Reportáž: Kálnica BikeFest Maratón – blatové galeje

Moja druhá účasť na BikeFest Maratóne bola skutočnou chuťovkou. Minulý rok som absolvoval dlhú trať a vybral som si ju aj teraz. Trať ale prešla zmenou.

Zmenila sa však nielen jej dĺžka, ale aj výškové metre. K dispozícii boli ešte stredná trať (49 km/1 400 v. m) a krátka trať (21 km/700 v. m). Okolie poznám a tešil som sa, že využili jeho potenciál. Myslím, že každý si všimol, ako nás dni pred víkendom trápili celkom výdatné a lokálne dažde. Vďaka tomu dostala táto náročná trať ešte štipku náročnosti navyše.

Minulý víkend som bol na komunitnej jazde s MTBIKER na Podpoľaní v Banskobystrickom kraji. Štart bol v hoteli Zerrenpach. Komunitný výjazd sa zmenil na také mini maratónske tempo prvej skupiny. Tréning ako vyšitý. V nedeľu som zostal v regióne a doprial si pre mňa takú srdcovú trasu cez Muráň a zakončil to na Kráľovej holi. Táto trasa ma vyšla na 100 km a 3000 v. m. Môj záznam v sekcii Výjazdy.

Jarná únava

Ale v ďalšie dni potom prišla na mňa nejaká únava, celkovo som mal menej spánku, ako som bol zvyknutý a horšiu náladu. Cez týždeň, ak mi to počasie dovolí, tak zvyknem po práci vybehnúť na cesťák na 2-3 hodinky. Inak kvôli času chodím len do fitka. Dal som si taký výjazd aj tento štvrtok, no stále som cítil, že nie som úplne vo svojej koži. Výkon som mal, ale energiu nie.


BikeFest Maratón býva vždy v nedeľu, čo mi štandardne úplne nevyhovuje, nakoľko na bike sa dostanem hlavne cez víkendy a obľubujem dlhšie a náročné výjazdy. Teraz som ale využil sobotu na menší výjazd po ceste v okolí domova. Počasie bolo stále premenlivé, tak som sa aspoň premotal v okne medzi búrkami na 60 km trase. Energia sa už vrátila, ale stále tomu niečo chýbalo. Dúfal som, že tomu pomôže aj poobedný relax v saune, ktorý mám celkom overený na regeneráciu. Napriek tomu som sa v nedeľu nezobudil úplne fresh.

Zadarmo to dnes nebude

Štart dlhej trate, ktorá mala 80 km a 2400 v. m, bol o 10:00 hod. Ráno som si dal ovsenú kašu „vytunenú“ o proteín, orechy, chia, granolu, trošku arašidového masla a ovocia. V číslach to má okolo 1000 kcal (50B, 50T, 80S). Viem si takto zaistiť dosť energie na úvod maratónu. Na parkovisko som dorazil krátko po 9:00 a išiel sa registrovať. Ako tu už býva zvykom, štartovací balíček bol bohatý a vždy poteší.

Urobil som si malý rozjazd v okolí a čakal na štarte. Pretekárov na tejto trati bolo okolo 50. Čakal som vyššiu účasť, ale počasie zrejme urobilo svoje. Predpoveď na dnes tvrdila, že pršať nebude. Preto som veril, že Svätý Jur v daždi sa opakovať nebude.


Úvod trate išiel asfaltom smerom na Kálnicu, kde sa odbočí a pokračuje stúpaním smerom na Beckov. Tempo je na úvod vysoké, ale po 10 minútach v 350 wattoch sa musím upokojiť. Prepadol som sa v stúpaní a dostal sa pre mňa do komfortnej zóny okolo 250-280 wattov. Podklad trate bol ešte výborný, kiežby to tak zostalo celý čas. Počasie vyzeralo tiež dobre, ale miestami bolo nechutné dusno. Pred Beckovom prišiel prvý ostrejší zjazd, ktorý už bol v mazľavom blate a niektorým bikerom začal robiť problémy. Nasledovali aj mierne pády.


Hoci mám tohto roku novú maratónsku mašinu Orbea Oiz, tak nezvyknem obúvať úplne maratónske plášte. Rekon Race som si nechal len vzadu a pre svoje potreby som vyskúšal dopredu nový Maxxis Forekaster. A už tu som tušil, že sa bude cítiť ako ryba vo vode, alebo dnes skôr ako prasa v blate.

Pokračujeme k obci Selec, kde náš čaká prvý bufet pred dlhším 700 m stúpaním na novinku tohto roku – Považský Inovec.

Nabehnem na hrubší konár, ktorý sa rozhodne, že si zalieta.

Tu sa opäť vrátim ku komunitnej jazde, kde som v jednom zjazde chytil predným kolesom ostrý kameň a prerazil si plášť. Defekt som vtedy opravil knôtom a pokračoval. Začal som ale rozmýšľať, že tou malou pumpou, ktorú nosím, trvá nafúkanie veľmi dlho. Na výjazde to je jedno, ale keď sa ponáhľam, tak ma to dosť zdržuje. Povedal som si, že je čas na CO2 bombičku. Maratóny jazdím 2 roky, ale doteraz som defekt nemal, takže som nemal skúsenosť, ako veľmi to dokáže zdržať v zápale hry. A kde je teraz pointa?

No pri stúpaní na Inovec, po úplne rovnej zvážnici, počujem, ako syčí zadný plášť a strieka mlieko. Verím, že som si to privolal, pretože som si hovoril, že mám prvýkrát bombičku, ktorú nechcem nikdy použiť, ale zároveň viem, že ju mám. Chápete. Teraz ma ale nezdržalo fúkanie, ale nájdenie diery – počul som, že syčí, ale nie a nie ju presne nájsť, aby som dal knôt. Defekt opravený, bombička využitá, 3 minúty oddychu a môžem pokračovať. Doma som potom počul hrkanie a zvnútra plášťa vybral taký 2-centimetrový železný tŕň.

Hmlistý vrchol

Ako sa blížime k vrcholu Inovca, tak sa atmosféra dala krájať. Rozumej, že hore bola hmla s viditeľnosťou miestami tak 10-15 m. Na vrchole je bufet, podávam bidon na doplnenie vody, ktorej značnú časť som minul na oplach kolesa pri hľadaní defektu. Tu ma dobieha prvý jazdec zo strednej trate, ktorá ešte kopíruje našu a jej štart bol o 10:30 hod. Zjazd z Inovca ale dobre poznám, tak to rozbieham hneď za ním.


Miestami sa tu ide aj hore, kde ma vzápätí dobehne druhý jazdec z krátkej trate. Robím mu miesto. Palúch je taký malý skalnatý kopček, odkiaľ je bežne pekný výhľad. Lenže hneď za ním trať pokračuje strmo vľavo, čo pri hmle a rýchlosti nie je vidno. Tento biker predo mnou to nedobrzdil a pokračoval rovno, kde preletel cez riadidlá. Našťastie sa mu nič nestalo a o chvíľu ma v stúpaní opäť predbiehal. Hrebeň je na jazdenie veľmi parádny, ale v kombinácii hmly, blata a mokra vie byť náročný a zradný.


Pri Bohušovej studničke nás opúšťa stredná trať. My sa vydáme ešte mierne dole, aby sme si mohli vychutnať prvú parádnu stojku dnešného dňa. Sklon presahuje 20 % a s mokrým podkladom to je výživné. Hoci to silovo tlačím z nohy na nohu, nezosadnem a dám si tu PR. Nasleduje opäť strmší a dlhší zjazd. Plášte ma podržia vždy, keď treba. Nabehnem na hrubší konár, ktorý sa rozhodne, že si zalieta.

Počujem riadnu ranu do rámu a stotinu sekundy na to náraz do holennej kosti na ľavej nohe. Nič, čo by som ešte nezažil, spontánne si poviem: au! a pokračujem. Keď sa zjazd zmenil na zvážnicu, všimnem si, že ten náraz nebol zadarmo. Biku nič, ale miesto nárazu na nohe už bolo opuchnuté a začala stekať krv na ponožku. Dnes je to môj deň.

Už sme hore?

Rýchla zvážnica dole nás vypľuje na asfalt, ktorým začneme stúpať na Panskú Javorinu. Poslednú dobu sa snažím držať taktiky, že vždy pred každým dlhším stúpaním dávam gél a funguje mi to. Kto niekedy stúpal na Panskú Javorinu od Nemečiek, vie, že asfalt je OK a potom prídu lúky. Predtým nám ale ešte pripravili strmú skratku turistickou trasou, aby sme si ušetrili jeden „vracák" navyše.


Dostávame sa na lúky, ktoré sú síce strmé, ale aspoň v hmle a morálne nie je vidno ten stupák, ktorý znova atakuje 20 %. Konečne Panská Javorina s bufetom, dopĺňam energiu a valím dole do zjazdu. Hoci mi dnes stúpania nejdú, zjazdy si užívam. Čo si ale neužívam, je následné, takmer 10 km tiahle stúpanie. V tom rozmočenom podklade, ktorý berie veľa energie, mi to nechutí.

Po nejakých 40 minútach sa dostávam hore, tu sa ku mne pripojil biker, čo ma dobehol, tak som sa ho chytil a aspoň ma potiahol. Prekonávame ešte posledné mláky, ktoré končia pri hlbokom bahne z ťažby. Tu sa to už šliapať nedá, tak si trošku potlačíme. A to som bol doteraz hrdý, že nič netlačím.

Vytúžený cieľ

Nad Izbou sa spájame so strednou traťou, potom nasleduje už len takmer klesanie do Kálnice. Opäť úsek trate, ktorý dobre poznám a baví ma. Posledný bufet na rýchle doplnenie energie a valím to naplno. Opúšťam les, dostávam sa na lúku, odkiaľ je krásny výhľad na Inovec, kde sme už boli, teraz je už ale bez hmly, rebel jeden. Tento rok je koniec trate hore na začiatku bikeparku, a teda neabsolvujeme posledné metre trailom, škoda. Preletím cieľom, čo si všimnem len vďaka časomiere na zemi.

Na začiatku som si myslel, že čas okolo 4:30 hod bude fajn. Po čase som ale vedel, že to nie je veľmi reálne. Môj čas v cieli bol 5:01 hod. Priemerný čistý výkon (NP) som mal 250 wattov. Vzhľadom na aktuálne podmienky a komplikácie som spokojný a maratón som si užil. Môj záznam nájdete v sekcii Výjazdy.


Víťazom na dlhej trati bol Martin Kostelničák s časom 3:35 hod. Klobúk dole v týchto podmienkach. Trať absolvovala aj jediná žena, a teda víťazkou je Adéla Otevřelová s časom 5:23 hod.

Na strednej trati zvíťazil Lukáš Sokolík s časom 2:19 hod. a zo žien Erika Glajzová s časom 3:02 hod. Na krátkej trati zvíťazil Marek Vykoukal a zo žien Martina Hudáková.

Všetky výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Zhodnotenie

Dole schádzam ešte jedným trailom a idem k autu po lístok na jedlo. Na výber je radler a bagety alebo sendviče. Dávam sa trošku dokopy, popozerám okolie BikeFestu. Nakoľko ide o veľký trojdňový festival, o program tu je parádne postarané. Nasledovalo vyhlasovanie výsledkov a tombola. Rada na wapky sa už zmiernila, tak zamierim opláchnuť riadne špinavý bike. Následne to ešte doladím pri aute prenosnou wapkou, aby som si doma mohol urobiť základný servis po tomto maraste. Zoberiem si čisté veci a idem spláchnuť seba do spŕch. Po tejto stránke je tu všetko vybavenie.

K záveru asi dodám len toľko, že čo sa týka náročnosti, tak to bol pre mňa zatiaľ jeden z najťažších maratónov, ak nerátam minuloročný Horal. Profil a charakter trate je lahodný a človek sa tu vie dobre zničiť, ale aj zabaviť. Keby trať nebola tak podmočená, je to paráda.

Na druhej strane, keby nám začalo pršať, tak to je úplne iná pesnička a zrejme by som maratón nedokončil. Aj samotné blato je dosť náročné na techniku biku a človeku to je ľúto, nieto ešte v kombinácii s vodou. Na čo by som ale potom toľko spomínal? Tiež verím, že ma to opäť trošku posunulo. Predsa len, tohto roku ten Horal na Kráľovej holi bude poriadny zaberák.