Kde znížiť na biku hmotnosť alebo hľadanie rozumného kompromisu

Nízka hmotnosť vždy cyklistov zaujímala a rovnako stojí nemalé peniaze. Kam sa oplatí investovať, ak chcete svoj stroj odľahčiť a kde je rozumná hranica?

Môžem zrejme povedať, že práve nízka hmotnosť cyklistov vždy fascinovala a otázka „koľko to váži“ je stále v rámci cyklistickej výbavy a komponentov na prvom mieste. Rovnako fotky komponentov na váhe sa tešia veľkej popularite aj u nás na fóre . S príchodom disciplín ako trail, enduro a čím ďalej technickejšieho XC, sa postupne začal klásť veľký dôraz aj na iné vlastnosti. Na druhej strane, ak sa bavíme o jazdení za „vlastné“, nízka hmotnosť je stále výhoda a to je fakt, ktorý sa nedá nijako zmeniť. Každý čo len trochu „športovo“ založený jazdec si na hmotnosť svojho stroja potrpí, záleží len v akej miere. A myslím, že práve hľadanie určitej rozumnej miery je spôsob, ako posunúť svoj stroj, ale bez toho aby ste negatívne ovplyvnili jeho jazdné vlastnosti alebo zruinovali rodinný rozpočet...

Existuje totiž hranica, od ktorej začínajú byť ďalšie zhodené gramy extrémne finančné náročné a pomer vynaložených € za usporenú hmotnosť sa doslova exponenciálne zvyšuje – samozrejme v neprospech peňazí . Len ako príklad uvediem napr. športový XC hardtail, ktorý viete celkom v pohode dostať povedzme na 10,5 kg a pritom to nestojí majland. Ale posunúť sa napr. pod 10 a nebodaj ešte nižšie, už také ľahké ani lacné nie je...treba si vedieť povedať jednoducho dosť, aj keď ortodoxní gramári asi teraz nechápu, čo píšem .

Ja som si za roky, čo jazdím, prešiel všetkými štádiami a grámarstvo bolo tiež jedným z nich – aj keď myslím, že úplne som mu nikdy neprepadol. Asi najviac sa to prejavilo pri výbere plášťov na preteky, kedy ma nezaujímalo nič iné ako ich hmotnosť a s tým spojené defekty, alebo zlé vlastnosti v teréne som bral ako „pretekársku daň“. To boli ešte časy 26 palcových HT a kto chce trochu nostalgie, znovu odkazujem na svoj vianočný článok.

Postupne s tým, ako sa menil charakter XC bikov, ma to začalo ťahať viac do skutočného terénu, na trail a pod. A rovnako som si postupne uvedomil jednu vec súvisiacu s pretekaním. To, že mi víťaz na dlhom maratóne naseká 30 minút a viac, nie je tým, že má povedzme o 1 kg ľahší bicykel . Pokiaľ to nebude rozdiel 5 minút, stále sú najväčšie rezervy v nohách, než vo výbave. S danou filozofiou sa potom dívam na mnohé veci už trochu inak...



Synonymom dokonalého biku pre mňa je taký, ktorý mi umožní ľahko prekonávať kopce a dlhé vzdialenosti, ale rovnako si na ňom užijem jazdu z kopca aj v rámci technického terénu. A hlavne sa nechcem strachovať, či takú jazdu môj bike a jeho komponenty zvládnu, naopak chcem, aby mi ju spríjemnili...Tak to bol teoretický úvod so zamyslením, teraz poďme trochu konkrétnejšie. Niečo si povieme vo videu nižšie a niečo ešte upresníme.

Plášte ako absolútny základ

Viem, že o plášťoch hovorím a píšem často, ale ak sa bavíme o pomere ušetrených gramov a zlepšení jazdných vlastností vzhľadom k cene, ťažko hľadať konkurenciu. Je to jediný kontaktný bod s terénom a navyše najväčšou mierou ovplyvňujú aj rotačnú hmotnosť. Ako spomínam, mám 2 páry kolies – na jedných plášte hrubšie a odolnejšie, ktoré vozím mimo preteky. Teraz sú to Maxxis Ikon v šírke 2,35 s ochranou EXO, ktoré majú okolo 760 g. Rovnako mám v zadnom kolese aj ochrannú vložku Pepi´s Revolution, o ktorej robil nedávno Bimjeam test. Teraz, keď bude viac blata a snehu, to zmením na Continental Mountain King/Crossking v šírke 2,3, ktoré som vozil aj na jar a boli výborné. Výsledkom sú kolesá, na ktorých si jazdu na domácich trailoch užijem, ktoré ma nezradia kdesi v horách a pri tréningu či výletoch nijako nebrzdia.



Na preteky potom mám druhý pár, kde je vzadu Maxxis Rekon Race 2,25, opäť s ochranou EXO a s hmotnosťou okolo 670 g. Vpredu potom vozím Maxxis Ikon v šírke 2,2, rovnako EXO, pričom tu je hmotnosť tiež okolo 670 g. No a tento rok som vzadu aj tu vozil ochrannú vložku Pepi´s Revolution, čo najmä v prípade hardtailu a karbónových kolies dávam ako „must have“ najmä pre ťažších jazdcov.



Samozrejme poznám chalanov, ktorí na pretekoch vozia ešte oveľa ľahšie plášte, veľmi často aj bez ochrany bočníc. Ale ja mám okolo 84 kg a rád si to z kopca púšťam, pričom táto výbava ma nikdy nesklamala – a to myslím skutočne z dlhodobého hľadiska. Všetky šialené akcie a maratóny za tuším 4 - 5 rokov som vždy došiel bez defektu...

Karbónové kolesá – žiadny strach

Ohľadom kolies by som rád spravil neskôr aj samostatný článok/video ale aspoň stručne. Ku karbónovým kolesám som sa dostal až cca pred 2 rokmi. Dovtedy som vozil vždy hliníkové, pričom tam sa hmotnosť vždy dostala na úroveň cca 1 650 g. Karbónové Fast Forward mám v prevedení Oultaw AM, teda so zameraním na trail, takže je tam širší ráfik (27 mm vnútorná šírka, 33 mm vonkajšia) a hmotnosť okolo 1 560 g. Vyslovene XC model bol cca o 100 g ľahší, no s užším ráfikom. Najskôr som mal obavy, ale tie sa ukázali ako úplne zbytočné. Na kolesá som v podstate „nešahal“, nebolo treba ich centrovať, pričom myslím, že jazdenie na hardtaili u nás po Fatre bol dokonalý test a neraz to schytali zvonku od kameňov. Kto pozná, vie, aký terén a koľko koreňov a šutrov tu máme. Nehovoriac o všetkých pretekoch a maratónoch. Jediná škoda, že výrobca Fast Forward pred rokom upustil u karbónu od MTB a vrhol sa výhradne na „cestu“. Pretože to, čo si podo mnou prežili, bol jasný dôkaz kvality...



Samozrejme, sú aj ľahšie kolesá, dnes sa dostanete aj na hodnotu 1 300 g a nižšie, no osobne si myslím, že vždy to už pôjde aj na úkor výdrže a poznám pár kamarátov, ktorí svoje ultralight kolieska zničili. A to nemali zďaleka mojich 84 kg...

Takže, aby som to zhrnul, karbónu sa netreba báť a jeho veľkou výhodou je najmä kombinácia širokého ráfika a teda opory pre širšie a objemnejšie plášte pri stále výbornej hmotnosti a odolnosti – no všetko má svoje hranice. Ale ak máte hlbšie do vrecka, rozhodne nie sú nutné a dnes nájdete skutočne kvalitné hliníkové modely, ktoré budú len o kúsok ťažšie. A keď aplikujete moju filozofiu z úvodu, nemusíte vôbec vešať hlavu .

Kazety – nemalá investícia

Práve na poste kazety jednotlivé značky bicyklov veľmi často šetria – jednoducho povedané, ak je bike napr. komplet v sade Shimano XT, kazeta je SLX, u značky SRAM je to zase kazeta z radu GX, ktorú veľmi často nájdete aj u skutočne drahých bikov.

Čo ich odlišuje od takých kľúk alebo prehadzovačky je fakt, že nie sú toľko na očiach a za druhé je to v podstate celkom drahý spotrebák. Investíciu do top kazety si človek musí poriadne premyslieť. Osobne som v podstate až do roku 2018 jazdil vždy dostupné verzie, hlavne GX a nemal žiadny problém. Až posledné roky sa ku mne dostali tie drahšie, ktoré si vždy potom šetrím na preteky, keďže mám možnosť jazdiť 2 sady kolies.



Tento rok som teda vozil na jedných 12 rýchlostnú kazetu XT, ktorá si mimo iné pekne rozumie aj so SRAMom, plus ešte mám doma aj SLX. Na preteky som si spolu s kolesami a plášťami šetril potom zlatú verziu XX1. Týmto štýlom vám vie aj takýto „spotrebný“ materiál vydržať viac sezón. Ono ale ani drahšie kazety nie sú žiadne blato, vydržia viac než dosť, ale čo môže najviac trpieť, sú malé pastorky. Ak máte jednoprevodník a jazdíte na biku aj veľmi často po ceste, vkuse budete obrusovať práve tie najmenšie a práve tie potom aj najrýchlejšie odchádzajú. Ale to už je zase iná debata a o výdrži jednotlivých komponentov sa budeme rovnako baviť detailnejšie inokedy..

Zhrniem to tak, že ak chcete ušetriť gramy na správnych miestach, oplatí sa najskôr poriešiť dobré plášte a kolesá, a až potom ladiť kazetu. A ešte pred ňou si myslím, že vás oveľa viac zrýchli investícia napr. do merača výkonu, ktorý je dnes cenovo len kúsok nad tým .

Lector a Anthem

Tak a teraz sa pozrieme na konkrétne hodnoty pre biky, ktoré jazdím. Začneme Lectorom, ktorý je v podstate takou netradičnou kombináciou XC hardtailu a menšieho endura . S tými „ťažšími“ kolesami, ktoré sú aj vo videu, má okolo 11,6 kg, s tými druhými je to cca 11,1 kg. Poviete si, že na HT tak veľa...ale ono je toho viac. Tak v prvom rade je to skutočne odolný rám, mimochodom z nového materiálu, ktorý nedávno predstavil Kellys. V Kellys tvrdili, že vytvorili prvý elektrobicykel s týmto materiálom, pričom prvým bicyklom (bez motoru) bol práve Lector od Ghostu. Druhá vec je geometria, ktorá je trochu „extrémna“. Rám je poriadne dlhý, ale s kratučkým predstavcom, pričom v XL je efektívna dĺžka hornej rámovej rúrky 715 mm.



No a samozrejme je to XL, pričom sa skutočne jedná už o poriadny kus bicykla s integrovanou teleskopkou s maximálnym možným zdvihom. Teraz nič nikomu nevnucujem ani nasilu neobhajujem, len ukazujem, že na hmotnosť vplýva viacero faktorov, ktoré si treba zohľadniť. Nie je to bike na časovky do kopca, ale zábavy si s ním užijete poriadne a hlavne dám ruku do ohňa, že vážne znesie.



No a potom tu mám maratónsky full Giant Anthem. Ten razí trošku konzervatívnejší prístup ku geometrii a kladie dôraz na skutočne ľahučký karbónový rám. Mal som ho pripravený na všetky možné extrémne akcie ako HERO, Salzkammergut a pod. Síce sa nakoniec nekonali, ale zase Everesting alebo ďalšie ich pekne nahradili. Aj preto som tam nedával teleskopickú sedlovku a v mierne upravenej verzii (brzdy XTR) má okolo 11,4 kg. Ak by som mal len jeden bike, určite sem ale poputuje teleskop bez ohľadu na gramy



Ten ma privádza k mnou spomínanej „rozumnej“ hranici. Priviesť celoodružený XC model v XL veľkosti bez kompromisov v podobe papierových plášťov a ďalších povedzme pod 11 kg bude už extra drahé. Ale ako vravím, stále to nie je na maratónoch rozdiel 5 minút, takže som viac než spokojný a užívam si jazdu . Len doplním, že detailné pocity z oboch strojov a ich vlastnosti mám v pláne spracovať teraz cez jeseň/zimu, takže to nejdem ďalej rozoberať.

Rovnako sa nenechajte rozhodiť, ak vidíte fotky jazdcov vo svetovom pohári, kde hmotnosti ich strojov často atakujú hranice 9 – 10 kg pri celoodpružených modeloch. Treba si uvedomiť, že tie biky a komponenty sú ladené tak, že majú vydržať v podstate jedny preteky. Potom sa všetko zase kontroluje, prípadne mení a pod. Ďaleko reálnejšie to bolo vidieť napr. na top etapáku Cape Epic, kde sa už kladie dôraz aj na väčšiu výdrž. Tam už sa hmotnosti pohybujú oveľa vyššie a pamätám si, že stroj Jaroslava Kulhavého spred 2 - 3 rokov mal v plnej poľnej takmer 12 kg.

Tie príklady a hmotnosti, čo uvádzam, berte trochu s rezervou. Aj pri komponentoch sa vždy nájdu nejaké odchýlky a tento článok nesmerujem na „gramárov“, čo majú tabuľku v exceli a v nej všetko vypísané . Cieľom bolo skôr poukázať na rozumný prístup v znižovaní hmotnosti a hlavne nech si zbytočne neuberáte na jazdných vlastnostiach alebo komforte. Jazda do kopca je jedna vec, ale mňa osobne pri cyklistike dlhodobo drží práve jej kombinácia so zábavou pri jazde z kopca, kde chcem, aby ma stroj nezradil a podržal, keď ide do tuhého...Na druhej strane, ak vás baví práve šperkovanie biku do detailov, bavte sa aj naďalej. Skvelé je, že si môžeme vybrať cestu podľa seba .