Najlepšie preteky za posledné roky?

Osobnosti, zaujímavosti, technika a hlavne skvelé preteky v Novom Měste na Moravě. Alebo ako z vás defekt môže spraviť ešte väčšiu legendu...

Posledné 2 týždne milovníkom športového MTB skutočne priali, pretože hneď po sebe nasledovali 2 kolá svetového pohára v XC. Minulý článok som venoval v podstate Nino Schurterovi, ktorý v Brazílii vyrovnal rekord Juliana Absalona, teraz sa pozrieme na niektoré momenty a veci, ktoré ma zaujali – či už sa bavíme o osobnostiach, výkonoch, technike a pod. Poďme rovno na vec.

Mušia hmotnosť so silou býka

Na meno Tom Pidcock by platili asi rôzne prirovnania – čertík, fantóm, chameleón, môžete si vybrať. V podstate len zvýrazňujú tak obrovský talent, pretože ak niekto dokáže tak úspešne kombinovať disciplíny, neviem, čo iné povedať. Od poslednej olympiády, ktorú mimochodom vyhral, sme ho mohli vidieť v cyklokrose (titul majstra sveta) a na jar zase na klasikách, kde rovnako pekne mútil vodu. A potom „trochu“ potrénuje na horskom bicykli a ide všetkým vytrieť zrak. Teda aspoň v nemeckom Albstadte tomu tak bolo, pretože charakter trate dokonale nahral jeho fyziologickým predpokladom. Akým? No má dokopy 67 kg, ale aj s bikom . Takže 2 dlhé stúpania boli doslova parketom pre jeho show, v 3. kole spravil nástup a bolo vymaľované. Navyše v cieli vyzeral, že prišiel z výletu a čaká na „parťákov“, ktorí sa nejako omeškali...

Keď sme načali už jeho hmotnosť, pozrime sa aj na jeho stroj, ktorý údajne váži okolo 9,2 kg. Navyše sa stal veľmi populárnym terčom rôznych „spy“ fotiek, pretože ako vieme, Ineos

Vyšlo to presne tak, že vedúcu skupinu dorazil na začiatku posledného kola pred hlavnou tribúnou a dav šalel...to bol moment, kedy som sa pri TV skoro rozplakal

sponzoruje Pinarello a Pinarello v ponuke rozhodne žiadne MTB nemá. Paradoxne tým, že sa tak bránia fotkám jeho súčasného stroja, len vzbudzujú ešte väčší záujem o jeho „odfarbený“ BMC Fourstroke. Tá nízka hmotnosť rozhodne zaujme, najmä keď stroj napríklad Nina Schurtera váži okolo 10,3 kg plus mínus. Ten sme si mimochodom predstavili ešte ako novinku v tomto článku. Ale myslím, že svoje robí veľkosť, absencia laku a napríklad aj vlastná integrovaná teleskopická sedlovka od BMC, ktorá je oproti elektronickej Reverb AXS pierko. Už len tam môže byť rozdiel 300-400 gramov, takže žiadna veľká mágia sa nekoná.

Čo ale nadšencov pri pohľade zaujme, je absencia lock-outu, pričom obidve pružiace jednotky od Suntour sú ovládané elektronicky. Uvidíme, koľko ešte potrvá testovanie a vývoj, no už teraz by mal systém slušnú vizitku, ak prirátame aj titul na olympiáde. Takže Fox Live Valve, či Rock Shox Flight Attendant sa môže tešiť na ďalšieho do partie. Aj keď systém od RS je zatiaľ vytvorený najmä pre enduro „aplikáciu“.

Cyklokrosku už stihlo Pinarello spolu s Pidcockom poriešiť a navyše Tom sa odmenil rovno ziskom titulu majstra sveta. Inak o návrhu bicykla je pekné video nižšie. Som vážne zvedavý, či sa pustia v podobnom štýle aj do MTB, kde to bude o niečo komplikovanejšie.


Čo rovnako zaujalo, bol presun z Nemecka do Nového Města na Moravě, najmä jeho 200 km „vytočenie“ (primer 32 km/h a takmer 2 000 výškových) hneď deň po pretekoch. Navyše v týždni pridal ďalší dlhý tréning, čo by ste u špecialistov na XCO veľmi nenašli – najmä, ak sa bavíme o tréningu medzi 2 svetovými pohármi, ktoré idú hneď po sebe. V podstate nimi udržuje svoje „použitie“ aj v rámci cestnej cyklistiky, veď sezóna je v plnom prúde. Dalo by sa povedať, že samotné preteky XCO sú pre neho v rámci „cesty“ zase tréningom intenzity. No vidieť, čo obnáša kombinácia disciplín a že tých najlepších odlišuje od „zvyšku“ najmä fenomenálna schopnosť regenerácie...teda, že niečo také dokážu absorbovať a následne sa zlepšiť.


Samotné Nové Město na Moravě už bol ale iný príbeh, čomu napomohlo ako počasie, tak aj úpravy trate. Minulé bahnité roky spôsobili, že v niektorých pasážach boli korene už „moc“ a trať bola veľmi selektívna, teda ľahko sa vytvorili veľké rozdiely. Nové úpravy ju spravili viac kontaktnou, pričom všetko ostatné zostalo zachované, teda prírodný charakter a technická náročnosť. Tvrdé, ale krátke stúpania, stále v „ťahu“, nikde oddych. Výsledkom boli jedny z najlepších pretekov v rámci XCO, aké som za posledné roky videl a v nájazde do posledného kola bola natlačených 9 jazdcov v 20 sekundách od seba, útočilo sa jedna radosť.


Aj keď znovu zvíťazil Pidcock, rozhodne to nebolo jasné a poriadne sa narobil, pričom súboj s Dascalom rozhodol až parádny šprint, ktorý ale Pidcock stihol v podstate na poslednú chvíľu. A určite v cieli nevyzeral tak, že by si dal ešte jedno kolo ako v Albstadte. Nižšie nájdete záznam toho najlepšieho v rámci pretekov v Novom Měste.

Čo zrejme špecialistov na XCO najviac škrie, že Tom Pidcock zoberie 2 víťazstvá, vyparí sa ako „prd vo vetre“ zase na cestu a vráti sa na ďalší veľký vrchol – majstrovstvá sveta, prípadne aj Európy. Mimochodom, nijako sa netají, že jeho cieľom je stať sa v jednom roku majstrom ako v cyklokrose, tak aj na ceste a v MTB. A zrejme ho treba brať už naozaj vážne...

Nino je kráľ, s defektom ešte väčší

Chválospevy na osobu Nina Schurtera sme si dali už v minulom článku, ale jeho výkon v Novom Měste doslova zabetónoval jeho osobnosť ako totálnu legendu MTB. Na veky vekov . Dôvodom bol defekt zadného kolesa, ktorý ho vyradil v 5. kole z vedúcej skupiny, kde vyzeral skutočne poriadne silný. V podstate ani „nehol brvou", pokračoval v poriadnom úsilí na

Tých najlepších odlišuje od „zvyšku“ najmä fenomenálna schopnosť regenerácie.

prázdnom kolese do depa, tam sa v kľude napil, dostal nové a vydal sa späť na trať so stratou približne 1 minúty na čelo. Myslím, že nikto nepredpokladal, čo sa bude diať. Nino začal zbesilú naháňačku, predieral sa cez ostatných jazdcov dopredu a tí vyzerali, akoby jazdili o kategóriu nižšie - Avancini, Marotte atď sa len kukali a uhýbali.

Náskok sa zmenšoval a zmenšoval. Vyšlo to presne tak, že vedúcu skupinu dorazil na začiatku posledného kola pred hlavnou tribúnou a dav šalel...to bol moment, kedy som sa pri TV skoro rozplakal . Samozrejme, sily potom chýbali v poslednom kole pri nástupe Vlada Dascala a Toma Pidcocka, no 3. miesto bol doslova športový zázrak. Jasné, vpredu sa dosť taktizovalo a skupina vpredu myslela viac na posledné kolo, no stiahnuť viac ako minútu na tejto úrovni pretekov...o všetkom hovorili aj reakcie ostatných jazdcov. Navyše si priznal svoj podiel, jednoducho cieľom bolo dostať ostatných pod tlak, nech spravia chybu, výsledkom bola však chyba vlastná...skutočný šampión a motivácia pre mladých. Len pre zaujímavosť stiahnuť tú minútu trvalo asi 28 minút "šrotu", ja som sledoval na ČT4 Šport, no potom som si tie posledné kolá pozrel na Red Bull TV s Robom Warnerom a Bartom Brentjensom ešte asi 3 krát. A 38 zubový prevodník v tých stojkách a 36 rokoch? Asi niečo robím zle

Ale keď som videl, ako sa Nino trápi na prázdnom, trochu som sa zamyslel, prečo nepoužil insert. Povedal by som, že pre XC sa jedná v súčasnosti už o povinnú výbavu (aspoň čo sa týka zadného koesa), najmä na tak technickej trati ako v Novom Měste. No, čo čítam, jazdci ich nepoužívajú vždy, pričom Nino mal okolo 1,25 bar vpredu a 1,3 bar vzadu. Dnes sú tie najľahšie okolo 50-60 g a hlavne umožnia oveľa jednoduchšie dôjsť do depa. Či sa spoliehajú tí najlepší viac na dokonale najazdené stopy a rozhodujú gramy, ťažko povedať.

Hardtaily to majú ťažké

Ak sledujete techniku, určite vám neuniklo, že hardtaily, teda pevné rámy, sú stále na ústupe. A to už aj v ich domovskej „bašte“, ktorú tvorí práve trať v Albstadte. Zdalo sa, že dlhé stúpania a menej techniky budú vždy nahrávať „fyzike“, teda preferencii nižšej hmotnosti, no časy sa menia. Ešte minulý rok ich bolo v štartovom poli oveľa viac, teraz boli skôr výnimkou. Taký Jordan Sarrou dokonca ani nesiahol po Epicu s Brainom, ale volil jeho „allmountain“ alternatívu Epic EVO bez automatického uzamykania a so zdvihom 120 mm vpredu a 110 mm vzadu.

A to platí aj u žien, kde ich nižšia hmotnosť a menšia sila boli pre HT stále poctivé argumenty. No, keď vidíte, ako drobné ženy pilotujú svoje celoodpružené mašiny s „jemnou“ enduro geometriou pre prvé miesta, v otázke, čo je rýchlejšie, už je myslím jasno. Dôkazom môže byť aj víťazka všetkých 3 kôl a suverénka sezóny Rebecca MaCconnell a jej Mondraker. Baskická značka už dlho razí svoj koncept tzv. forward geometrie, čo je v podstate aj všade spomínaná progresívna geometria, ku ktorej postupe dorazila asi každá väčšia značka. Položenejší uhol, dlhší rám, kratší predstavec atď. Mondraker F-Podium sa spolieha aj na virtuálne zavesenie zadnej stavby a uvidíme, či pri ňom zostane, keďže súčasný model už slúži pomerne dlho a trendy smerujú skôr k jednoduchosti.

Celkovo sa ale na nejaké veľké predstavenia nových modelov tento rok netreba tešiť. Je po olympiáde, čo sa malo predstaviť, sa predstavilo a ladia sa detaily. Na novinky sa môžeme tešiť až v roku 2023, resp. 2024 pred OH v Paríži.

Čo sa týka nových bicklov, zrejme najviac pútala pozornosť Jenny Rissveds. Olympijská šampiónka z Ria 2016 presedlala na Ibis, pre ktorý je vstup medzi XC tiež pomerne svieža záležitosť. No ich model Exie je príkladom, čo znamená prenikanie all mountain štýlu do XC. Už pri sledovaní pretekov som si všimol, že Jenny sedí výrazne vpredu, vzpriamenejšie, navyše má už vpredu 120 mm, takže dámy rovnako prechádzajú na jemne vyššie zdvihy. Nehovoriac o tom, že ho ako v Albstadte, tak v Novom Měste, priviezla svojím výkonom na pódium...

Pri ohľade na model Exie by ste pred pár rokmi asi ťažko povedali, že toto bude stroj určený pre XCO . Príbeh značky Ibis je tiež zaujímavý, v podstate sa jedná o „kultovku“ založenú v roku 1981, ktorá sa rozhodla vstúpiť aj do „vôd“ športového XC a výrobu rámov presunula nedávno späť do USA.

Čo ten tam robí?

Samozrejme, pravidelne sa objavujú nové mená, niekto zrazu vyskočí, no mňa rozhodne zaujal nemecký pretekár menom Luca Schwarzbauer. Na domácej pôde v Nemecku zajazdil výborne short track a skončil tam na 4. mieste. Vďaka tomu mohol štartovať potom vpredu a vôbec som nechápal, čo tam robí..., pretože na prvý pohľad naozaj nepôsobí ako XC chrt, celkovo je „podsaditý“ a v kontraste s na kosť „vydretými“ top jazdcami. OK, možno náhoda, využil domácu trať a publikum...

Ale, keď som videl, ako odjazdil short track v Novom Městě, v podstate stále na čele, cieľová rovinka do protivetra a on to dal suverénne zo špice..., tak v tých nohách musí byť dynamit. A pozor, v hlavných nedeľných pretekoch a klasickom XCO na 9. mieste a neustále na pár sekúnd od čela. Takže prvý dojem môže byť niekedy dosť klamlivý .

A ešte, keď sme u talentov, v U23 „rastie“ poriadna konkurencia z Chile menom Martin Vidaurre Kossmann. Momentálne tam všetko suverénne vyhráva, no pri porovnaní časov v Novom Městě na Moravě jazdil v podstate rovnako rýchle kolá ako Tom Pidcock. Samozrejme, preteky sú o kúsok kratšie, no zrejme o ňom ešte budeme počuť...

A na záver už len jediné...tí diváci vážne chýbali a po 2 rokoch opäť praskali tribúny vo švíkoch. Preteky sledujem na TV, no divácka kulisa robí z celkového dojmu strašne veľa a človek ani nemusí byť na mieste. Viem si predstaviť, ako to musia vnímať samotný pretekári, veď šport sa robí v prvom rade pre ľudí. Tak si ho užívajme.

Výsledky aj celkové poradie všetkých doterejaších kôl vrátane zjazdu nájdete na tomto odkaze a záznamy tradične na Redbull TV. Pestrú fotogalériu od užívateľa aesel zase tu.