Rozhovor: Radka Paulechová - ochutnala svetovú juniorskú špičku

Jedny preteky dokážu zmeniť mnoho. Napríklad dotiahnuť to až do reprezentácie Slovenska.

Žien nám postupne v cyklistike pribúda. Partie nežného pohlavia stretnete v bikeparkoch „brúsiť“ tie najťažšie traily, čoraz viac ich pribúda na cestách, cyklotrasách, no aj na štartoch rôznych maratónov, enduro pretekov aj zjazdu. To je veľmi dobré, pretože práve medzi nimi sa môže skrývať talent, akým je Radka Paulechová z Nového Mesta nad Váhom. O jej začiatkoch, úspechoch a jej ceste do reprezentácie si môžete prečítať v rozhovore.

Ahoj Radka, tak na úvod nám, prosím, prezraď, za aký tím pretekáš a pokiaľ to nie je tajomstvo, prečo máš prestávku v pretekárskom pôsobení?

Mám rada technické trate s pasážami, kde nemusím iba točiť pedálmi, ale aj pracovať, hrať sa s bicyklom.

Momentálne jazdím za Kaktus Bike Team Bratislava a zároveň v Bratislave aj študujem. Práve to je aj jeden z dôvodov, prečo momentálne nepretekám. Nie som z tých, čo by brali školu na ľahkú váhu a preto popri čase, ktorý venujem škole, mi jednak nezostane čas na primeraný tréning a už vôbec nie na moje osobné záujmy. To je dôvod, prečo som si od cyklistiky potrebovala dať pauzu. Čakám teda na nový impulz, ktorý by ma vedel znova naštartovať a motivovať.


Čo by takým impulzom mohlo byť? Vieš o niečom? Alebo skôr dáš na pocit a keď to príde, budeš vedieť, že je to ono…
Myslím si, že ak to príde, tak to bude moment, keď mi to naháňanie sa a stresy začnú chýbať. Aj teraz mi to sem-tam chýba, nemôžem povedať, že nie, ale je to skôr nostalgia, ako nejaký pocit, ktorý by ma naštartoval.

Ako si sa ku cyklistike dostala, resp. čo ťa viedlo a motivovalo k tomu, aby si sa tomuto športu začala venovať?
K cyklistike som sa dostala cez jedny preteky, ktoré sa každoročne organizovali v našom meste. Jeden rok som sa aj ja postavila na štart a vyhrala som. Víťazi postupovali na celoslovenské školské majstrovstvá Slovenska. Keď sa mi podarilo vyhrať aj tam, Mário Kurnický, ktorý ma k cyklistike priviedol, ma zobral a začali sme trénovať. V Novom Meste bola v tom čase celkom silná cyklistická partia, s ktorou som trénovala a ktorá ma ťahala. Zapáčila sa mi atmosféra pretekových víkendov, komunita, ktorá okolo cyklistiky fungovala, a hlavne bavilo ma jazdiť v teréne, zjazdovať a posúvať svoje limity v technike.


V akých všetkých disciplínach pretekáš? Ktorú z nich máš najradšej, alebo je tvoja najobľúbenejšia?

Jednoducho som trénovala, pretekala a vyhrávala.

Začala som teda už spomínanou horskou cyklistikou, ktorá bola pre mňa dlho favoritom medzi disciplínami. Postupne som k tomu pridala aj cestnú cyklistiku a v rámci predĺženia si sezóny aj cyklokros. Cestná cyklistika sa postupne stala akoby nosnou disciplínou. Na tréningoch som jazdila väčšinu času na ceste a tiež počas roka bolo viac cestných pretekov. Dodnes však neviem povedať, ktorú disciplínu mám radšej. Každá jedna má niečo do seba.

Aký typ tratí ti najviac vyhovuje? Cesta/mtb? Máš nejaké obľúbené miesto, kde najradšej jazdíš?
Mám rada technické trate s pasážami, kde nemusím iba točiť pedálmi, ale aj pracovať, hrať sa s bicyklom. Na ceste sú to hlavne kľukaté zjazdy, ale tiež kľukaté rovinaté pasáže.


Čo považuješ za svoj najväčší úspech doteraz?
Za môj najlepší výsledok považujem 18. miesto z majstrovstiev sveta MTB v rakúskom Lenzerheide (juniorky, 2018, pozn. autora). Prvýkrát, keď som prišla na túto trať, som mala rešpekt pred mnohými technickými pasážami, ktoré sa tu nachádzajú. Od zjazdov cez skoky až po korenisté úseky. S veľkou podporou môjho otca som všetky technické prekážky zdolala a natrénovala a aj preto, aký technický, ale aj psychický progres som počas prípravy na samotné preteky musela dosiahnuť, tento výsledok považujem za môj naj.

Z oblasti cestnej cyklistiky to je 28. miesto z majstrovstiev sveta v anglickom Yorksire (juniorky, 2019, pozn. autora). Tieto preteky práve preto, že boli pomerne dlhé a veterné, čiže bolo veľmi dôležité držať si správnu pozíciu. Ale hlavne došlo k mnohým pádom, ktorým bolo treba správnou pozíciu v balíku predchádzať. Všetko mi počas týchto pretekov vyšlo, ako malo a držala som sa v prvej skupine.

Keď sme pri majstrovstvách sveta, povedz nám, prosím, ako si sa dostala do reprezentácie Slovenskej republiky. Kde skrsla táto myšlienka?
Nebolo to tak, že by som si ja v jednom momente povedala, že teraz je ten čas, kedy chcem ísť do reprezentácie. Ja som to v tom čase vôbec nevnímala ako nejaký môj cieľ. Jednoducho som trénovala, pretekala a vyhrávala. Začala som s cyklistikou trochu neskôr, ako ľudia okolo mňa, a zároveň som to dlhšiu dobu ešte kombinovala aj s volejbalom. Vlastne volejbal bol aj v čase, kedy som začala jazdiť, môj prioritný šport. Postupne však, ako som začala chodiť na zahraničné preteky a vrcholovejšie podujatia, bolo potrebné vybrať si len jedno. V mojom prípade to bola teda cyklistika.

Šport patril do môjho života odmalička a aj patriť, dúfam, stále bude.

No ale vrátim sa k podstate otázky, a to je začiatok reprezentačnej kariéry. V kategórii starších žiačok nastal prvý bod kariéry, keď som sa mohla zúčastniť prvého veľkého podujatia, ktorým boli majstrovstvá Európy. Po tom, ako som vyhrala majstrovstvá Slovenska a teda na základe výsledkov z aktuálnej sezóny ma zaradili do reprezentačného výberu. Ako reprezentácia sme teda cestovali na majstrovstvá Európy do rakúskeho Grazzu. Pre mňa to v tej dobe nebolo až tak o tom, že som súčasťou reprezentácie, ale o tom, že som na takom veľkom a významnom podujatí. Samozrejme, že teraz to už vnímam úplne inak a bola to pocta byť oblečená v reprezentačnom drese, postaviť sa na štart a pretekať. Vtedy som si to až tak neuvedomovala, že sa to nepodarí každému.


Aké sú podmienky pre vstup do reprezentácie – čo si musela absolvovať, resp. aké mať výsledky?
Ako som už spomínala, je to hlavne o výsledkoch. Počas celej sezóny sa v seriáli slovenského pohára zbierajú body za výsledky v jednotlivých pretekoch a z toho je následne vytvorená poradová tabuľka.

Doteraz nerozumiem, ako som dokázala niektoré pasáže zísť.

Kompetentní, ktorí stoja za výberom jazdcov do reprezentácie, sa následne na základe tejto tabuľky rozhodujú, koho zaradia do reprezentačného výberu. Taktiež sú určené jednotlivé reprezentačné kritériá, ktoré jazdec musí splniť, ak chce byť súčasťou reprezentácie a zúčastniť sa najvrcholovejších podujatí, ako majstrovstvá Európy či sveta. Okrem slovenského pohára sem patria aj majstrovstvá SR a výsledky z vybraných podujatí. Tieto kritériá sa určujú individuálne pre jednotlivé kategórie, pretože každý má iný plán sezóny a zúčastňuje sa iných pretekov.

Čo obnáša reprezentácia vlastnej krajiny - povinnosti reprezentanta?
V prvom rade dostatočne trénovať a udržiavať si vhodnú výkonnosť pre účasť na zahraničných podujatiach. Taktiež je to dodržiavanie istých záväzkov voči sponzorom, vďaka ktorým môžeme absolvovať jednotlivé výjazdy a byť oblečení v reprezentačných dresoch.

V tejto dobe to je ešte o to dôležitejšie, pretože marketing mnohých značiek sa sústreďuje práve na propagáciu prostredníctvom sociálnych sietí. Taktiež na reprezentačných výjazdoch je potrebné nosiť oblečené reprezentačné oblečenie, či už sú to dresy počas jazdy na bicykloch, alebo civilné oblečenie mimo bicykla. To všetko slúži ako istá forma reklamy.

Ako vyzerá podpora našej reprezentácie zo strany kompetentných orgánov?
Podpora v rámci reprezentácie spočíva hlavne v tom, že sa organizujú sústredenia pred začiatkom sezóny, kde máme možnosť najazdiť potrebné množstvo kilometrov v teplejších podmienkach, ako sú u nás na Slovensku v tom čase. Tiež je to organizácia výjazdov s účasťou na zahraničných pretekoch, ktoré slúžia ako prípravné podujatia na vrcholy sezóny. Stále však veľká väčšina prípravy, či už materiálnej alebo tréningovej, zostáva na pretekárovi, v lepšom prípade na klube, ktorý reprezentuje.


Cyklistika sa často propaguje ako mužský šport. Ako to vidíš ty, čo sa týka podpory reprezentantiek vs. reprezentantov?
V tejto dobe je to už asi lepšie v porovnaní s minulosťou. Vidíme, že aj svet sa snaží postupne vyrovnávať rozdiely medzi ženskou a mužskou cyklistikou. Stále je to však dosť veľký rozdiel. Mužská cyklistika je jednoducho stále priorita. Má väčšiu sledovanosť, väčší dosah a preto sa snažia preraziť hlavne v tejto oblasti.

Veľa mladých pretekárov počas dospievania skončí so športom, lebo sa menia priority, kamaráti, škola. Ty to máš už za sebou, no ako si spomínaš na toto obdobie? Bolo ťažké sa motivovať?
Ja si nespomínam, že by som mala nejaké pochybnosti o skončení so športom. Šport patril do môjho života odmalička a aj patriť, dúfam, stále bude. Skôr to bolo o tom, rozhodnúť sa, ktorý šport bude mojou prioritou. Nakoniec som si vybrala cyklistiku a neľutujem. Partia, do ktorej som sa vďaka cyklistike dostala, ma motivovala a bavilo ma tráviť s nimi čas. Pomáhali sme si, navzájom sme sa ťahali, čo bolo super. Bola to ale aj tvrdá robota, ktorá ma naučila disciplíne a húževnatosti.

Študuješ na vysokej škole. Prezradíš čo?
Áno, študujem na Univerzite Komenského v Bratislave a na Fakulte telesnej výchovy a športu. Konkrétne študujem učiteľstvo telesnej výchovy a geografie.


Ako vyzerá taký deň Radky Paulechovej, keď je sezóna? Čo to obnáša, keď si študentka aj športovkyňa/reprezentantka?

Môj obdiv majú športovci, ktorí dokážu byť dobrí a zároveň skromní.

Pri štúdiu na vysokej škole je to už trošku ťažšie skĺbiť môj roztrhaný rozvrh s tréningami. Niektoré dni sa mi po škole podarilo ísť na bicykel na hodinu, iné dni to bolo aj 2,5 hodiny. Je to veľmi málo na to, koľko som potrebovala jazdiť. Ak to porovnám s mojím dňom ešte na strednej športovej škole, je to diametrálne odlišné. Tam sme mali ráno tréning pred školou, potom sme išli do školy a po škole druhý tréning. Bolo to psychicky dosť náročné, každý deň sa „dokopať" k tomu, aby sme išli na tréning, ale dalo nám to, myslím si, veľa.

Máš nejaký pred/po pretekový rituál? Bez čoho nemôžeš vyraziť na trať? Poprípade bez koho?
Nie som typ človeka, čo verí na takéto veci, ale mám rada vo veciach poriadok. Pred štartom mám všetko potrebné nachystané, označené, aby som sa počas rozjazďovania nemusela už nikam náhliť.


Po pretekoch je dôležitá regenerácia, ako v tomto smere funguješ?
Hneď prvá dôležitá vec, ktorú robím, je klasické vyjazdenie sa, teda vytočenie unavených nôh. Tiež pijem proteínový nápoj a často aplikujem aj studenú sprchu hlavne nôh, čo urýchľuje regeneráciu. V neposlednom rade je to klasická športová masáž a sauna.

Ako vyzerá tvoja „off - season“? Máš nejaké obľúbené zimné aktivity? Hobby?
Zimné športy milujem. Rada lyžujem, snowboardujem, hrám hokej, turistikujem... Najčastejšie však chodíme s mojím priateľom a kamošmi na skialpy. Radi objavujeme nové miesta, nové „lajny“. Celkovo veľmi rada trávim čas na horách.


Na akých bicykloch momentálne jazdíš? Je niečo, bez čoho si už nevieš jazdu predstaviť? Napríklad v porovnaní so svojimi začiatkami?
Momentálne jazdím na Bianchi Methanol 29 FS a na Cube Agree C:62 SLT. Asi najviac si neviem predstaviť jazdu na horskom bicykli bez prednej odpruženej vidlice. Spomínam si na moje prvé majstrovstvá Európy v Grazi, kde som prišla s 26 kolesami a pevným bicyklom. Doteraz nerozumiem, ako som dokázala niektoré pasáže zísť.

Sleduješ cyklistiku aspoň v rámci možností?
Áno, keď náhodou ide v televízii, tak si ju pozriem, ale, popravde, úplne ju nevyhľadávam. Skôr sledujem zopár cyklistov na sociálnych sieťach a tam sa informujem o dianí a výsledkoch.

Máš nejaké vzory v cyklistike? Či sa jedná už o cestu, mtb, úspechy, tréningové metódy. Jednoducho, komu patrí tvoj obdiv?
Nemám žiaden konkrétny vzor v cyklistike. Môj obdiv majú športovci, ktorí dokážu byť dobrí a zároveň skromní. Ja sa snažím robiť veci najlepšie, ako viem a to je pre mňa dôležité.

Dlhodobé sny? Niečo, čo by si chcela dosiahnuť v športe aj živote?
Chcela by som pri športe ako takom zostať celý život, pretože ho mám rada a nemusí to byť len cyklistika. Som vďačná za všetko, čo som doteraz vďaka cyklistike zažila, precestovala, koľko ľudí som spoznala a uvidím, čo mi život ďalej prinesie.

Radka, veľmi pekne ti ďakujem za rozhovor. Myslím, že za nás všetkých dvojkolesových „maniakov“ ti prajeme, aby si čo najskôr našla ten spomínaný impulz, aby sme ťa opäť videli na štarte niektorých pretekov v reprezentačnom drese.

Tak ako to vidíte, dámy, slečny, dievčatá, vy? Vyskúšate niektorý maratón alebo iný typ podujatia? Ak budete hľadať niečo vo svojom okolí alebo možno aj mimo bydliska, čo môžete spojiť s výletom pre celú rodinu, stačí sledovať náš MTBIKER kalendár, ktorý sa počas roka postupne plní podujatiami. Nás v redakcii mimoriadne teší, že v našom Magazíne pod tagom #ženy pribúda aj vďaka vám mnoho zaujímavého obsahu.

Zdroj fotografií: archív Radka Paulechová, JM Photo Ján Melicher