Tip na výlet: Spod Ľubovnianskeho hradu do Prešova cez dominantu Čergova - Minčol

Pohorie Čergov patrí skôr k tým menej navštevovaným lokalitám, na pešo tam chodí menej ľudí, nieto ešte na biku.

Preto sú niektoré úseky ťažko zjazdné a občas treba preniesť bike cez nejaký ten spadnutý strom a značenie na niektorých miestach je tiež dosť v zanedbanom stave. No pozitíva prevažujú, je to lokalita, kde sa stále rád vraciam, sú to také moje druhé “Levočáky”. Miest na jazdenie je tam dostatok.

Celkom výživný výjazd

Necelá stovka km, zhruba 2 500 výškových a 7,5 hodiny čistého času. Parametre tak akurát na hrebeňovku a na vyjazdenie po Kráľovskom maratóne . To by bolo zopár čísel na úvod tohto výjazdu absolvovaného v polovici augusta, na výjazd som mal parťáka z opačného konca Slovenska, Bratislavy, s ktorým sa pár rokov už poznám a občas si dáme zaujímavú celodenku.

Začíname pod Ľubovnianskym hradom

Do Starej Ľubovne vlakom, tým prvým o piatej ráno, kamoš z BA musel ísť už tým nočným . Počasie u nás na východe ešte malo vydržať, no od západu sa blížila oblačnosť a k večeru malo liať aj tu, tak snáď to stihneme. Teplota 14 °C. Oblečenie som veľmi neriešil. Je leto, čiže krátke/krátke. Len ráno ešte mám na sebe tenkú bundu (večer pri čakaní na spoje sa tiež zišla). Z Ľubovne nás čaká prvé stúpanie na vrch Osly.


Domáci toto miesto veľmi dobre poznajú. Tesne pod vrcholom totiž začína zábava na singláčoch s názvom Cyklostopy, kde sa konajú aj 3-dňové preteky. Ale poďme späť k výjazdu. Stúpame cyklotrasou okolo Ľubovnianskeho hradu po lesnej asfaltke, neskôr lesnej ceste. Výstup si spestríme singletrackom. Ešte trochu po lesnej ceste a prichádzame na vrch Osly. Hore je ešte pomerne čerstvo, no ja už som komplet v krátkom.

Sedlo Marmoň a menšie technické problémy

Pokračujeme po hrebeni na rázcestie Hliniská (červená TZ), povrch je lúčny, je skoré ráno, tak to trochu fŕka, našťastie nie blato, ale len ranná rosa. Do sedla Marmoň je to už len kúsok. Ak by sme šli priamo po zelenej zo Starej Ľubovne cez Podsádek do sedla, tak by nás čakala celkom brutál stojka, na niektorých miestach to tam prekračuje 30 %. Takto cez Osly je to pohodlnejšie, aj keď vzdialenostne trochu naokolo. Neďaleko sedla sa nachádza pamätník, venovaný pádu sovietského lietadla v septembri 1944. Lúčny hrebeň do Malolipníckeho sedla mám rád. Je to také hore, dole jazdenie po lúkach s peknými výhľadmi na okolie. Na tomto úseku sa ale trochu viac zdržíme, ako bolo v pláne. Jurovi sa stal osudný malý konár obalený trávou, na ktorom dostal defekt, jednalo sa totiž o konár zo šípok. Ja jazdím síce na rozdiel od neho bezduše, no zrejme by som defekt schytal aj ja, keby som cez to prešiel. Trocha zdržania, ale nevadí, treba počítať aj s tým.

Asfaltovanie do Čirča a odtiaľ na najvyšší vrch pohoria (Minčol)

Máme za sebou zhruba dve hodiny. Zo sedla zletíme asfaltkou do obce Údol. Tu na pohraničí s Poľskom je prevažná časť obyvateľstva rusínskeho pôvodu, tak tabule s označením obce sú v dvoch jazykoch. Z Údola po cyklochodníku do obce Plaveč. Chodník je pomerne nový, ide sa okolo polí a keď ešte nebol vybudovaný, bol to dosť blatistý úsek. Najprv strmo hore, potom rovinka a následne strmo dole. Ešte kúsok asfaltu, nech trochu zvýšime priemerku a v obci Čirč dávame prvú väčšiu pauzu na občerstvenie pred náročným stúpaním na najvyšší vrch pohoria, na Minčol (1 157 m). Čirč má nadmorskú výšku okolo 500, tak si teraz pekne nastúpame.


Plán bol ísť hore po zelenej TZ. No domáci nám poradí lepšiu alternatívu po neznačenej lesnej ceste až pod hrebeň. „Kuštik še mušice vracic a od kapličky furt hore.“ Som zo Spiša, rodinu mám aj na Šariši, tak mi východniarčina vôbec nie je cudzia, skôr naopak, neraz aj ja pri rozprávaní používam toto nárečie. A mal pravdu, šlo o krížovú cestu, bola to v úvode taká panelová cesta, ktorá sa neskôr zmenila na šotolinu. Občas sme prešli okolo kaplnky s textom samozrejme v azbuke. Netrvá dlho a celkom pohodlne sa dostávame do sedla pod Dlhou.


Trochu sa pokocháme výhľadmi, niečo pofotíme a tu začína „čergovská divočina“. Zo širokej zvážnice máme hneď len úzky lesný chodník smerom hore. Po Malý Minčol je to na pár miestach ťažšie prejazdné. Neraz treba dobre pozerať na značenie, navyše opýtať sa niekoho, či idete dobre, tak taká možnosť sa naskytne len zriedka. Sú tu aj pekné singlovité úseky. Ide to tak hore dole. Keď si poviete, že si užijete singel pred vami, tak to prekazí spadnutý strom. Aj som rád, že mám ľahučké HTčko a nie ako kamoš 15-kilové enduro. Stretneme až jedného turistu. Ešte nahlas zavtipkujem, že konečne človek, keď sa míňame. Z Malého Minčola to už nie je ďaleko.

V blízkosti Minčola stretávame väčšiu skupinu, ale nie turistov ale našich spoluobčanov na čučoriedkach. Konečne sme hore, je okolo obeda, tak si dáme niečo pod zub. Výhľady na široké okolie a nielen to. Na Minčol sa oplatí ísť. Vrchol je vlastne hranica troch okresov - Sabinov, Bardejov a Stará Ľubovňa.

Hrebeňovka z Minčola na chatu Čergov

Samotná hrebeňovka už je ale priechodná, treba sa držať modrej turistickej značky. Hneď pod Minčolom sa nachádza kríž s peknou vyhliadkou na okolie. Dá sa tu posedieť a nechýba ani kruh s označením vrcholov, ktoré vidieť.


Hrebeň je pomerne zjazdný aj v nepriaznivom počasí. Do sedla Priehyby z Minčola budete väčšinou klesať. Terén je nenáročný a problém určite nebudú mať ani rekreační cyklisti. Sedlo Priehyby rozdeľuje Sabinovský a Bardejovský okres, prechádza ním asfaltka miestami v horšom stave. Z obce Olejníkov (okres SB) ide skôr o zvážnicu, na gravel v pohode zo Sabinova cez Priehyby do Bardejova. Z opačnej strany sa nachádza obec Livov, v susednom Lukove je pekný drevený kostol.


Ale poďme späť k trase. Zo sedla Priehyby hrebeňovka pokračuje krátkym, ale dosť náročným stúpaním na Hrašovník (1 009 m), 200 výškových na cca kilometri hovorí za všetko.


Táto stojka dá zabrať. Časť hrebeňa po Čergov sa mi páči trochu viac ako opačný smer na Minčol. Najvyšší bod na tomto úseku je vrch Veľká Javorina (1 099 m), ktorý je zároveň aj druhým najvyšším vrchom pohoria Čergov, nachádza sa tu aj vrcholová knižka. Značenie by si už ale pýtalo obnovu, najhorší smerovník je v sedle Priehyby, kde už ani nevidno poriadne všetky údaje. Povrch je stále prírodný, nechýbajú pekné výhľady do okolia, miestami pomerne vysoká tráva popri trase, no aspoň tu vidieť, že je to pekne zalesnené, nie ako doma v Levočských.


Čergov mám rád. Kúsok ďalej za Veľkou Javorinou odbočuje červená TZ smerom na Bardejov. Možno niekedy vyskúšam, kto to pozná, môže hodiť koment, či sa to oplatí, bardejovskí bikeri zrejme budú poznať. S parťákom ale pokračujeme na vrch Čergov a odtiaľ zjazdom k chate Čergov. Chata je otvorená tuším len do 4 poobede, čo je trochu škoda, ale občerstvenie sme našťastie stihli a padlo vhod, keďže sa medzitým aj výrazne oteplilo.

Do Prešova na vlak

Po občerstvení a pauze nás čakal dlhý zjazd po červenej do obce Hradisko. Taký klasický zvážnicový zjazd. Presúvame sa do susednej obce Terňa, kde si to opäť spestríme okolo polí a lúk, nikde žiadny strom a začína riadne pripekať. Na konci lúky konečne vchádzame do lesa a prichádzame na rázcestie Zimná studňa. Do obce Kanaš pokračujeme celkom pekným úsekom cez les, miestami také trochu singlovité. Mať tak ešte čas, tak si dáme Šarišský hrad, no čas nás naopak už tlačil a tak len z Veľkého Šariša po cykláku do Prešova na vlak. Parťáka čaká nekonečná cesta na opačný koniec republiky, no mňa v Poprade privítala poriadna búrka, spoj do Kežmarku som už vlakový nemal, no mal som šťastie, že sa nado mnou zľutoval autobusár a vzal ma do Kežmarku.

Čo na záver

Trasu môžem len odporučiť (mimochodom nájdete ju v sekcii Výjazdy), no auto nechajte doma, keďže budete začínať, aj končiť inde. Prípadne by sa to dalo skrátiť a vymyslieť niečo okružné. Ja auto nemám, nové lokality spoznávam rád, aj keď Čergov poznám dobre. Na bike je tu dosť možností, navyše žiadne preplnené trasy a stretnúť viacero bikerov je skôr rarita. Tento rok sa tam dúfam dostanem častejšie, niečo zaujímavé pojazdím a možno sa s vami opäť podelím o článok.

Podeľ sa aj ty so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.