Preteky, ktoré mi v kalendári chýbajú

V tomto kratšom článku sa pozrieme na maratóny a časovky, ktoré akosi zmizli z kalendára. Či už pre slabú účasť, z organizačných dôvodov a podobne.

Či už sa niektoré vrátia, neviem, ale skôr nie ako áno, prípadne by mohli vzniknúť náhrady. Tak si trochu spolu zaspomínajme...

Beliansko-pieninský MTB maratón

Tento maratón som bol len raz a to v roku 2015 ešte na CTM-ke, na ďalší rok som nešiel kvôli lejaku. Ja som nešiel na preteky kvôli počasiu? Tak dopredu som prihlásený nebol, mám to pod nosom, tak som sa rozhodol neísť a nepamätám si už, prečo som nebol ani v roku 2017, kedy to bolo koncom septembra, veď vtedy sa mi to s ničím nemohlo kryť. No a ďalšie ročníky už neboli, čo je škoda. Bol som síce len raz, no bola to pekná trať.


Štartovalo sa v ústí Bachledovej doliny. Na výber boli dve trate - 20 a 35 km, neskôr 40. Trať prechádzala hrebeňom Spišskej Magury a čerešničkou na torte bol záverečný zjazd singletrackom v bikeparku Bachledová family traťou. Dnes už bikepark neexistuje. Kondička a technika vtedy neboli na úrovni ako teraz a tak som sa musel uspokojiť s umiestnením niekde v polovici štartového poľa. Maratón mal dosť priaznivcov a v štartovej listine sa našli pretekári aj zo západného Slovenska, čiže záujem bol, no z organizačných dôvodov sa už od roku 2018 nekoná, obnova by bola určite vítaná.

Kráľovský MTB maratón

Myslím, že tento maratón netreba nejak špeciálne predstavovať. Spišský hrad, Dreveník, Sľubica, Smrekovica. Táto akcia mala stále miesto v kalendári vždy nasledujúci víkend po maratóne Horal. Bol som pravidelným účastníkom už od mojich pretekárskych začiatkov t.j. od roku 2014. Ešte v botaskách, na biku rohy, stojan . Ročníky 2014 a 2015 sa dokonca ešte jazdili spolu s endurom a aj my sme mali na trati náročných 7 RS. Ako som ich vtedy zišiel v botaskách, no predpokladám, že asi väčšinu na peši . Maratón som si ale obľubil a vždy sa sem rád vrátil, aj napriek náročnej trati, ktorá sa v posledných rokoch dosť zmenila, no jadro ostalo.

Stúpanie na hrad, keď už máš v nohách pomerne dosť, dá vždy zabrať. Zjazd do Vojkoviec som sa už ako-tak naučil jazdiť bez toho, aby som ho šiel na pešo, ako to bolo prvé ročníky. Aj zjazd z Dreveníka som už dal bez zosadnutia, možno kvôli fotke . Naposledy sa maratón konal v roku 2020, bol to taký pamätný ročník. Prvýkrát počas pomerne dlhej histórie tohto maratónu pršalo a na niekoľkokrát. Minulý rok sa pre istotu kvôli korone zrušil a tohto roku už v kalendári nebol, prečo netuším, ale zrejme tiež z organizačných dôvodov, uvidíme, či v 2023 organizátori neprekvapia.

Súľovský MTB maratón

Ono nemusím, ale chcem. Jazdíme, lebo nás to baví.

Toto je klasika, ktorá chýba asi každému. Bol som síce len dvakrát. Najprv v roku 2017 krátku 35 km a o rok neskôr dlhšiu 60 km trať, no môžem povedať, že maratón patril k jedným z najkrajších. Parádna trať a ešte krajšie prostredie Súľovských skál. Výživná hore-dole trať, na ktorej si nebolo veľmi kde oddýchnuť. Parametre 60 km a 2 400 výškových hovoria za všetko. Chcel som skúsiť dlhšiu a v cieli som si povedal, že som mal fakt dosť. Za tie dva roky som si ho stihol obľubiť a bol som dosť sklamaný, že končí. Na tento maratón mám ešte jednu peknú spomienku, spoznal som tu maratónsku legendu a jedného z top bikerov - Káju Hartla.

Od roku 2019 sa už maratón nekonal, no aj keby neprišla covid situácia, aj tak by už nebol, kvôli cyklistom, ktorým vadí pár gramov v drese navyše z prázdneho gélu a podobne. Najlepšie vedia ale organizátori, prečo sa už táto legenda maratónov nekoná. Maratón mal zrejme najväčšiu účasť zo všetkých, na krátkej 35 km sa muselo štartovať dokonca na 2 vlny, no už sa v Súľove bohužial nestretneme.

Gelnická časovka na Klippberg

O tom, že mám rád časovky do vrchu, nemusím asi písať, niekedy uprednostním jeden kopec pred maratónom, ak sa mi to kryje v kalendári. Túto časovku som bol len v roku 2018, na ďalší rok sa mi krížila s domácou akciou, ktorej som dal prednosť. Poctivá MTB časovka, na ktorej sa mi páčilo a ešte som aj skončil na bedni.


Trať začínala v Gelnici pri hradbách a cieľ bol na vrchu Klippberg v nadmorskej výške 1 025 m. Niečo cez 10 km s prevýšením 710 m. Na trati bol aj zjazd, kde sa dal ušetriť čas a keď sa stúpalo, tak sa stúpalo poriadne. V úvode nechýbal krátky singel. Časovka, čo sa týka účasti, patrila k tým menším, zrejme aj to viedlo k zániku tejto akcie, no uvítal by som ju späť v kalendári.

Časovka na Kubínsku hoľu

Túto časovku som absolvoval 2-krát. V roku 2016 v daždi a v roku 2018 pre zmenu v peknom výpeku, kedy to organizátori s cieľom potiahli namiesto chaty na Kubínskej až hore na Minčol. Štartovalo sa pri hoteli Belez, vďaka čomu sa trať natiahla na 10 km a 700 výškových. Ten záver ma vtedy riadne potrápil, tretie miesto potešilo, aj keď oficiálne vyhlásenie výsledkov som vtedy nestihol.


Bol som sa vyjazdiť s Kájom Hartlom a domácim zihadlo5, ktorý nám poukazoval domáce chodníčky a trochu sme pozabudli na čas. Síce v roku 2018 nás extra veľa nebolo, no ročník 2016 mal peknú účasť za magickou hranicou 100 bikerov. Rád by som si ešte dal túto oravskú časovku.

Levočský výšľap

Nesmiem zabudnúť ani na domácu časovku. Bol som doterajšie všetky tri ročníky. 2017, 2018 a 2019. Možno sa ešte dočkám štartu v Levočskej doline na tejto časovke s cieľom pri pamätníku SNP. Aj keď ju viac-menej stopla covid situácia, v kalendári som ju nenašiel ani medzi zrušenými akciami. Prvý ročník bol na účasť biedny, no ďalšie mali už peknú účasť a okrem domácich nechýbali ani bikeri zo vzdialenejších častí Slovenska. Ročník 2019 si zapamätám aj kvôli tomu, že sa mi tam podarilo roztrhnúť reťaz . Našťastie až v následnom zjazde z cieľa pretekov. Ono od začiatku sa mi reťaz akosi nepozdávala, bál som sa na to dupnúť viac, ešte mi aj spadla hneď po štarte a tak som musel doháňať, no na bedňu to stačilo.


Toto je 6 akcií, ktoré by ma potešili, ak by sa raz obnovili. Možno by som ešte niečo našiel, no niekedy som aj rád, že mám víkend bez nejakého maratónu alebo časovky. Trocha vyjsť z toho stereotypu a nemusieť prispôsobovať celý týždeň sobote. Keď si vezmem dovolenku, musím v pekný slnečný deň oddychovať namiesto celodenky, tak ma to trochu štve, preto vždy po pretekoch na druhý deň nasleduje rege jazda v podobe celodenného výjazdu. Ono nemusím, ale chcem. Jazdíme, lebo nás to baví. Či už sa preteky vydaria alebo nie, vždy si na konci dňa poviem, že som prežil super deň.

Zdroje fotografií: Vladimír Gašparík, Maroš Glevaňák, Vladimír Václavík, Faxcopy, FB Gelnica