Môj MTB vývoj - od krátkych ponožiek po teleskopickú sedlovku

26-palcové bicykle, namiesto jednoprevodníka poriadne „píly" a drsný výraz na pár koreňoch. Poďte so mnou na menšiu exkurziu, počas ktorej uvidíte, ako sa menila horská cyklistika a ja s ňou.

„Skús Imro napísať nejaký príjemný a vtipný článok ku sviatkom, hodil by sa do obsahu." Možno to poznáte ale väčšinou to funguje tak, že keď dostane človek podobné zadanie, výsledkom väčšinou nebýva nič vtipné. Ale pokúsim sa z toho nejako vykorčuľovať a snáď splním aspoň jednu časť zadania.

Blížiaci sa koniec roka je ideálny aj na retrospektívu, ktorú teraz využijem. Hodnotiť rok? Nie, nie...pozrieme sa spolu späť v čase o niečo viac a pokúsim sa vytvoriť akúsi časovú os. Čo na nej bude? Nebojte, žiadne veľké myšlienky, len sa pokúsim ukázať, ako sa cyklistika po jednotlivých rokoch menila, teda v mojom podaní.

Keďže ma ale vždy bavilo sledovať „moderné trendy“ a skúšať ich na vlastnej koži, bude možno celkom dobre odzrkadľovať vývoj a aspoň pekne uvidíte, že aj za posledných cca 14 rokov sme ušli v rámci MTB pomerne veľký kus cesty. Pozrieme sa na bicykle, komponenty, oblečenie, jednoducho taký pestrý mix.


Možno sa budete pýtať, prečo je veľa fotiek z pretekov a akcií, či som nerobil nič iné. Ale veľkú časť obsahu, najmä v začiatkoch, tvorili práve reportáže z podujatí a tie mám pekne roztriedené. Inak povedané, vo fotkách sa mi dobre „hrabe". Navyše na akciách často fotili profi fotografi a sú tam použiteľné fotky, predsa len bežný mobil ešte pred pár rokmi nebola žiadna sláva. Myslím, že úplne postačí, ak začnem rokom 2009, kedy začala moja kariéra „spisovateľa“...áno, áno, zase ten report zo Salzky...ale ten spomínať nebudem. Aj tak bude pekne vidieť vývoj, ktorý bol aj za tých pár rokov markantný. Veď posúďte sami a poďme sa už vrátiť v čase...

2009

Osa na bonbóne v akcii. To mi napadne asi ako prvé, keď sa pozriem na staršie fotky. Samozrejme, 26-palcové kolesá, cca 58 cm riaditká, rám Trek 8100, poriadne „píly", teda klasický 3-prevodník. Ale už si môžete všimnúť kolesá Mavic SLR, bezdušáky si ku mne našli cestu pomerne skoro.

Podstata tohto krásneho športu nie je v top výbave, ale najmä v chuti jazdiť.

Ale žiadne UST ready a rôzne odľahčené verzie. Viem, že tie Michelin gumy mali v 26-palcovom prevedení takmer 900 g a poriadne poctivý vzor. Vtedy sa ešte do nich tmel nelial, to prišlo neskôr, takže museli mať extra gumenú vrstvu, aby všetko tesnilo. Rovnako si môžete všimnúť, že všetko oblečenie je akési krátke, či malé. Dres, nohavice, ponožky, okuliare...


Už cítiť prvý závan „trail“ kategórie, lebo neskôr v tom roku som nasadil širokánske (rozumej cca 62 cm) „vlajdy“. Nechýbal legendárny Grip Shift SRAM a rovnako brzdy Avid Juicy. Na vidlicu RockShox Reba som bol extra pyšný, vtedy bola vážne hitom a možno si ešte spomeniete na slogan, ktorý vznikol u našich západných susedov z jej extrémnej popularity medzi bikermi: „Reba pi...o“.


Rok 2009 bol ozaj progresívny...Už neviem, odkiaľ to prišlo, mám dojem, že veľkým propagátorom bol Jan Hruška – bývalý profesionál, ktorý sa po skončení kariéry dal na maratóny. Rozhodne ma ale neminul trend kompresných podkolienok. A za mnou kamarát Mišo Vojtuš, pozdravujem.

2010

26-palcové bicykle a 3-prevodníky stále vládli svetu. Prvý výlet do Dolomitov na novovzniknuté podujatie, z ktorého sa za pár rokov stala v podstate kultovka – maratón HERO. Vtedy na štarte okolo 400 ľudí, teraz asi 4 000.


Len jedna odbočka k cestnej cyklistike, či skôr k triatlonu. Čo by na túto „aero“ výbavu a posed povedal Cepo? Môj prvý a jediný dlhý triatlon, teda Slovakman. Na fotke vidno, že jazdiť po ceste rovno takmer 6 hod vážne nie je pre mňa. A ten maratón na koniec? To je vážne čerešnička utrpenia, tak poďme radšej späť ku tomu MTB.


Ani zimná výbava nebola to, čo teraz. Každopádne vidím, že objemovku som bral poctivo...veď to je základ, no nie?

2011

Svet sa zbláznil, diskusné fóra začali horieť. Človek si musel zvyknúť na slovo „ukrajina“, či velocipéd. Ale my, veľkí chlapi, sme vedeli, že 29 palcov je jediná správna cesta.


Na tento „spešlík“ som si požičal od mamy a postupne jej ho splácal. Ale komponenty ako páčkové radenie SRAM X.0, náboje DT 240, sedlovka Thomson alebo karbónové riadidlá Easton ma hriali pri srdci...a samozrejme nechýbala RS Reba, dokonca s custom tesneniami Enduro Fork Seals. Plášte v Tubeless Ready prevedení, takže pekne páska do ráfika, tmel a ideš.

2012

Už koncom roka 2011 som zacítil trend, že 3-placka bude postupne „prežitkom“. Človek pozerá svetový pohár, borci vo veľkom nasadzujú 2-píly. Vziať tento systém na etapové preteky MTB Trophy bol trochu risk, ale všetko sa osvedčilo a od toho času som viac ako 40-zubový prevodník na biku už nikdy nemal. Medzitým sa aj dres, kraťasy a ponožky trochu predĺžili, ale stále len jemne.

2013

Biele tretry, biela prilba, biele rukavice...to už zaváňa poriadnym fashion, až kým nepríde Horal. A v hlave ku koncu roka myšlienka...že by predsa len bol ten full lepší?

2014

Vianoce sú podľa mňa čas, kedy je dobré si to pripomenúť a vážiť si, čo máme.

Ďalší veľmi progresívny rok. Mal som možnosť voziť kompletne prepracovaný Epic, vtedy prišli aj so svojím SWAT systémom, teda rôznymi doplnkami ako multiklúč v ráme a pod. Zrejme vám neunikol celoodpružený bicykel, čo bola veľká zmena. Lákalo ma skúšať ťažší terén a moje zjazdové schopnosti išli postupne raketovo nahor. Ale pozrite sa lepšie. Dlhšie nohavice, dlhšie rukávy dresu a tie vysokánske ponožky...ako vravím, progresívny rok.


Maratón v Marikovej bol medzi bikermi povestný, najmä vďaka svojmu blatu. Čo tak skúsiť hardtail s pevnou vidlicou a jednoprevodník? Ten rok mi došlo, že mať takýto bicykel na zimu k celoodpruženej mašine nie je vôbec zlý nápad.

2015

Jednoprevodník mi stále vŕtal v hlave aj mimo „zimáku". Ale špecifická sada od SRAM sa ešte len „piekla", bežný smrteľník si stále musel vystačit s adaptérmi, ktoré zväčšovali rozsah bežnej kazety. Na Salzku preto idem zase s klasikou, čo je teraz už systém 2x10. Pretože ak treba šliapať Salzberg po 160 km, vtedy idú všetky „silácke reči“ bokom a gašparko je kamarát.


Ale trendy ma zlomili, po Salzke dávam len jednu 32-zubovú pílu a montujem adaptér. Verte mi, že tento systém s kazetou 11-40 chcel vážne „morál“, najmä na dlhých tratiach. Rovnako taká domáca Snežnica bola výživná, ale nejako to išlo. Že občas systém zle radil na najmenších prevodoch? Nevadí. Veď keď vozí jednoplacku Absalon, prečo nie aj ja, no nie? Rozhodne v blate to bolo stále veľké plus.


Zimné oblečenie tiež začalo svoju revolúciu. Kto ju spustil? No predsa Castelli a ich legendárny model Gabba. Zbohom neforemné bundy, vitaj aero. Aj bikeri ju postupne privítali s otvorenou náručou, stačilo si len držať hmotnosť.


A viete, v čom bol tento rok ešte výnimočný? Oakley prišli s modelom okuliarov Jawbreaker, ktorý znovu priniesol do hry veľké sklá. Pamätám si, ako budili pozornosť a neraz som si vypočul vtipy o retro okuliaroch, neraz mi prišla aj fotka Maria Cipolliniho z 90. rokov – dajte do Google a uvidíte. Dnes ich môžeme zaradiť k tým menším.

2016

Môj oficiálny vstup do MTBIKERa na fulltime znamenal aj zmenu stroja. A čo bolo vtedy viac cool než Cannondale? Najmä, keď Fontana a Fumič jazdili „sveťáky“ vo voľných nohaviciach.


Konečne sa mi pod ruku dostala špecifická 11-rýchlostná sada určená pre jednoprevodník. Koniec trápenia s adaptérmi a laborovania s rozsahom. Kazeta 10-42 bola spásou ale všimnite si, koľko zubov sme ešte od súčastnosti. Možno aj preto sa mi podarilo vtedy zvíťaziť v amatérskej kategórii na maratóne HERO...pomaly do kopca to jednoducho stále nešlo.

2017

Tento rok patril talianskej značke Bianchi, navyše sme sa s Lenkou zladili do celeste farby. Rozhodne pamätným bol spoločný výjazd na Stelvio a zlepšovák, ktorý mi poradil Jano Halik – stačia len 2 obyčajné duše. Najskôr som si hore vyšiel sám a potom sa vrátil pre ženu, ktorú už nekonečné stúpanie pomaly nalomilo...na vrchole sme obdržali potlesk, môžete vyskúšať.


Bol to aj rok zaujímavého mixu komponentov. Sada Shimano XTR, kazeta SRAM, brzdy Hayes, vidlica Manitou Marvel, tlmič FOX Factory s Kashimou, kolesá Sun Ringlé. Viem, že keď som na tom Methanole jazdil v Taliansku, neraz zaznelo slovo „bravo“. Hold, Taliani sú srdciari...

2018

Taliana vystriedal Španiel vo veľmi podobnej farbe. Rám bol opäť o niečo dlhší, predstavec kratší, uhly modernejšie ale stále nič extra trailové – stačí sa pozrieť na dĺžku predstavca. Každopádne to bola skutočná raketa na rýchlu športovú jazdu s hmotnosťou okolo 11 kg , ktorá ma sprevádzala zrejme v mojej najlepšej sezóne a na Salzke ma dostala hlboko pod 12 hodín. Rovnako som pochopil, že vidlice FOX Factory najlepšie charakterizuje slovné spojenie – maslový chod. A hlavne, konečne sa mi dostala do ruky sada Eagle s rozsahom kazety 10-50, ktorá vyriešila nadobro všetky kompromisy a strmé stúpania boli razom o niečo príjemnejšie.

2019

Rok v znamení biku Felt, ktorý bol uhlami ešte veľmi podobný ako Orbea, teda stále skôr maratónske XC. Ale obrovskou zmenou bola pre mňa teleskopická sedlovka, pretože aj zdvih 6 cm v karbónovom prevedení bol stále iný vesmír. Ale aj tak som ju nasadil pre istotu až po maratóne HERO...to viete, čo keby tých 200 g v kopci rozhodlo.


A rovnako bol 2019 pre mňa vstupom do sveta karbónových kolies. Bola to veľmi podarená a odolná generácia od FFWD, nedávno ste mohli čítať test ich nasledovníka a som rád, že sa Holanďania po prestávke do terénu vrátili.


V nadpise som písal od krátkych ponožiek po teleskopickú sedlovku a myslím, že v 2019 môžeme aj skončiť. Už nie sme ďaleko od súčasného stavu a mojich fotiek ste si užili v tento sviatočný čas až až. Samozrejme, boli ešte zmeny v geometrii, ale o tých už sme toho napísali dosť v mojom nedávnom teste reprezentanta verzie 2023, teda BMC Fourstroke LT.

Musím povedať, že prehrabať takto staršie fotky je skvelé. Pripomenul som si množstvo zážitkov, ale keby o nich idem písať, zase by to malo nábeh na Vojnu a Mier. Navyše si musím niečo nechať do budúcna, predsa len „konkurencia“ v MTBIKER tiež nespí.

No pri ich pozeraní sa mi vliala do žíl obrovská dávka radosti. V prvom rade, keď dám do kontextu, aké možnosti ponúkajú dnešné bicykle, komponenty a výbava. Keď vidím fotky, viem si dokonale predsaviť, ako som vnímal terén a ako by som ho vnímal teraz. Pekným výrazom je spojenie „iný vesmír“. No rovnako ma teší, keď vidím, že aj vo verzii 2009 ma cyklistika náramne bavila – na 26-palcovom HT, bez teleskopky a v malých veciach. Ak teraz zistíte, že ste ostali „visieť“ v niektorom staršom roku, žiadny problém.

Stále mám veľký rešpekt k ľudom, ktorí majú ten svoj bicykel, či výbavu už roky a nejaké trendy a vývoj neriešia - ja už do tejto kategórie dávno nepatrím. Podstata tohto krásneho športu nie je v top výbave, ale najmä v chuti jazdiť. Nech už si pod tým predstavíte tréning, výlet s priateľmi, alebo nejakú epickú akciu, či preteky. Vianoce sú podľa mňa čas, kedy je dobré si to pripomenúť a vážiť si, čo máme. Proti mnohým iným ľudom máme stále viac než dosť. Prajem aj v rámci všetkých kolegov príjemné prežitie sviatkov a šťastný nový rok.