Rozhovor: Lukáš Ronald Lukács - Peter Sagan je mojím vzorom

Aj vás zaujíma, kto stojí za populárnym fanúšikovským profilom Petra Sagana? Odpoveď a ďalšie informácie vás možno poriadne prekvapia.

Lukáš Ronald Lukács ma zaujal nielen svojím obdivom k Petrovi, ale zistil som, že on sám je veľmi zaujímavou osobnosťou s láskou k cyklistike, športu, ale aj k fotografovaniu a hudbe.

Máš široký záber toho, čo robíš, k tomu sa dostaneme neskôr, ale zaujala ma v prvom rade tvoja fanúšikovská stránka venovaná Petrovi Saganovi. Čo bolo podnetom na jej vytvorenie?
Túto stránku sme založili s kamarátom Filipom, dá sa povedať, hneď na začiatku Petrových úspechov, pravdepodobne niekedy v roku 2011. Kamarát Ondrej sa pridal v roku 2015 a Šimon iba tento rok.

Nebojím sa o tom rozprávať, pretože toto som momentálne ja.

Odvtedy ju spravujem prakticky len sám a kamaráti mi s ňou pomáhajú počas pretekov, keď je to také hektickejšie. Túto stránku som založil, pretože už vtedy mi učaroval Peter Sagan a aj cyklistika ako taká, je to pre mňa v mojom živote jednoznačne vzor číslo 1.


Stretol si sa už s Petrom Saganom, alebo už si niekedy navštívil nejaké profesionálne preteky?
Som si istý, že odpoveď na túto otázku viacerých prekvapí, ale nie. Nikdy som sa nielen s Petrom Saganom, ale ani s nijakým iným profesionálnym cyklistom, nestretol a nikdy som sa nebol pozrieť ani na žiadnych profesionálnych cyklistických pretekoch.

Je to, samozrejme, aj pre mňa osobne veľká škoda, ale, bohužiaľ, to nedokážem. Celý môj život, už prakticky od predčasného narodenia, ma trápia zdravotné problémy. K nim sa v posledných rokoch pridali aj žalúdočné ťažkosti, ktoré to celé ešte zhoršili až do tej miery, že som nebol schopný ani zájsť do neďalekých Košíc, pozrieť sa na preteky Okolo Slovenska.

Samozrejme, snívam o tom, že raz pre mňa bude úplne normálnou a ľahkou vecou, ísť sa pozrieť na Tour de France, no momentálne to tak, bohužiaľ, nie je a cyklistiku môžem sledovať iba spred obrazovky. A, ako inak, snívam hlavne o tom, že budem môcť v budúcnosti viesť úplne normálny život bez obmedzení, že budem môcť pracovať hocikde, budem môcť cestovať alebo že budem môcť byť s hocikým bez problémov, bez bolesti a bez nervozity. Nebojím sa o tom rozprávať, pretože toto som momentálne ja.

S touto odpoveďou asi aj súvisí, že si sa síce asi chcel stať profesionálnym cyklistom, ale, bohužiaľ, to asi nešlo.
Áno, samozrejme. Keď milujete nejaký šport, snívate o tom, že to budete robiť aj profesionálne. No už na základnej či strednej škole, keď ste ma postavili vedľa niekoho na bicykli, okamžite ma predbehol aj bez tréningu. Bohužiaľ, mi robí problém aj malý kopček a prakticky ma, obrazne povedané, predbehne aj babka na bicykli. No aj napriek tomu neprestávam na bicykli jazdiť, keď mi to zdravie dovolí, pretože to mám skrátka rád.


Prečo je pre teba Peter Sagan vzorom?
Mne Peter Sagan učaroval už hneď na začiatku. Ani nie tým, že vyhrával a ani celkom nie tým, že je slovenskej národnosti. Samozrejme, tieto dva faktory zohrali veľkú rolu, ale mne učaroval hlavne svojím správaním, vnímaním života, že to nesmieme brať všetko tak vážne a že máme byť sami sebou. Myslím si, že by sme sa skutočne viacerí mali od neho učiť, ako vnímať život ako taký.

Myslíš si, že by si sledoval cyklistiku aj bez Petra Sagana?
Myslím si, že áno. Už odmalička som miloval svoj bicykel a cyklistiku ako takú a to, že prišiel človek, ako je Peter Sagan, bolo pre mňa takým zázrakom.

Platí ti niekto za spravovanie tejto stránky?
Už som čítal veľa komentárov, ak som napríklad pridal nejaký výsledok Petra s oneskorením, že veď keď už za to dostávaš peniaze, tak by som očakával nejaké rýchlejšie novinky. No pravdou je, že prakticky okrem jednorazovej spolupráce s pár web stránkami som za túto stránku nedostal od nikoho ani jeden cent.

Prečo teda spravuješ túto stránku prakticky úplne zadarmo?
Možno to vyznie ako klišé, ale preto, lebo mi to robí radosť. A vidím, že to robí radosť aj ľuďom, ktorí stránku sledujú. No primárne to robím preto, aby z toho mal radosť sám Peter Sagan a aby som mu vytvoril taký „safe place“, kde môže vidieť, koľko má úžasných fanúšikov.

Pretože človeka bez fanúšikovskej stránky môžu prepadnúť pochybnosti, či ho fanúšikovia sledujú, aj keď nevyhráva. Pretože vaše meno ako športovca sa spomenie na sociálnych sieťach bez vášho pričinenia iba vtedy, keď buď niečo vyhráte, alebo keď o vás bulvár niečo potrebuje napísať. Na našej stránke však Peter môže konštantne vidieť našu podporu a aj to, ako ho máme všetci radi, nech sa deje, čo sa deje.

Keby som chcel zarábať na mene Petra Sagana, tak spravím to, čo zvyknú robiť obyčajné fanúšikovské stránky, a to, že si založím nejaký web a budem tam dávať články s nejakými bulvárnymi titulkami, len aby som zarobil peniaze na klikoch. To ja ale nechcem a ani som nikdy nechcel.

Horskú cyklistiku mám veľmi rád, pretože ma zoberie na miesta, kam sa človek autom alebo cestným bicyklom nikdy nedostane.

Chcem však na tejto stránke utvoriť takú tú cyklistickú komunitu pre Slovákov a Čechov. Takéto celonárodné komunity pre cyklistov v našich štátoch prakticky neexistujú a jediné, kde sa niečo dozvedáte o cyklistike, sú spravodajské portály ako roadcycling.cz či cyclinginfo.sk. Nesmiem však zabudnúť na ľudí, ktorí vytvárajú takú cyklistickú komunitu na Slovensku a to Tomáš a Imro z MTBIKERu, za čo ich skutočne obdivujem, pretože ich obsah mám veľmi rád.

Vedia ľudia, že spravuješ túto stránku na Facebooku a že máš na nej prakticky 122 tisíc fanúšikov?
Moja rodina a moji blízki kamaráti to vedia, ale široká verejnosť a fanúšikovia tejto stránky to nevedia. Ja osobne som to nepovažoval za dôležité, aby som sa ja osobne na nej prezentoval a zbieral si tak na nej napríklad followerov na Instagrame. Keď som však už dostal túto možnosť na interview, tak sa rád teda týmto ľuďom predstavím.


Preferuješ cestnú cyklistiku ako Peťo alebo skôr MTB?
Poviem to tak na rovinu, ako to je. Nemám veľmi na výber. Nemám peniaze na to, aby som mohol mať cestný bicykel alebo prípadne dokonca dva bicykle. Aj keď v mojom okolí sledujem, že je prakticky normálne mať dva typy bicyklov. To sa však nesťažujem. Horskú cyklistiku mám veľmi rád, pretože ma zoberie na miesta, kam sa človek autom alebo cestným bicyklom nikdy nedostane. No keby som mal na výber, určite by som si vybral gravel cyklistiku.


V jednom statuse na Facebooku máš napísané: „nezapol som tachometer ani žiadnu aplikáciu, lebo bicyklovať sa netreba kvôli číslam, ale kvôli radosti.“ Predpokladám, že to nie je pravidlom a aplikácie používaš, len občas si od nich dáš oddych?
Aplikáciu Strava už používam prakticky cez mobil neustále. Je to úžasná vec a môžeš si vždy pozrieť, koľko kilometrov si prešiel, akou rýchlosťou a kam presne si išiel. A tiež na nej môžete sledovať ďalších kamarátov, kde dnes boli na výlete. Tento status som písal v čase, keď som bol neustále smutný, že nedokážem zájsť toľko kilometrov ako ostatní, alebo nedokážem ísť takou priemernou rýchlosťou ako iní. No dnes mi na tom už skutočne nezáleží a nerozosmutní ma to, takže aplikácie bez problémov používam.


Koho z cyklistov máš najradšej okrem Petra Sagana?
Dlho som okrem Petra Sagana mal iba jedného favorita a ním bol ešte Juraj Sagan. Stále som bol jeho veľkým fanúšikom a som si istý, že málokto vedel alebo vie oceniť, čo to je, sa tam vôbec dostať, aby ste boli profesionálnym cyklistom.

No momentálne mi k týmto dvom Saganovcom zrazu pribudli ďalší dvaja cyklisti. A nimi sú Remco Evenepoel a Tomáš Sivok. Remco Evenepoel si ma viackrát získal svojím prístupom a skoro som až onemel, keď mi viackrát písal do správ na Instagrame, ako si váži moju podporu a tiež to, že raz, keď mi bude lepšie, tak si zájdem s ním aspoň jeden kilometer na bicykli. Skutočne pre mňa tieto správy znamenajú všetko na svete.

A Tomáš Sivok je pri slovenskej národnosti logickou voľbou a veľmi mu fandím, aby sa mu darilo. Okrem nich mám rád aj Attilu Valtera, Maxa Schachmanna, Tadeja Pogačara alebo aj Ondřeja Cinka. Tímom číslo jeden je pre mňa okrem Saganových tímov Team Jumbo Visma a som hrdý na to, že Jonas Vingegaard nosil počas Tour de France 2021 aj moje meno na svojom drese a moje meno sa potom spolu s ním ocitlo aj na pódiu na Champs-Élysées. Ale spomedzi tímov mám rád ešte tímy Bora Hansgrohe a Alpecin Deceuninck.

Lukáš, určite by sme nemali vynechať tvoj pohľad na Petrove nedávne vyjadrenie k ukončeniu kariéry profesionálneho cestného cyklistu a jeho plánom na rok 2024. Prekvapilo ťa to?
Nebudem sa tváriť, že nie, zaskočilo ma to. Ja osobne som si myslel, že Peter bude končiť kariéru v neskoršom veku ako napríklad Vincenzo Nibali, ale je to samozrejme jeho rozhodnutie a keď je šťastný on, tak som aj ja. A určite aj Marlon bude šťastnejší, ak bude mať svojho otca častejšie pri sebe. Premotivovaných otcov, ktorí pre kariéru zmeškali fyzický i osobnostný rast detí, je v športovom svete veľa a Peter Sagan medzi nich jednoducho nechce patriť. A síce sa všade interpretuje, že Peter Sagan po olympiáde skončí kariéru, tak Juraj Sagan vo svojom rozhovore načrtol, že možno, ak ho horská cyklistika bude baviť a bude v nej mať výsledky, tak pri nej aj nejaký čas ostane, čo by mňa osobne aj potešilo. Nevnímam horskú cyklistiku ako tak časovo náročnú disciplínu ako cestnú cyklistiku a ak človek jazdí „iba" svetové poháre, tak môže byť skutočne oveľa väčší čas s rodinou, ako keby praktizoval hlavne cestnú cyklistiku.

Čo ti dala cyklistika do života?
Určite v prvom rade komunitu úžasných ľudí, či už v mojom blízkom okolí, na tejto stránke, na Instagrame alebo aj na mojom obľúbenom Twitteri. Spoznal som vďaka nej množstvo skvelých ľudí, s ktorými zdieľam niečo, čo máme najradšej na celom svete - cyklistiku. Naposledy to bol napríklad manažér nového slovenského kontinentálneho tímu Boris Horváth, s ktorým sa chystám na tejto stránke aj nejakým spôsobom spolupracovať, pretože je radosť vidieť na Slovensku takýto moderný cyklistický tím.

Spomínal si mi aj, že zbieraš rôzne cyklistické suveníry.
Áno, mojou veľkou záľubou, čo sa ešte cyklistiky týka, je zbieranie cyklistických dresov a suvenírov.

Mám množstvo nápadov na nové preteky, na zlepšenie cyklistiky na Slovensku, na spopularizovanie cyklistiky vo svete...

Na kartičkách mám podpisy prakticky všetkých veľkých jazdcov sveta, ale môj najväčší cieľ, čo sa toho týka, je zozbierať všetky farby cenných dresov. Je ich približne 18 a ja ich mám momentálne 10. Takéto dresy je, dá sa povedať, extrémne ťažké získať a na to, aby ste ich získali, musíte mať kontakty na tých najvyšších miestach. Niektoré dresy mám aj z eBayu, ale väčšinu mám priamo od pretekárov. Samozrejme, som za všetky musel zaplatiť. A na tieto veci si neustále šetrím.



Toto bola cyklistika, ale ty máš množstvo ďalších záľub. Venuješ sa fotografovaniu, ukončil si dva stupne na ZUŠ v odbore klavír, ale tiež som na tvojom Instagrame našiel, že rád píšeš rôzne texty.
Áno, mám toho celkom veľa. Pamätám si, keď sa v škole pýtali na naše záľuby, tak väčšinou len ostalo ticho. Prípadne spolužiaci hovorili, že pozeranie seriálov alebo spanie a ja som sa až nevedel zastaviť.

Fotografovanie je pre mňa tak úžasnou vecou, že to ani neviem popísať. Je to pre mňa zvečnenie toho, ako ja vidím a ako ja vnímam svet okolo seba. Fotoaparát mám prakticky nonstop pri sebe, aj počas bicyklovania, pretože nikdy neviete, čo uvidíte, alebo koho stretnete.

Tieto fotografie potom rád pridávam na sociálne siete, aby si to mohli pozrieť aj moji priatelia, a rád k nim na Instagram píšem rôzne dlhé texty v angličtine. Rozmýšľal som, že sa budem venovať fotografovaniu aj profesionálne, no aj tu ma zastavil, bohužiaľ, môj zdravotný stav.


Hudbu mám tiež skutočne veľmi rád a ako ste spomínali, ukončil som aj dva stupne ZUŠ, no nevedel by som si predstaviť učiť hru na klavír aj ostatných. Vidím v tom veľký rozdiel zahrať si skladby pre seba a mojich známych a robiť to ako profesiu.
Za tieto všetky možnosti určite vďačím svojim rodičom, ktorí ma vždy podporovali a aj podporujú vo všetkom, čo ma baví a čo mi robí radosť, takže veľká vďaka za to.


Máš nejaké svoje obľúbené fotografie?
Moja najcennejšia fotografia je určite to spojenie mesiaca a kríža na mojom obľúbenom kostole. Túto fotografiu bolo extrémne ťažké odfotiť, keďže správna poloha nastane len raz za rok počas splnu a aj to vám musí vyjsť počasie. A vtedy nastane toto magické spojenie.


Tiež mám rád západy slnka na mojom najobľúbenejšom mieste a som veľmi rád, že moje mestečko, v ktorom žijem, ponúka takú nádhernú prírodu. Mám rád aj koláž všetkých štyroch ročných období blízkej kaplnky. Táto kaplnka ponúka skutočne nádherne scenérie či už počas dňa alebo aj v noci.


Uzavrieme to otázkou - čo je tvojim najväčším snom?
Mám tri veľké sny. Mojím najväčším snom je natočiť svoj vlastný film napríklad na platformu Netflix. Mám nápad na jeden úžasný film inšpirovaný udalosťami z môjho života, ktorý by som chcel zvečniť. Nechcem o tom však podrobnejšie rozprávať, aby náhodou niekto odo mňa neskopíroval tento nápad. No určite toto je pre mňa sen číslo jedna.

Druhým snom je pracovať v cyklistike. Nech je to už čokoľvek ako marketing alebo podobne, ale jednoducho chcem v živote robiť to, čo ma baví. Mám množstvo nápadov na nové preteky, na zlepšenie cyklistiky na Slovensku, na spopularizovanie cyklistiky vo svete, ale opäť nechcem o tom hovoriť, aby odo mňa niekto nejaký nápad neskopíroval. Ak ale je niekto, kto by mi s týmito dvoma snami vedel pomôcť, nech ma kontaktuje. Vedel by som si ale kľudne predstaviť nejakú prácu aj v našom zväze cyklistiky. Slovensko je predsa mojím domovom a pomáhať slovenskej cyklistike byť lepšou by bolo pre mňa cťou.

No a nakoniec by som chcel byť zdravým a dokázať si užívať život, pretože bez toho sa žiaden sen nebude dať v živote splniť.

Za redakciu prajeme Lukášovi splnenie všetkých snov a hlavne to zdravie, aby si svoje životné sny mohol splniť a užívať si život. Sledovať ho môžete na Facebooku alebo Instagrame.

Zdroj fotografií: Lukášov archív