Tip na výlet: Keď lúky hrajú prím

Tip na výlet: Keď lúky hrajú prím

Jedného krásneho jesenného dňa, keď príroda hrala všetkými farbami a vo svete ešte neúradoval neviditeľný nepriateľ, som sa rozhodol pre výlet po menej známych zákutiach Strážovských vrchov.

Zaujímavosti v okolí Košece


Moje dobrodružstvo začínam v Ilave pri bare s názvom bájneho francúzskeho väzenia, ktorého dobytie 14. 07. 1789 znamenalo začiatok Veľkej francúzskej revolúcie. Revolučne ho dobyjem na slovenský spôsob, malou kofolou, už pred začiatkom výjazdu a takto posilnený sa vyberiem poľnou cestou smerujúcou do Košece. Po výdatnejších dažďoch vie táto cesta trochu dopomôcť bicyklu na hmotnosti.



Po príjazde do obce, "preštrikovaní" sa bočnými uličkami a obídením miestnej pálenice, sa mám v pláne širšou lesnou cestou napojiť na zvážnicu vedúcu do sedla Prevrat. Pripojiť na túto zvážnicu sa dá niekoľkými cestami, či už od hlavnej cesty idúcej z Košece do Košeckého Podhradia, alebo okolo miestneho futbalového ihriska v Košeci, pokračujúc asfaltkou zhoršujúcej sa kvality, dolinou s príjemným miernym sklonom, ukončenou útulným zrekonštruovaným posedením Mlynček. V posedení Mlynček, zabaví sa synček. Ale aj dcéra, pretože je vďačným útočiskom rodín s malými deťmi.



Ale späť od alternatív k pôvodnej trase, ktorú som si zvolil pre objazd zaujímavej pamiatky, ktorá tohtoročného prvého mája oslávila krásne životné jubileum 75 rokov. Je ňou veľký kamenný kríž na hôrke, mieste zákopov Červenej armády, ktorý dal na vlastné náklady postaviť miestny mlynár Ľudovít Benda. Kto chce kríž zočiť, nesmie po prvom krátkom stúpaní zabudnúť hlavu na pravobok otočiť. Koho história príliš neoslovuje, môže pokračovať lesnou cestičkou stále rovno. Po pár desiatkach metrov sa sklon citeľne dvihne, nastúpi krátka technická vložka cez kamene a korene, čo by pre bikera nesediaceho na horskom bicykli prvý raz nemalo predstavovať žiadne výraznejšie znepokojenie. Zdolaním tejto drobnej výzvy máme na dlhý čas od príkrych stúpaní pokoj.

Pripojením sa na zvážnicu nastáva 5,5 km zvlneného terénu, chvíľku hore, kratšiu chvíľku dole a dlhšiu chvíľu hore. Zvážnica žiaľ každým rokom prichádza o svoj prírodný divoký charakter, avšak aj napriek výraznej ťažbe a vyhladzovaniu podkladu je stále v dobrej kondícii a aj po dažďoch hmotnosť biku ostáva nezmenená. V priebehu hlavnej cyklistickej sezóny, ako odmenu za práve zdolané výškové metre, dostane každý účastník výletu počas krátkeho zjazdu do sedla masáž od vysokej trávy grátis.



Oblasť rohatých skál


S príjazdom do sedla Prevrat sa napojím na zelenú turistickú značku vedúcu z Košeckého Podhradia do sedla Mraznica. Informáciou, že neďaleko tohto sedla končí legendárny singletrail Kanada, asi žiadnu prevratnú novinku nepoviem, ale pre niekoho by mohol byť zaujímavý málo známy trail do dediny, začínajúci po necelom kilometri zjazdu pekným lesom napravo od turistickej značky. Trailforks napovie viac.

Ja však pokračujem po značke a poľnej ceste smerom nahor. Úsek od sedla po sedlo je vizuálne pôsobivý nielen pre príležitostný výskyt kráv, ale aj pre pohľady na Považie, naskytujúce sa po otočení hlavy správnym smerom. Pravdepodobne najznámejšou dominantou, ktorú je možné zo sedla Mraznica pozorovať, je Rohatá skala. Po chvíľke jazdy žltou turistickou značkou smerujúcou na Ladce a prejazdom krátkeho lesíka sa dostanem na lúku s výhľadom na nevábny lom v Belušských Slatinách. Tomuto ľudskému úkazu sa našťastie nepodarilo nalomiť moju doposiaľ nadobudnutú psychickú pohodu a tak si môžem ísť smelo poobzerať brata Rohatej skaly na opačnej strane Slatinského potoka, Rohatín. Toľko rohatých vecí pokope nemôže byť určite náhoda, cítim výskyt kráv. Krátkodobý lúčny prejazd okulahodiacim okolím mi však ukázal, že môj čuch má určité rezervy.



Obohatený o nové poznatky sa objavujem na ďalšej lúke s novým kopcom na obzore, Ostrou Malenicou. Vidím aj cestu ležérne stúpajúcu k môjmu nasledujúcemu dnešnému cieľu i starý známy lom, ktorý by som už radšej nevidel. Následný prudší lúčny zjazd kategórie "kostitras" môžu milovníci vody zakončiť prebrodením potoka, tých druhých čaká prejazd mostíka po ľavej ruke. Ocitám sa v miestnej časti Ovsisko, na začiatku stúpania s asfaltom rôznorodej kvality, mieriacim do raja pod Ostrou Malenicou. Aj takto sa zvykne nazývať bezprostredné okolie malebnej podhorskej osady Podmalenice, kde medvede dávajú dobrú noc. Prejazdom osady človek chybu neurobí, avšak jej obchvatom získa rozhľady navyše.



Čarovné okolie Podmalenice


Na miniatúrnom návrší za osadou sa nachádza veľmi príjemné odpočinkové miesto, ktoré z rôznych dôvodov jednoznačne poteší všetky vekové kategórie. Ponad stromy v smere trasy začínajú vykukovať skaly národnej prírodnej rezervácie Podskalský Roháč. Do tretice všetko dobré, tretie skaly s rohom v názve, teraz už ma kravy určite neminú! A hľa, na nasledujúcej lúke ma s radosťou vítajú rohaté kamarátky. Vyšliapaním prudkého kopca k vysielaču sa človek ocitne akoby v rozprávke. Fenomenálne výhľady do blízkeho aj ďalekého okolia nenechajú nikoho chladným ani v nevľúdnejšom počasí. V údolí rozosiate dedinky, po lúkach košaté osamotené singularity a pri pohľade správnym smerom je možno za dobrej viditeľnosti vidieť aj majestátny Kľak. Po ponúknutých výhľadoch ostali oči "popasené" viac ako kravy na priľahlej lúke.



Ešte zasýtiť aj žalúdok a môžem sa pobrať ďalej. Kto by potreboval zahasiť aj smäd, ako ideálna sa mu naskytá príležitosť navštíviť dedinu pod kopcom, s výstižným názvom pre vykonanie tohto aktu, Slopnú. Bola by však škoda, keby sa táto dedina stala konečnou destináciou, pretože pokračovanie trasy ponúka ešte mnoho krás. Za neustáleho poskytovania parádnych výhľadov sa prílesným lúčnym chodníkom dostávam na krátky časový úsek do lesa. Dnes sa väčšinou lesy stávajú len spojkami medzi jednotlivými lúkami. Ani sa nenazdám a už ma víta… Však viete kto. Z tejto je pre zmenu vidieť i Vršatské bradlá.



Výhľady takmer “zadarmo”


Spojka, lúka a po dlhom čase opäť priamy kontakt s civilizáciou v obci Visolaje. Dlho sa tu nezdržím, volanie ďalšej lúky je silnejšie. Sluch ma od čuchu naštastie neklamal.
Fenomenálne výhľady do blízkeho aj ďalekého okolia nenechajú nikoho chladným ani v nevľúdnejšom počasí.
Ako sa Vašíček v legendárnej českej komédii rozplýval nad všadeprítomnými skalami, tak ja dnes zažívam niečo obdobné s lúkami. Na cca 6,5 kilometrovom úseku sa ich vystrieda hneď niekoľko. Podľa tradície samozrejme nesmie chýbať nejaká tá krátka lesná pasáž. Prvé dve tretiny sú stúpajúceho charakteru, hlavne teda podľa grafu, lebo v realite človek pomaly ani nevie, že ide do kopca. Prítomnosť ovcí nie je vylúčená.



Objazdom chatky učupenej pod lesom sa neochvejne blížim k výhľadovej lúke, ktorej vrchol korunujú neprehliadnuteľné osamelé duby. Výpočet osamelých vecí dubmi však nekončí. Naproti týmto majestátnym stromom stojí v malej ohrádke drevenica s týčiacim sa Kľakom v pozadí. Ako by naši českí bratia s údivom povedali, "to jsou ale panoramata".



Vyjazdenou lúčnou dvojprúdovkou prechádzam okolo nenápadného posedenia pod bútľavým stromom, obkoleseného vysokou trávou. Prítomnosť kliešťov nie je vylúčená. Lákavej ponuke na oddych som tentokrát odolal a vydal sa v ústrety otvárajúcim sa výhľadom na Vršatec. Po letmom zhodnotení, že je rovnako pekný, ako bol aj pred necelou hodinou, sa smelo púšťam prudším zjazdom k hlavnej ceste.



Podhorský obchvat


Vynesený som až tesne pred Belušou, ktorou spravím rýchly prejazd a napojím sa na niečo ako cyklocestu za železničnou traťou. Kto by už mal kopcov na dnes dosť, môže tiahnuť späť na Ilavu, napr. popri Kočkovskom kanáli. Pre nadšencov výšľapov ponúkam ešte jeden bonus navyše. V Hloži odbočím smerom na Podhorie a za diaľničným podjazdom na poľnú cestu, ukončenú poľným stúpaním, meniacim charakter v závislosti od obdobia či pestovanej plodiny. Stúpanie je to primerane prudké, ukončené najnetradičnejším posedom celého dňa. Za takú kamufláž by sa nemuseli hanbiť ani elitné vojenské jednotky. Ďaleké výhľady na Považie s Belušou a Púchovom v zornom poli budú dopriate len tým, ktorí počas obdivovania skalných útvarov Belušských vrát nezabudnú otočiť hlavu o 180 stupňov.



Dlho nenavštívený les sa pripomína síce krátkym, ale o to výživnejším stúpaním. Človek sa ani nestihne vydýchať a už je les minulosťou. Nič iné ako len x-tá lúka sa nedá očakávať. Kto by zabudol, ako vyzerá Rohatín, dostane druhú šancu na zoznámenie sa. Zoznamovačka však nemôže trvať príliš dlho, pretože nenápadná odbočka medzi stromami na nikoho kričať nebude. Poctivým nálezcom bude dopriaty výjazd na trávnatom priestranstve, ponukajúcom posledné výškové pohľady na perlu Bielych Karpát, Vršatec.



Z niekoľkých poskytovaných ciest si vyberám tú, ktorá je verná tradíciam, čiže ponúka čo najdlhší prejazd lúkou pri čo najdlhšom kochaní sa. Preto odolávam zjazdu do dediny aj lesnej ceste vedúcej popod kameňolom. Za moju lúčnu neskromnosť som odmenený nie najkratším strmým stúpaním. S vedomím, že je posledné na dnešnej trase, sa doň vrhám s tým najľahším, čo doma máme.



Voda na záver


Jeho úspešným zdolaním sa dostávam do lesíka, ktorý je na počudovanie viac ako len obyčajnou spojkou. Regulérny lesný prejazd nám môže pripomenúť, že praktizujeme horskú a nie lúčnu cyklistiku. Len si netreba príliš zvykať, lebo po kilometri je lesným radovánkam koniec. Vynorím sa v Horných Ladcoch, odkiaľ sa poberám k miestu, kde stromy vidno v nie pre nich zrovna prirodzenej polohe. Smutne hodím okom a pokračujem zrýchleným cyklo krokom k železničnému podjazdu vyúsťujúcemu v rázovitej obci Tunežice.

Prejazdom obce sa dostanem ku Kočkovskému kanálu, popri ktorom si už dávnejšie skracujú trasu ľudia, čo odolali Podhorskému obchvatu. Z neznámych príčin mi je srdcu bližšia pravá strana kanála vzhľadom k smeru našej trasy a tak prekračujem kanálový most a popod kanálovú kypu sa po príjemnej poľňačke doveziem k … ďalšiemu kanálovému mostu. V daždivejších časoch je vhodné pokračovať rovno po kype k ilavskej elektrárni. V obdobiach sucha odporúčam odbočiť k Váhu a nechať sa unášať popri vode poľnou cestou, ktorá má žiaľ najlepšie roky za sebou. Počas horúcich letných dní je možnosť osviežiť sa priamo v divokých vodách Váhu alebo v pokojných, nie zrovna najčistejších, vodách ilavského štrkoviska.



Odvaha nechýbajúca ľudom vyberajúcim si druhú možnosť sa musí prejaviť už pri kamenistom najtechnickejšom zjazde celého dňa, vedúcom k vytúženej vodnej ploche. Kto má rád istoty, nech volí smer nadol "pešibusom". Kúpaniu som síce odolal, ale pohľadu na vodnú plochu už nie. Obkrúžením jazera sa napojím späť na pôvodnú prívažskú cestu, ktorou definitívne opúšťam terén a diaľničným privádzačom sa dostávam do miesta štartu. Celé dnešné lúčne dobrodružstvo malo niečo málo nad 50 km a niečo málo pod 1 000 výškových metrov. V závislosti od požadovaného komfortu užívateľa bicykla je možno spáchať tento výlet na čomkoľvek tykajúcom si s terénom.

Trasa výjazdu sa nachádza na tomto odkaze.

Podeľ sa so svojimi zážitkami


Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up50thumb_down comments 5 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Vysielač pod Čiernym Vrchom

Tip na výlet: Vysielač pod Čiernym Vrchom

Cez dve doliny aj cez dve sedlá. Aj tlačenie aj výhľady. Všetko ako má byť.
Tip na výlet: Dobrá stovka nie je zlá

Tip na výlet: Dobrá stovka nie je zlá

Predstavte si lokalitu, ktorá láka trailami, históriou, peknou prírodou a parádnymi výhľadmi. Prirátajte k tomu všetkému slušnú porciu kilometrov, dobrú zmrzlinu a máte na svete skvelý tip na výlet.
Východ slnka na Čarnej hure s pokračovaním do Prešova

Východ slnka na Čarnej hure s pokračovaním do Prešova

Na všedné výjazdy sa pomerne rýchlo zabudne, no niektoré, tie z kategórie „epických“, nám ostanú v pamäti. Jeden z takých výjazdov som absolvoval jedno piatkové októbrové ráno.
keyboard_arrow_up