Tip na výlet: Od Tatier do Prahy

Bikepacking začína byť u nás čoraz viac populárnejší, a tak by som sa chcel s vami podeliť o zážitky z našej tour Poprad-Praha.

Túto cestu som mal v hlave už dlhší čas a koncom augusta nadišiel správny čas vyraziť. Pôvodne sme mali ísť traja kamoši – ja - Števo, Kuba a Mišo. Nakoniec sa k nám na jednu etapu pridal aj Prešovčan Majkl.

Deň prvý

Príprava na túto „československú“ tour nezabrala veľa, v podstate sme neplánovali nič. Nanajvýš sme si dokúpili nejaké to oblečenie, pretože na bicykli treba dobre vyzerať. V pláne sme mali vyraziť čo najskôr v pondelok ráno, ale samozrejme s chlapcami sme trocha oslávili nedeľný večer. Predpoveď počasia bola celkom priaznivá, a tak sme boli celkovo pokojní. Odštartovali sme niečo po deviatej hodine, ale ešte predtým sa musel riešiť menší dopravný priestupok nášho Majkla. Ja viem, veď prečo sa obťažovať stopkou na ceste. Dnešný pôvodný cieľ bol Terchová – cca 130 km, čo si myslím, že bolo celkom reálne.


Môj prvý defekt hneď po 20 km rozosmial všetkých okrem mňa. Pred tripom sme srandovali, že defekty nie sú dovolené a po druhom defekte sme vylúčení. A tak som mal žltú kartu hneď zo štartu a ďalších pár kilometrov som jazdil tak opatrne, ako sa len dalo. Vo Važci, ktorý je vzdialený 25 km od Popradu sme si dali pauzu u Mišových rodičov, ktorí tam prebývajú. Po pokeci a káve je ďalší checkpoint Liptovský Mikuláš, kde dávame obed. A pivo. Cesta nám zatiaľ neskutočne ubiehala, vietor nám prial a kilometre nabiehajú rýchlym tempom. Po ceste lesom s nie veľmi kvalitným povrchom sa ocitáme v Dolnom Kubíne, kde sme si dali ďalšiu kávu, pivo si tentoraz nedávame.


Orava je krásny kraj a my sa v tom len utvrdzujeme. Poskytuje nám nádherné výhľady a medzi Zázrivou a Terchovou extrémny kopec, ktorý je vlastne prvá previerka našich jazdeckých schopností. Šťastie, že do Terchovej je to dole kopcom, a tak si len užívame krásnu okolitú krajinu.

Máme stále chuť ísť ďalej, a tak sme sa hecli dôjsť do Žiliny, kde to zakempujeme niekde pri Vodnom diele. Vyššie spomínaný Majkl nás už opustil, kým sme v obchode nakupovali jedlo. Pred Žilinou mal Mišo letecký deň, keď na hlavnej ceste preletel cez riadidlá. Ja viem, po takej ceste asi už nedával toľko pozor. Je však na prekvapenie v poriadku. Krkolomne sme sa konečne dostali k vodnému dielu, kedy zisťujem, že na bicykli nemám spacák. Po ďalšom výsmechu beriem mobil a už v celkom slušnej tme sa musím znova prejsť po poli, cez ktoré sme prechádzali pred chvíľou. Po sprche nadávok počas cesty, som spacák našťastie našiel, a tak dnes nezmrznem.


Morálka v ten večer veru nebola na najvyššom bode. Po hodinke sme konečne našli nejaké miesto na zloženie sa. Rozložili sme stan, avšak sme zistili, že tyče sú zlomené a nebude to možné nijak postaviť. Bolo nám to už ale úplne jedno. Zmierujeme sa s tým, že budeme spať všetky ostatné dni vonku. Pršať je teda zakázané, po defektoch ďalšia vec. Jedlo ale všetko vyrieši a prvý deň je úspešne za nami.

Deň druhý a tretí

Ráno dlho nevyspávame a sadáme na bicykle čím skôr. Dnes vieme, že prekročíme hranice, a tak si dávame postupné checkpointy, kde sa zastavíme na kávu, jedlo a chill. Zo Žiliny je to ďalšie stúpanie na Veľké Rovné, veľké síce je, ale rovné vôbec. Ja dostávam druhý defekt, a tým som fakticky vylúčený.


Kysuce sú taktiež pekné, ľudia sú super. Pri jednej ceste nás skoro zrazil traktorista a vyletel na nás nadávkami všetkého druhu - vraj sme mu blokovali cestu. My nezaostávame a vraciame protiúder, až chlapík vystúpi a vyzerá to, že bude fight. Nakoniec vošiel do najbližšieho domu a my sme len hádali, že môže verbovať chlapov proti nám, aby to bol férový súboj. Človek nikdy nevie. Ale nič také sa nekonalo, neskôr sa smejeme z tejto čerešničky.


Keď konečne vystúpame na hranicu Makov-Velké Karlovice, upúta nás pamätník SNP a my rýchlo letíme znova nadol do mesta Vsetín. V Karloviciach ešte stíhame obed, nemáme ako zaplatiť a super prevádzkar nám odpúšťa malý nedoplatok. Utorok to balíme už o šiestej, pretože nechceme urobiť rovnakú chybu ako včera. Tak sme našli fajn miesto pri lesíku, rozrobili oheň a pozeráme na seba, čo s večerom. Hlupáci si nevzali so sebou ani pivo, ani víno, ani nič, tak líhame do spacákov a smejeme sa z toho, akí sme špekulanti.


Tretí deň sa dostávame na Vysočinu – tam nie je ani kúsok roviny, samé hore-dole. Je to ale krásna cyklistika. Zohnali sme asi najlepšie miesto na kempovanie z celého tripu a konečne nám robí spoločnosť pri ohni aj vínko.

Deň štvrtý a piaty

Deň číslo štyri, a my sme čoraz bližšie k Prahe. Prechádzame Vysočinu, Nové Město na Moravě, Žďár nad Sázavou a dávame obed v Havlíčkovom Brode. Tam sme boli odvážni a klopíme do seba dve pivá a aj zmrzlinu, čo nebol najlepší nápad. Snažili sme sa vyhýbať veľkým mestám a hlavným cestám, tak sem-tam blúdime a spoznávame malé české dedinky. Ak som zabudol zmieniť, sprchu sme nemali presne štyri dni. Áno, sme špiny. Večer sme sa krásne vykúpali v rybníku a bol to jeden z najlepších pocitov počas celej cyklotúry.


Na piaty deň ostáva len čosi okolo 60 km, a tak sa nemáme čo náhliť. Cestu sme zakončili jedlom v príjemnom prostredí Počernickýho rybníka.

Pot stál za to

Za mňa môžem povedať, že mám za sebou najťažšiu cyklotúru, zároveň však najkrajšiu. Túto cestu vrelo odporúčam každému, kto sa chce otestovať v kopcovitom teréne. Trasa má mnoho variantov a je len na vás, akú si zvolíte. My sme volili cestu mimo hlavných komunikácii a väčších miest a užívali sme si krásnu prírodu. Ja sa už teším sa na ďalšie dobrodružstvo, ktoré začína v októbri - zostaňte naladení na Tour Barcelona – Malaga. Bude to ďalšie dobrodružstvo pred koncom tohtoročnej cyklo sezóny. Adios Amigos.

Etapy:

• 1.deň Poprad-Žilina 140 km
• 2.deň Žilina-Bystřice pod Hostýnem 118 km
• 3.deň Bystřice pod Hostýnem-Bystřice pod Pernštejnem 114 km
• 4.deň Bystřice pod Pernštejnem-Uhlířské Janovice 113 km
• 5.deň Uhlířské Janovice-Praha 60 km
  
• Celkovo 550 km