empiricke skusenosti z praxe, len mi chvilu trvalo, kym som na to prisiel (dufam, ze bez zasadnych chyb). Este mam nejake zaujimave myslienky, ktore z uvedeneho vyplyvaju, pokusim sa hodit vecer.
Pripajam vysvetlenie a podrobnejsi popis sil (vid. obr.). Brzdna sila Fb (brzdic) a trecia sila Ft (plast) su v rovnovahe na nerovnoramennej pake (obr. 3a), Fb x L2 = Ft x L1. Zelena sila F je sucet brzdnej a trecej sily, vektorovo, F = Fb + Ft. Vysvetlenie je na obr. 3a – 3c, priklad je otoceny o 90st. pre lahsie pochopenie. Sila sa vzdy kresli sipkou, dlzka je velkost sily, sipka urcuje smer posobenia. Zelena sila F je zakladna, ktora vznika, jej zlozky Fk a Fz su len rozkladom skutocneho posobenia. Sila Fk sposobuje moment (krut v pozdlnej osi bicykla), posobisko je v osi naboja, dlzka ramena je vlastne dlzka vidlice od osi naboja po vrch korunky. Samozrejme sila posobi na vonkajsie nohy, kdezto vidlica je s ramom spojena vnutornymi nohami (cez korunku a krk), takze celkom logicky su silou namahane klzne puzdra, ktore “spajaju” vnutorne nohy s vonkajsimi. Posobenie momentu je znazornene na obr. Moment sily modrou sipkou (inac tak nakreslene, ako som to mal, je fyzikalne OK). Tento moment si nazval “moment, ktory otaca celu vidlicu pod bike“. Torznym krutom („vam kruti hlavne lavu nohu“) sa v uvahe nezaoberam.