V endurovom raji s Ozim alebo každý biker by mal zažiť Kanadu

„Tu je tak krásne, že keď vyjdeš von na 5 minút, hneď máš 14 nových fotiek v mobile!“

Na úvod tohto rozhovoru si dovolím upozornenie pre všetkých, ktorých práca, deti či rodina nepustí z domu na viac, než pár dní: radšej to nečítajte. Tento článok je totiž prudko nákazlivý a volá po minimálne sezónnej dovolenke, „odstrihnutí" sa mimo domácej reality do sveta trailového raja. Rozhovor s Ozim, ako zaujímavým a príjemným chalanom a bikerom, som plánoval dlhšie, no pre množstvo jeho aktivít a zahltenie žitím jeho sna naplno, sa to trochu natiahlo. Nakoniec je ale tu, tak sa pekne usaďte a nechajte sa previesť pre mnohých vysnívaným životom v kanadskom Whistleri.

Ahoj, Ozi, tak sa nám, prosím, trochu predstav v rámci tvojho cyklo „backgroundu". Odkedy jazdíš, aké štýly si prešiel, prípadne povedz, či si skúšal aj nejaké preteky.
Čaute, bikeri! Som úplne obyčajný chalan, ktorý má rád outdoor, hory a všetko s tým spojené. To znamená veľa pohybu v prírode, v ideálnom prípade (najčastejšie) na bicykli. Okolo neho sa točí celý môj život, dokonca aj ten pracovný. Bicyklujem odmalička a za tie roky som prešiel rôznymi disciplínami, avšak zhruba pred 10 rokmi ma „osvietilo“ enduro, a tam som sa naozaj našiel. Vyšliapať na kopec, pokochať sa výhľadmi, dať si ťažký technický trail a dole to spláchnuť pivkom s kamošmi. Existuje niečo lepšie? Skúsil som zopár pretekov, ale tiež najmä kvôli novým trailom a atmosfére.

Horské scenérie a prírodný trail
V roku 1997 (ako 12-ročný) som našiel pod stromčekom cestný bicykel. Vtedy som ani len netušil, že existuje cestná cyklistika. Už v lete sa podarilo vyhrať zopár pretekov v kategórii žiakov. Neskôr som si vyskúšal aj jej ďalšie podoby – cyklokros aj dráhovú cyklistiku. Popritom sme na sídlisku s partiou zisťovali, koľko a čo všetko vydržia naše BMX-ky. Za tých 5 rokov na galuskách sa pozbieralo zopár medailí z MR SR, reprezentácie Slovenska po Európe, ale Sagan zo mňa nebol... Skončil som asi v 18tich.

Netrvalo dlho a za všetky úspory bola doma namakaná Merida na Deore-čku. Okrem MTB maratónov som ju testoval aj v skateparkoch, na všemožných schodoch a prekážkach. Po strednej škole sme s kamošom odleteli do Londýna a prvá poriadna výplata išla na vysnívanú P2 od Specialized. Všetci sme pracovali v bike shopoch, bicyklov bol plný dom. Časom nás život vo veľkomeste omrzel a vrátili sme sa domov. Už vtedy prvýkrát padol nápad ísť do Kanady, ale žiaľ nám to nevyšlo. Šli sme teda aspoň 40 km do Kálnice. A to som už kupoval legendárny zjazďák - Iron Horse Sunday. Moja cesta k enduru bola fakt dlhá a kľukatá...

Z histórie, môžu byť 2 cesta, dhZ histórie, môžu byť 2 cesta, dh

Kde všade si v rámci krajín mimo Slovenska jazdil a aký si mal z jednotlivých lokalít pocit?
Cestovanie za MTB prišlo ešte v ére dé-há-čka a bikeparkov. Cez víkendy sme prášili v Kálnici alebo sekali plášte na Maline. Bikový týždeň v rakúskom Saalbachu už zažila väčšina z vás, to je doslova povinnosť. Obľúbený bol aj Semmering a Schladming. S endurom sa však otvorilo oveľa viac možností aj lokalít. Cestovali sme ďalej a častejšie. Talianske Livigno, Finale Ligure, švajčiarske, rakúske a slovinské Alpy, medzitým kratšie výlety do Čiech – Rychleby, Trutnov, Kouty, Brno atď., občas za „čiaru" do poľského Bielska. Každá oblasť je zaujímavá niečím iným.

Väčšina alpských destinácií v Rakúsku a Švajčiarsku má kamenný charakter, a to nielen v bikeparkoch. Sú drsné, zábavné, rýchle a nekonečné! To si ruky dlho pamätajú. Jedinečné rychlebské šutre chyby neodpúšťajú (nejedny kľuky ostali podpísané) a trutnovská technika si pýta istú dávku skill-u aj odvahy. Mňa však asi najviac uchvátilo Slovinsko. Nebudem sa rozpisovať, pre enduro ako stvorené! Vďaka DH biku som sa naučil jazdiť flowky, skoky aj strmé či technické veci a možno aj práve preto ma baví naozaj všetko. Rád objavujem, aj keď to občas oľutujem.

Veľkým hitom a ťahačom posledných rokov sú flowtraily. Mám ich rád, ale nie je nič horšie, ako zle postavený flowtrail. To vždy zamrzí... Toľko práce, úsilia a peňazí to stojí. Musím spomenúť rakúsky Petzen (má síce 11 km, ale skoky pamätám asi 3) a pre porovnanie talianske Livigno – Carossello „3000“. Zato Rychlebský Superflow je za mňa topka! Neustále pribúdajú nové trail centrá a traily rôznych obtiažností a štýlov. Nezostáva teda nič iné, ako cestovať a naďalej spoznávať.

RakúskoSlovinsko

Ako hodnotíš momentálnu domácu trailovú situáciu v porovnaní so zahraničím a jeho potenciál?
Doma nežijem cez 3 roky, sledujem to prostredníctvom médií. Najväčšia pecka je bezpochyby Kálnica. To, čo tam za posledné obdobie vyrástlo, je užasné! Jednoznačne to brutálne posunulo slovenský freeride vpred. Odzrkadľuje sa to na zvyšujúcej sa medzinárodnej návštevnosti. Aj keď sme u nás celkom pozadu (nezľahčujú to ani urbáre a vlastníci pozemkov), stále sa vďaka „vytrvalým bojovníkom“ stavajú nové legálne traily.

Batohy naložené foťákmi, baterkami, spacákmi, ale vždy sa našlo miesto aj pre pivo a klobásky.
Vidím to tak, že trailcentrá sú budúcnosť. Povedal by som, že tam to funguje na takej lokálnej báze: skupinka nadšencov/organizácia sa snaží o lokálny športový rozvoj cez dotácie, granty, dobrovoľníctvo, je tam cítiť záujem a porozumenie. (Pekným príkladom je Žilina OKO Trails, ale aj mnoho ďalších. Kdežto bikepark v zimnom stredisku je založený na investícii a zisku súkromného majiteľa...).

Pomaličky sa doťahujeme na bratov Čechov, kvantita aj kvalita trailov určite stúpa. Týždeň by bol málo na obehanie len tých najlepších lokalít. No a čo si budeme hovoriť, ilegálne stavby vždy boli a budú.. Je to o ľuďoch. Ja si stále (naivne?) myslím, že ak sa budeme vzájomne rešpektovať, v lese je dosť miesta pre všetkých. All mountain sa čoraz viac dostáva do povedomia, ako v zahraničí, tak u nás, organizujú sa preteky, predáva sa stále viac bicyklov. Máme krásnu a rozmanitú krajinu, je sa kde voziť.

Vapec downhill
Jazdíš nejakú dobu pre Rock Machine, ako sa táto spolupráca k tebe dostala a ako sa ti na nich jazdí?
Rock Machine jazdím už od roku 2015. Ak ste niekedy počuli o Trail-Busters, tak tie kalendárové fotky má na svedomí práve Petr Slavík. Oslovil ma, aby som ho ako lokál previedol okolím Trenčianskych Teplíc. Ja som mal vymyslieť trasu a Petr dovezie biky, že nás na nich bude fotiť. Na kopec Baske už tradične vozím pivko, pre prípad, že by bola chata zatvorená. Petr vraví, že tradície sa majú dodržiavať, no a odvtedy sme kamoši. Po pár výjazdoch nás s parťákom Palom Dianom odporučil na ambasádorov pre Rock Machine, s ktorými už dlhšie spolupracoval. „Dream team“ bol na svete.

Je to raj bikerov, aj keď tu zima trvá 7 mesiacov.
Biky to síce vysnené neboli, ale taká ponuka sa proste neodmieta. Navyše, bola to príležitosť presedlať na 27,5“ kolesá. Našou úlohou bolo prezentovať značku a bicykle v pohodovom štýle, čo bolo priam ideálne. Popri bežnom jazdení sme fotili, občas niečo natočili alebo sa „šli najesť“ na prezentáciu. Neboli sme povinní trhať rekordy a šaltre na pretekoch.

Po dvoch rokoch som sa dočkal nového konceptu. To už bola slušná enduro mašinka, čo zvládne a vydrží všetko. Myslím, že som si dal dostatočne záležať, aby som to preveril. Za mňa je to slušný bike za dostupnú cenu. Žiaľ, s veľkým boomom e-bikov, ale aj prítomnosť korony spôsobila, že už sa roky RM Blizzard okrem komponentov, kolies (mullet) a farieb nezmenil. Ale vraj sa už niečo pečie!

Ozi na Rock Machine BlizzardDownhill jazdec

Osobne ma pred nejakými rokmi dosť bral Trail Busters projekt Petra Slavíka, bolo to z môjho pohľadu perfektne prepojené, čo sa týka jazdenia, prírody a rôznych historických zaujímavostí. Muselo to byť dosť náročné pri jazdení toľko točiť, fotiť... Ako to vlastne pre teba začalo? Ako si to vnímal a skončil vlastne tento projekt?
To si vystihol. Presne si pamätám ako som prvýkrát narazil na vyfarbené jesenné fotky a report z Vršatca s názvom „V pondělí tu nejsu!“. Netušil som, kto to je a o čo ide, ale bolo to niečo nové a chytľavé. A ešte aj z môjho okolia. Chvíľu nato sme sa skontaktovali, ani sa mi tomu nechcelo veriť. Mal som celkom flexi pracovnú dobu, takže sme do terénu vyrážali pomerne často.

Tu je tak krásne, že keď vyjdeš von na 5 minút, hneď máš 14 nových fotiek v mobile!
Prvý backpacking, spanie pod širákom a veľa, veľa spoznávania. S tým samozrejme aj blúdenie, nosenie bicyklov na chrbte a nespočetne technických problémov. Batohy naložené foťákmi, baterkami, spacákmi, ale vždy sa našlo miesto aj pre pivo a klobásky. Zábava a dobrodružstvo zaručené. Keď sme chodili takto naložení, bolo jasné, že ideme objavovať a nie jazdiť nejaké hardcore veci. Občas som ani nevedel, kam ideme, stačili mi len dve informácie: kedy a na koľko nocí. Výjazdy do Álp sme plánovali trošku podrobnejšie, plynule to však opäť prešlo do operatívneho štýlu. Petr vybártroval a dohodol informačno-turistické centrá, ktoré mali záujem o materiál (foto/video), a tak sme si užívali hotely, bazény a večere „zadarmo“.

Pravdou je, že sme si to nakoniec celkom slušne odmakali na kopci. To bolo radosti, keď sa občas fotka alebo záber podaril na prvýkrát. Za kvalitu sa platí... Najlepšie kúsky sa každoročne tlačia do nástenného kalendára. Ten chalan je plný zaujímavých nápadov, má oko na fotku a popisky k nim sú vysoko originálne. Už samotný názov úspešného seriálu „Zapomenuté Příběhy...“ znie tajuplne a je to spojenie biku s historicky významnými miestami. Častokrát sú to hrady, opustené továrne, bunkre, doly, dávno pohltené časom a okolitou prírodou. Ani som netušil, koľko sa toho v lesoch skrýva. Zrazu sa človek pristihne, ako sa dobrovoľne edukuje. Kto nepozná, určite si kliknite na trail-busters.cz. Momentálne je toho menej, tak ako aj času. Chalani majú rodiny, povinnosti a ja tiež nie som doma. Návšteva Kanady by isto rozvírila usadený prach.

Dvaja jazdci na bicykloch idú krajinou
Momentálne si nejakú dobu vo Whistleri. Ako si sa do takej dream lokality vlastne dostal? Dá sa tam prežiť a pritom financovať lanovky a ostatné veci?
Lietadlom, ako inak? Ale na to, aby som tu zostal dlhšie ako 6 mesiacov a niečo si aj privyrobil, treba pracovné víza. Kanada bol dávno jasný cieľ, ani nie 10 rokov a som tu. A prečo práve Whistler? Pozri sa do mapy TrailForks. Polovica bike-videí na insta sú z údolia Sea to Sky... Je to raj bikerov, aj keď tu zima trvá 7 mesiacov. Pracovné víza (working holiday) na jeden rok sa žiadajú do veku 35 rokov. A presne to som nestihol. Našťastie vyšiel plán B - študijný program „work & study“ - 20 h. škola, 20 h. práca.

Whistler je turistická „dedina“ plná hotelov a reštaurácií, o prácu núdza nie je. Lišiacky som si vybral prácu v reštaurácií – nakŕmia ťa a každý tu dostáva aj prepitné. V mnohých zamestnaniach dostaneš sezónku alebo iné benefity. Tu je každému zamestnávateľovi jasné, prečo sme tu. Strava, potraviny, servis aj alkohol je s prirážkou horského mestečka. Auto nemám, ale okrem vysokej spotreby sú to tiež nemalé položky. Najväčší šok je určite ubytovanie. S tým je tu veľký problém, hlavne v zime, o prestrelených cenách radšej písať nebudem... Je to vysoká „daň“, s ktorou treba počítať. Koniec koncov, všetci sem prišli dobrovoľne a nikomu sa nechce odtiaľto preč. Existuje dokonalé miesto na zemi? Pochybujem, ale Whistler má k tomu veľmi blízko!

Horská obec Whistler
Ako dlho budeš svoj fanklub na Instagrame živiť parádnymi fotkami z Whistleru?
Tu je tak krásne, že keď vyjdeš von na 5 minút, hneď máš 14 nových fotiek v mobile! Takže „story of the day” je tu na mieste. Momentálne mám dohodnutý jeden lokálny bike shop, kde sú ochotní pomôcť mi s vízami. Je to zdĺhavé a komplikované, ale ak to vyjde, môžem tu ostať ďalšie dva roky. Držte palce! Asi ani to ale nebude stačiť, pretože „Beautiful British Columbia” je skutočne krajina neobmedzených možností...

Hory, bike a pivoHory, bike a pivo


Ako to tam vnímaš z hľadiska trailov? Keď som robil pred časom rozhovor s Maťom Siskom, ktorý bol vo Vancouvri, vravel o extrémne ťažkých trailoch, ktoré si viac-menej postavili domáci pre seba a pre video. Je to tam rovnaké?
Najlepšie a najzábavnejšie, čo som kedy jazdil. Každá oblasť je iná, v základe to znamená povrch. Pemberton, 35 km na sever od Whistleru, je najlepší, keď je vlhko, čiže na jar a jeseň. Celé leto je tam horúco a prach. Opačným smerom je mestečko Squamish, ktoré je na úrovni mora a dá sa jazdiť celý rok. Tie skaly majú neuveriteľný grip. Blato a listy na traile tu nenájdeš.

„Prvých 20 metrov z postele von je najťažších, potom už je to paráda!”
Whistler nie je len bikepark. V celom jeho okolí sú traily všetkého druhu. Za dve sezóny som nestihol všetky. North Vancouver, takzvaný north-shore je roztiahnutý na troch kopcoch. Väčšinou je na každom mainstream v podobe super zábavnej flowky, ktorá je vždy busy, ale je dlhá a má krásne rôznorodé fičúrky. Stredne ťažké traily sú najlepšie. Teda, až kým sa nezačneš hecovať na double-diamond. A tie extrémy? Za mňa sú to určite oldschool-y a tie strašne vysoké alebo úzke lávky, ktoré na videách vyzerajú ako zábava. Na to musíš mať fakt dobrý deň.

Extrém #2: vo Whistleri nie je ľahký výšľapový trail. No a ešte je tu jeden enormný extrém - neofiko traily... Tých je možno viac, ako tých, čo nájdeš v TrailForks. Sú všade. Každé z týchto miest má svoju neziskovú organizáciu, vďaka ktorej sa traily budujú a opravujú. Funguje to hlavne na dobrovoľníctve, členských príspevkoch a sponzoringu lokálnych firiem. Celé leto organizujú brigády aj preteky.

Hornaté okolie Whistleru a náročné trailyHornaté okolie Whistleru a náročné traily

Čo by si poradil bikerom, ktorí chcú navštíviť túto lokalitu?
WORKING HOLIDAY – pracovné víza na jeden rok. Prídeš, nájdeš ubytko, zamestnáš sa a bikuješ. Máš peniaze na život, sezónku aj na pivo. Zažiješ horúce leto, kúpačky, kempovačky a celú zimu môžeš „shrediť" v prašane. Určite neoľutuješ! Dovolenka bude stáť dosť peňazí a je to ďaleko, ale som si istý, že nikomu sa nebude chcieť ísť domov. Odporúčam min. 3 týždne. Ak na viac, oplatí sa popremýšľať nad kúpou dodávky s posteľou. Ušetríš za nájom a si mobilný. S počasím je to rôzne, teploty sú veľmi podobné ako u nás. Letná sezóna je síce krátka (máj – október), no zato intenzívna. Treba myslieť aj na to, že vo vyšších oblastiach sa sneh roztopí až v druhej polovici leta. Do bikeparku si môžeš kúpiť bikepass na 5 alebo 10 dní (nie je nutné ich využiť v rade za sebou), no určite sa treba vyhnúť víkendom. Je tu mnoho krásnych slnečných dní.

Lanovka, v pozadí obec WhistlerSkok whip s pozadím údolia s riekou


Nejaké slová čitateľom MTBIKER na záver?
CESTUJTE a SPOZNÁVAJTE! Ako povedal jeden môj kamarát – biker: „Prvých 20 metrov z postele von je najťažších, potom už je to paráda!”. A ja hovorím: „Každý biker by mal zažiť Kanadu!” ... ozvite sa, keď už tu budete. Ďakujem za rozhovor, bolo mi potešením.

Jazdec na bicykli v horskom teréneBikeri si sediac na zábradlí pripíjajú plechovkovým pivom, v pozadí panoráma štítov, o zábradlie pred nimi opreté ich bicykle

A mne neostáva nič iné, ako poďakovať za podelenie sa o cestu tvojím životom, zážitkami a popriať ti, nech ti to v tej Kanade jazdí aj naďalej!

Zdroj fotografií: Petr Slavík, Pavol Dian, Zuzana Obetková, Robert Greso, Filip Hrkeľ, Matúš Kňážek, Juraj Palkech, Matúš Linda, Ján Kellner, Ivana Trenčanová, Tomáš Navrátil
report_problem Našiel si v texte chybu?
warzone 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: KE.CY - keď sa spojí komunita, mesto a mestské lesy

Video: KE.CY - keď sa spojí komunita, mesto a mestské lesy

Trailcentrá ako KE.CY, teda Košické cyklotraily, sú dielom nielen samotných trailbuilderov, ale aj komunity, mesta Košice, ako aj mestských lesov.
Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Zjazdové bicykle nie sú určené iba pre pretekárov či rýchlych mladých jazdcov.
Kanadský Whistler - celoživotný zážitok? (1. časť)

Kanadský Whistler - celoživotný zážitok? (1. časť)

Aký dobrý je bikepark vo Whistleri? Aké sú traily mimo bikeparku? A čo tak známy Squamish? Bol som tam a teraz vám prinášam svoje dojmy...
keyboard_arrow_up