Reportáž: 1. kolo SPEN v Mýte pod Ďumbierom - s dažďom i bez neho

Reportáž: 1. kolo SPEN v Mýte pod Ďumbierom - s dažďom i bez neho

Na tejto akcii som úprimne nevedel, čo čakať. Nedávno vybudovaný bikepark som ešte nestihol navštíviť a tak som nemal žiadne očakávania.

Akonáhle sme prišli do bikeparku Mýto, išli sme sa zaregistrovať. V cene registrácie bol aj vývoz lanovkou na 2 dni – sobotu a na nedeľu, kedy sa išli preteky. Trať tvorilo 6 RSiek, z ktorých každá mala rôznu obtiažnosť a charakter. V pretekoch sa išlo trikrát lanovkou. A to na štart 1. RSky, 4. RSky a poslednej 6. RSky. Ostatné transfery (TF) bolo potrebné prejsť vlastnými silami.



Pri nasadaní na lanovku mi vlekár zobral bicykel a následne uložil na hák na ďalšej lanovke. Háky boli urobené bezpečne voči bicyklu a taktiež bola na lanovke guma z dôvodu, aby sa bicykel neoškrel. Lanovkári v iných bikeparkoch si teda môžu brať z Mýta príklad.

RSky - poprosím šesťkrát


Rýchlostné skúšky (RS), ako som už spomínal, boli rôznorodé.

  1. RS s názvom Skalka bola dlhá 2,2 km a obsahovala rôzne technické sekcie, odklopené zákruty, rýchle časti ako aj mierne strminy a voľné kamene. Po 1.RS nasledoval krátky, ale výživný transfer

  2. RS s názvom Kyslikovy bola dlhá 1,5 km, avšak náročná na kondičku. Ku koncu mala trať skôr šliapavý charakter, kde sa ukazovala výkonnosť jazdcov. Po 2. RS sa jazdci presúvali z okolia Brezna naspäť do bikeparku Mýto, na štart ostatných RSiek. Výšľap mi trval približne hodinu.

  3. RS s názvom Justinka a dĺžkou 2,5 km bola z môjho pohľadu najkrajšou RSkou z ponuky . Táto RS bola čistá enduro trať s rôznymi switchbackmi, šliapavými sekciami ako aj voľnými kameňmi a koreňmi. Transfer z nej bol vývoz lanovkou.


  4. RS s názvom Speedy Gonzales a dĺžkou 1,75 km bola naozaj rýchla. Jazdcom na úvodnej časti na lúke namerali podľa Stravy rýchlosť až 70 km/h, čo naozaj nie je málo. Následne trať obsahovala odklopené zákruty a keďže sa volá Speedy Gonzales, tak aj rýchle sekcie. Po 4. RS nasledoval z môjho pohľadu najťažší transfer, kde väčšina jazdcov tlačila bicykel hore kopcom – vrátane mňa.

  5. RS sa volala Rampage (1,95 km) a to oprávnene. Strminy, voľné kamene, odklopené zákruty ako aj kamenný úsek – rockgarden v strede trate, ktorý bol jazdcami cez víkend najviac spomínaný. Táto RSka sa v Hobby kategórii nešla. Po tejto náročnej 5. RS nasledoval posledný vývoz lanovkou.

  6. RS s názvom DH (1,85 km) bola bikeparkovou traťou, v ktorej sa nachádzali zväčša umelé prvky ako klopené zákruty, dvojvlny, lavice a roadgap.



Ako som tieto preteky videl ja?


Pri trénovaní v sobotu som sa z tratí naozaj tešil. Rôznorodosť a taktiež stúpajúcu obtiažnosť s vyššou rýchlosťou naozaj ocenili ako hobby jazdci tak aj profíci. Počas tréningu ste si mohli vybrať akú RSku pôjdete a natrénovať si ju aj viackrát, nakoľko bol možný vývoz lanovkou.

V sobotu sme sa snažili natrénovať si všetky RSky, no 6. RS som si kvôli búrke nestihol prejsť. Mal som teda z nedele mierne obavy. Po výdatnom daždi sme usúdili, že stopy, ktoré sme si v sobotu na suchu natrénovali, budeme musieť vypustiť z hlavy a pripraviť sa na poriadne blato. A nemýlili sme sa.



Preteky prebiehali podľa predstáv, no trate boli kvôli blatu úplne iné a náročnejšie ako v sobotu. Korene sa neskutočne šmýkali a tak bolo výhrou, ak jazdec prišiel do cieľa RSky bez pádu alebo výjazdu z trate. Transfery boli naozaj výživné. Po 2. RSke som sa naozaj tešil na občerstvovačku, kde som našiel melón a banány a chytil som druhý dych. V 3. RS som spadol, pretože som mal až príliš zatiahnuté páčky na rajdoch, ohla sa mi páčka zadnej brzdy a musel som to riešiť počas pretekov. Ako sa hovorí, človek sa najviac učí na vlastných chybách.



Po RS4 nasledoval drsný transfer, počas ktorého sme s chalanmi tlačili bicykle viac, ako šliapali do pedálov. Nasledovala RS5 s náročným rockgardenom. Organizátor uzavrel túto RS, no bolo to len pre kategóriu hobby jazdcov. Ostatní ju išli normálne. 6. RS bola pre mňa ako za odmenu, keďže mám rád rýchle bikeparkové trate, užil som si ju aj napriek tomu, že som ju išiel prvýkrát na pretekoch. V kategórii Muži zvíťazil Ľuboš Staňo pred Šimonom Rusom a Denisom Kohútom. V kategórii žien bola najúspešnejšou pretekárkou Simona Kuchyňková. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.



Ako som to videl z môjho pohľadu? Pozrite si to vo videu.



Čo dodať?


Preteky boli vhodné ako pre hobby jazdcov, tak aj pre profi pretekárov. Vďaka lanovke mohli jazdci trénovať koľko chceli a taktiež nebolo treba počas tréningu až tak dupať do kopcov. Už teraz sa teším na ďalšie kolo SPEN. To bude 2. augusta 2020 v Žiline a určite sa môžete tešiť aj na ďalšiu reportáž .

Zdroj fotografií: FB SPDH - Slávka Jarinová
report_problem Našiel si v texte chybu?

1. kolo - SPEN

calendar_today 12.07.2020
format_list_numbered 3. kolo - SPEN
label MTB - Enduro
place Mýto pod Ďumbierom (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up23thumb_down comments 7 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Reportáž: Ako som prvýkrát okúsil MTBIKER Hornonitriansku sériu

Preteky v rámci Hornonitrianskej enduro série som absolvoval prvýkrát v živote. Bol som zvedavý, ako to bude celé zorganizované a aký budem mať z víkendu v Bojniciach pocit.
Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej enduro série - znova na blate

Reportáž: 2. kolo Hornonitrianskej enduro série - znova na blate

Druhé kolo sa konalo posledný septembrový víkend vo Veľkej Lehôtke na miestnych trailoch. Znova, ako je zvykom, som tréning v sobotu nestíhal, na trailoch nikdy nejazdil, takže príprava prebehla presne podľa mojich predstáv.
Reportáž: VKT 24 h Kellys Bikepark Kálnica – Jožin z bažin

Reportáž: VKT 24 h Kellys Bikepark Kálnica – Jožin z bažin

Vyskúšať 24 h som chcel už pekných pár rokov. Naposledy som mal zlomenú kľúčnu kosť, tento rok prišla „korona“. Nabudúce priletí ET mimozemšťan?
keyboard_arrow_up