Jarný šprint 2024 – keď je aj južný vietor krutý

V nedeľu 28. apríla sa konal už 13-ty ročník tejto časovky do vrchu. No a ako sa mi darilo? Obhajoba síce nevyšla, ale na jeden zo stupienkov víťazov som sa postavil.

Jarný šprint v malej obci Bystrička neďaleko Martina, ktorý organizuje klub Beer inside team, už má stále miesto v kalendári pretekov – a nemám na mysli len ten môj. Veď konal sa už 13-ty ročník a medzi cyklistami je to zrejme najpopulárnejšia časovka do vrchu, približne 200 štartujúcich je tu štandard.

Po pauze návrat do stereotypu

Prvá polovica apríla bola super, počasie prialo, na apríl až nezvyčajne teplo, ale vždy lepšie ako nepriaznivé sychravé počasie. Jazdilo sa často a nechýbali ani výjazdy nad 100 km. No potom prišla neplánovaná pauza. Imunitu mám síce silnú, len tak sa nezvyknem nakaziť, no nejaký ten bacil na mňa skočil, stáva sa. Potom sa ešte k tomu pridal boľavý zub a tak bolo nakoniec 9 dní bez biku. Ale počasie bolo typicky aprílové, kde nechýbalo ani sneženie a tak mi to až tak nevadilo, zrejme by som aj tak pár dní pauzoval.

Na bike som sa vrátil v stredu a vrátil som sa aj do Levočských vrchov. Veď som tam nebol skoro rok, už som oveľa častejšie v Poľsku ako v „Levočákoch“. Vonku to ale stále na koniec apríla nevyzeralo, na hrebeni len 3 stupne a hustá hmla, na druhý deň ráno pri podtatranskej motanici v okolí Smokovca som mal dokonca aj sneh, aj keď len poprašok. S počasím sa to začínalo zlepšovať až pred víkendom. Ale už len pohodové kratšie výjazdy na nízkych tepoch a sem-tam nejaký ten krátky interval v kopci.

Starý dobrý vlak

Do Bystričky autom v 4-člennej partii, taký bol pôvodný plán. No nakoniec idem len ja. Z Kežmarku síce ešte idú kamaráti Vlado s Milošom, no ku nim už do auta nevojdem a tak budem musieť ísť vlakom. No vďaka organizátorom, ktorí mi opäť vyšli v ústrety, mám odložené štartovné číslo a nemusím sa ponáhľať na prvý vlak. Pre istotu ale namiesto čísla 120 si vybavujem 150, nech mám radšej rezervu.


Veci si nachystám ešte večer, nech nič nezabudnem, nechcel by som napríklad zistiť, že som zabudol tretry. Tie putujú do batoha ako prvé, čakajú ma takmer tri hodiny vo vlaku. Chcem cestovať pohodlnejšie, preto idem v botaskách, aj keď tretry sú celkom pohodlné. Do Vrútok sa rozhodnem ísť osobákom, keďže pomenili časy rýchlikov a aspoň budem mať 15 minút k dobru. Len s prestupom v Liptovskom Mikuláši, našťastie nič nemešká. Vystupujem vo Vrútkach, je cca 9:45, čiže už po prezentácii, ale to ja našťastie riešiť nemusím, dôležité je stihnúť štart, ktorý mám cca o 11:15.

Rozjazdiť sa a pripraviť sa na štart

Do Bystričky to mám zhruba 10 km, tak akurát na rozjazdenie. Idem na pohodu, nejako sa neponáhľam. U nás ráno sa ani list na strome nepohol a tu naopak riadne fučí. Rozmýšľam, ako bude fúkať na trati. Prichádzam na miesto pretekov, štartujú už čísla okolo 40. Idem si aj ja po číslo, štartovací balíček obsahoval aj výživový doplnok v podobe vitamínových tabliet. Do štartu mám zhruba 50 minút, no zbehlo to ani neviem ako. Hlavne keď človek stretne známe tváre, trochu sa rozjazdí a už stojím na štarte pri odpočítavaní sekúnd.

Vietor bol proti lepšiemu času

Spúšťam Garmin, zaradený mám jeden z ťažších prevodov a rozbieham sa hore Bystričkou. Už tu cítim, že vietor dnes nebude spolupracovať a fúka oproti celkom dosť. Úvod je mierny, zvyknem tu nasadiť slušné tempo, no teraz sa mi v tom vetre akosi nedarí. Ale watty nad 300 sú a to je hlavné. Tá štrková cesta je deravá ako ementál. Pred panelkou obieham bikera, čo štartoval predo mnou.


Úsek po panelke je viac z kopca, je tam len jeden krátky protisvah. Čiže ideál na získanie nejakých sekúnd. No tento úsek mi uberie najviac síl. Je to tu otvorené, fúka oproti a ja mám s mojou hmotnosťou čo robiť, aby som si udržal tempo a neobehli ma aj tí, čo štartovali po mne. Už sa teším na lesnú časť, kde nebude fúkať.


Hneď sa mi ide lepšie. Nasadené tempo trochu preruší blato asi na polkilometri tohto úseku. Nejaké to blato som samozrejme čakal, keďže sa tu ťaží drevo. Vyššie už je celkom dobre. Priemer okolo 300 wattov si držím, aj keď na miernejších úsekoch to ide niečo pod. Tepy klasika, cez 170 som už mal niekde nad dedinou.

2 km do cieľa, ako tak pozerám na čas, dnes bude zrejme horší ako minulý rok. Pár bikerov ešte popredbieham. Posledných 400 m, ešte na to šliapnem, no pod 25 to nedám a cieľom prechádzam časom 25:19. Som zvedavý, na aké umiestnenie to bude stačiť. Na podmienky sa sťažovať nemôžem, tie mal každý rovnaké, ak som chcel lepší čas, mal som sa viac snažiť.

Trochu vyjazdiť a doplniť energiu

V cieli na nás čakalo rýchle občerstvenie. Čaj, ionťák, ovocie, sladké, slané. Každý si našiel, na čo mal chuť. Ja volím sladké a čaj. Vládne tu príjemná atmosféra, občas prehodím pár slov s ďalšími bikermi, idem sa aj trochu vyjazdiť po zelenej trochu vyššie. Návrat z priestoru cieľa je práve po zelenej turistickej značke, aby sme sa nemíňali s tými, čo ešte pretekajú, spojí sa to až kúsok nad Bystričkou. Po dojazde hurá na cestoviny, tie tu robia parádne, dám si namiešať syrovú a mäsitú omáčku. Na pitie cola, s pivom sa nekamarátim.

Vyhodnotenie a moje zhodnotenie

Zhruba 13:45 sa začalo s vyhlasovaním výsledkov. Trať najrýchlejšie zvládol víťaz mojej kategórie Ladislav Hojo za 23:09, u nežného pohlavia dominovala Marcela Medveďová s časom 29:50. Okrem klasických kategórií súťažili aj tímy, najlepší súčet troch pretekárov získal tím Pierre Baguette team, odmenený bol aj najmladší, len 5-ročný účastník Michal Košík, ktorý si odniesol peknú futbalovú loptu. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Po vyhlásení výsledkov nasledovala bohatá tombola, hlavnou cenou bol autombil Kia na víkend, mne sa neušlo nič. A tak som sa pomaly vybral na vlak, tentokrát už ale preplneným rýchlikom, z Popradu som prípoj nemal, a tak po vlastných...


No a ako sa darilo mne? Cieľom som prešiel s časom 25:19, čo mi stačilo na tretie miesto v kategórii, prvenstvo z posledných dvoch ročníkoch sa mi obhájiť nepodarilo. V celkovom poradí sa mi ušla desiata priečka. Čo sa týka čísel, tak môj priemerný výkon mal hodnotu 299 wattov a normalizovaný 302. Priemerný tep 176 s maximom 181. Čiže klasické čísla, aké mávam na časovke.


Organizačne nemám čo vytknúť, skôr naopak, ak by sa dalo, tak táto akcia si zaslúži aj 6 hviezdičiek. Na časovky chodí menej ľudí, no tu je účasť ako na maratóne. Na Bystričke sa určite vidíme opäť aj o rok!