Tip na výlet: Po stopách Strážovských jaskýň

Veľa z vás možno vie, že v Strážovských vrchoch sa nachádza kvantum jaskýň.To, že tie najzaujímavejšie z nich spája sieť asfaltových zvážnic a môžete ich hravo preskúmať v rámci jedného dlhšieho výjazdu, už vie asi podstatne menej ľudí.

Ako sa k ním dostať si povieme pekne bod po bode v dnešnom tipe na výlet. Niektorí z vás si pravdepodobne budú pamätať minuloročný tip na výlet Hluchou dolinou do Čičman. Hoci dnešná trasa má niekoľko spoločných úsekov, vo svojej podstate je celkom iná. Jednak určením a na strane druhej, veľkou koncentráciou záujmových bodov.

Trasa, ktorú by som vám dnes chcel predstaviť, vznikla ako reakcia na možnosť testovania gravelového bicykla Canyon Grail. Veľká časť tejto trasy je v súčasnosti už vyasfaltovaná, takže je trochu škoda drať na nej MTB-čko. Na druhej strane, viaceré asfaltové úseky prepájajú poľné cesty, prípadne intenzívnou ťažbou zničené zvážnice, ktoré by ste si na cestnom bicykli užili len ťažko. Práve graveli je na takýto mix terénom ako stvorený, čo však nutne neznamená, že nemôžete absolvovať výlet po tejto trase aj na svojom horskom alebo s dávkou odhodlania aj na odolnejšom cestnom bicykli.


Parametre trasy

• Dĺžka: 66,5 km
• Prevýšenie: cca 1 500 m
• Náročnosť: mierna až stredná
• Povrch: asfalt, poľné cesty, štrkové cesty
• Vhodné pre: MTB, cross, gravel
• Odkaz na výjazd
• Odkaz na GXP súbor

Vyrážame - poza lúčky, poza bučky

Začiatok trasy ako zvyčajne začínam vo svojom rodisku - obci Beluša. Prvé kilometre mieria po asfaltovej spojke poza obec Visolaje, kde sa za kostolom poberám smerom doprava až po bielo-modrú kaplnku, ktorú obchádzam ľavou stranou po ďalšej asfaltovej spojke pod diaľničné mosty. Tu sa cesta mení po krátkom zjazde na poľnú. Treba mať však na pamäti, že po daždi sa táto prašná cesta veľmi rada mení na výučbovú základňu jazdy v šmykľavom a lepivom blate. Táto „poľňačka“ však netrvá dlho a za pár minút sa opäť napájate na luxusnú jednoprúdovú asfaltku zasadenú medzi obilné polia posiate vlčími makmi.


S výnimkou pár kopčekov hore a dole, idete stále rovno a v prípade potreby si môžete odpočinúť na jednom z viacerých odpočívadiel po pravej strane. Cesta takto pokračuje pár kilometrov po obec Slopná, kde musíte prejsť cez ulicu k miestnemu kostolu, kde opäť pokračuje idylická novovybudovaná asfaltka asi 2 kilometre. Po tých zrazu ako keby uťal a cesta bez varovania končí. Lepšie povedané, prechádza opäť do poľnej cesty, ktorá vás asi po 500 metroch privedie do obce Tŕstie.

Minizoo a prírodná kochačka

Tu sa musíte držať vpravo a okolo firmy, ktorá vyrába minerálnu vodu, pokračovať po zelenej turistickej značke po staršej asfaltovej ceste. Tá vás povedie príjemným chládkom popri obore Biely potok, kde nie je pri troche šťastia problém spozorovať stáda pasúcich sa danielov, vysokej zvery alebo muflónov.


Táto cesta vás privedie až po rázcestie Riedka, ktoré spoznáte podľa krytého posedenia so stolom alebo podľa nápisov na turistickom smerovníku. Tentokrát však treba odbočiť vľavo smerom na stúpanie do osady Chmelisko. Kto obľubuje dupanie na segmenty, tak si určite príde na svoje. Všetci ostatní sa môžu kochať pohľadom na staré chalúpky a drevenice, nakoľko v tejto osade miestami zastal čas. Po výživnom stúpaní sa ocitnete na vrchole kopca pri nesprevádzkovanom penzióne, odkiaľ je krásny výhľad na dolinu, v ktorej leží obec Pružina.


Po chvíľke zjazdovania do Pružiny však odporúčam odbočiť vľavo smerom preč z obce a následne po chvíli šliapania zamieriť doprava na obec Ďurďové. Okrem toho, že sa tu každoročne koná dobre známe hasičské podujatie s pofidérnym názvom „Ďurďovský výstrek“, hlavná cesta vedie pokojným údolím zasadeným medzi skaly a kochať sa môžete výhľadmi napríklad na Podskalský Roháč alebo okolité pastviny. Ja som si urobil krátku zachádzku aj na miestnu zvonicu, ku ktorej stačilo zdolať pár desiatok schodov zo železničných podvalov s bicyklom na chrbte.


Hoci sa vám môže zdať, že hlavná cesta už nemá veľa možností kam pokračovať ďalej, opak je pravdou. Pokiaľ sa na rázcestí budete držať vpravo, prídete znova k novej (z eurofondov financovanej) luxusnej asfaltovej ceste s priemerným sklonom 10%. Tu môžete odbočiť k miestnym rybníkom, alebo pokračovať smerom na kopček s menom Diel.

Prosíte si singláčové osvieženie?

Asfaltka tu opäť raz bez varovania šmahom končí a ďalej pokračuje iba drobným bielym štrkom vysypaná cesta. Tá vás dovedie na vrchol kopca Diel. Tu máte možnosť zozjazdovať vľavo do obce Sádočné, alebo si trasu spestriť singláčovou vsuvkou poza miestne skaly. Ak zvolíte možnosť B, tak sa musíte spustiť vpravo dole smerom na Pružinu a v polovici zjazdu zabočiť smerom vľavo. Dostanete sa tak na kamenistú poľnú cestu, ktorá vás dovedie na lúku, po pravej strane je lesík, v ktorom sa črtá otvor predstavujúci začiatok singláča. Hlavne v letnom období pred štartom Pružinského KEC maratónu býva táto lúka zarastená vysokou trávou. Nenechajte sa však zmiasť. Kde nie je cesta, treba si ju spraviť!


Odmenou vám bude parádny singláč vedúci pomedzi skaly. Ten vás dovedie na koniec zjazdu od kopca Diel. Tu máte opäť možnosť rozhodnúť sa, či si Diel vydupete znova hore a budete pokračovať na Hrubú Kačku zo Sádočného, alebo si ušetríte nohy a v Pružine odbočíte smerom do Priedhoria, kde sa v strmom kopci nachádza pohostinstvo pod orechom, kde pečú okrem iného aj dobrú pizzu. Keďže výlety sú o tom, aby sa dupalo, poďme si povedať, ako to bude vyzerať po trase smerom na Hrubú Kačku. Z Dielu absolvujete zjazd do obce Čelkova Lehota a Sádočné, kde za miestnou krčmou s názvom „Poľovníkov raj“ odbočíte vpravo a pokračujete po asfaltovej zvážnici stále smerom hore. Prekvapiť vás môže padnutá závora, no tá sa dá v pohode obísť vpravo a vy pokračujete ďalej miernym stúpaním následujúcich 8 kilometrov a 540 výškových metrov smerom hore k lúke medzi Kačkami.

Do nekonečna hore, alias, najlepšia Kačka je makačka!

Kto má rád trochu prírodných pamiatok, je potrebné, aby pod vrcholom sledoval turistické smerovníky a neprešvihol odbočku k zamrežovanej jaskynnej priepasti v zemi, ktorá nesie názov Kortmanka. Na tomto mieste sa nachádzajú náučné tabule, dobová technika a naviják s košom, ktorým sa jaskyniari spúšťajú dole do jamy levovej. Po krátkej zachádzke vás ešte čaká kúsok smerom hore k lúke, na konci ktorej je efektná vyhliadka na najvyšší vrch Strážovských vrchov – Strážov s výškou 1 213 metrov.

Odmena za vydupané kilometre

Po krátkej kochačke na Kačke a po zaslúženom výšľape vás čaká odmena v podobe niekoľkokilometrového zjazdu po asfalte, kam majú motorové vozidlá vstup zakázaný a vy ste celý čas v hlbokom lese. Skrátka, parádny reset po pracovnom týždni. Bacha však musíte dať na ľavotočivú odbočku po cca troch kilometroch, kde hrozí, že keď ju preletíte, skončíte zasa v Sádočnom. Táto cesta vás privedie znova po (inú) rampu, kde sa funglová asfaltka zasa prepína do módu štrkovo-asfaltovej vyslúžilej zvážnice. Tá vedie okrem iného aj okolo Dúpnej jaskyne, kde si môžete spraviť tiež zachádzku. Jaskyňa je však verejnosti prístupná len vybrané dni v roku. Cesta končí v obci Priedhorie, kde sa musíte ťahať vľavo smerom k soche sv. Jána Nepomuckého. V tejto odpočinkovej zóne sa nachádza prameň s pitnou vodou, lavičky aj altánok s ohniskom, čiže je to ideálne miesto na načerpanie nových síl alebo krátku opekačku.


Pozitívnou správou je, že nasleduje opäť mierny zjazd malebnou dolinou po novom asfalte. Preveziete sa znova okolo skalnatých úžin, lezeckej steny, pred ktorou je opäť jedna malá jaskyňa, tentokrát v tesnej blízkosti ľavej krajnice pod názvom Babirátka.


Na konci doliny sa dostávame na staré známe rázcestie v Riedke, ktoré sme prechádzali v prvej štvrtine výjazdu. Tentokrát však odbočíme pri altáne vľavo smer Zliechov/Mojtín. Opäť je pred vami niekoľko kilometrov asfaltovej cesty do mierneho kopca vsadenej do Hluchej doliny, kde majú motorové vozidlá vstup zakázaný. Prechádzať budete okolo Chaty Jaseňová až ku kaplnke pod Mojtínom.

Trochu spirituálnej zachádzky

Tu sa nachádza opäť posedenie a prameň s vodou, ktorý iste padne vhod.
Tu sa cesta rozdeľuje smerom vľavo po asfalte až do sedla pod Strážovom a obce Zliechov a vpravo po bielym štrkom vysypanej turistickej trase na Mojtín. Druhá možnosť je tá, ktorú by som vám ja dnes odporučil viac a po kilometri stúpania sa dostanete k odbočke k „Mojtínskej jaskyni“, ktorá bola donedávna ešte označená ako jaskyňa Sv. Jozefa.


Tu vľavo zbehnete na úzky chodník, kde sa miestami dá šliapať, miestami treba potlačiť cez korene, až sa ocitnete pri jaskyni, ktorá je svojim spôsobom raritou. Jedná sa totižto o jedinú prírodnú jaskyňu, ktorá bola vysvätená ako kostol. Mojtinári sa tu skrývali počas 2. svetovej vojny pred Nemcami a pružinskí farári sem chodievali na koni slúžiť v dobách minulých sväté omše pre 400 ľudí.


Mojtínska jaskyňa v útrobách ukrýva minioltár so sochou jej patróna – sv. Jozefa. Toto miesto je zároveň aj jedným z vrcholov Trenčianskej koruny vrchárskej. Tu sa zážitková časť dnešného výletu končí a nasleduje už len návrat na štrkovú cestu, zvyšok výjazdu na Mojtín a 12-kilometrový zjazd do obce Beluša. Nebuďte však smutní! Ak vám bolo málo, na Mojtíne je toho veľa, čo sa dá obzerať, rovnako aj samotný zjazd vedie cez troje kamenné vráta a v časti Belušské Slatiny sa môžete zastaviť na tri druhy minerálnej vody, ktoré tu vyvierajú. Vybrať si môžete medzi siričitanovou “vajcovkou” alebo železitou vodou.


Dúfam, že napriek čiastočnej podobnosti s tipom na výlet z minulého roka bude pre vás atraktívna aj táto trasa, na ktorej sa nachádza kvantum prírodných zaujímavostí a z väčšiny vedie pokojnou krajinou bez motoristickej premávky alebo po menej frekventovaných trasách.