Málo času, veľké ciele: príprava na enduro preteky popri práci

Ako vyťažiť aj z mála času maximum výsledkov a stále neprísť o zábavu a relax z jazdy?

Každý to poznáme – plný kalendár, skoré vstávanie, starosti o rodinu, dom či byt. Času je málo, občas sa však každému z nás podarí ísť na nejaké preteky, či už kvôli peknej lokalite, pojazdeniu s kamošmi, víkendovému relaxu alebo kvôli pretekárskemu pocitu.

Je veľmi pravdepodobné, že v rámci umiestnenia ako hobby jazdci neskončíme dobre. Vždy tam na stupňoch víťazov budú buď profesionáli, poloprofesionáli, alebo hobby jazdci, ktorí celé dni len jazdia a azda sa o nič nestarajú. To človeka naštve.

Hovoríme si: problémom je technika, asi nie som dobrý. To, samozrejme, môže byť pravda, ale existuje spôsob, ako sa raketovo zlepšiť – a to bez zbytočného riskovania či časovej náročnosti. Ako to spraviť? Je to takzvané Paretovo pravidlo, teda že 80 % výsledkov (efektu tréningu) pochádza z 20 % (samotného tréningu) príčin. Poďme sa na to pozrieť.

Môj background

Kto som však ja, aby som radil? Mám diplom? Nemám. Vyhral som svetový pohár? Nie. Som najlepší v SR? Určite nie. Mával som priemerné výsledky a potom som začal trénovať s trénerom aj napriek full-time práci, vyhral som Hornonitriansku enduro sériu 2023 (HES), odjazdil som svetové poháre a minulý rok som bol 4. v elite na Slovensku – áno!

Moja cesta bola taká zvláštna. Pretekal som dlho – najprv zjazd a potom enduro. Nikdy som sa však nedokázal prepnúť do takého módu, aby som niekedy skončil na bedni na nejakých dôležitých pretekoch. Proste taký lepší priemer, dá sa povedať, že o kúsok viac ako víkendový jazdec.

No a potom v roku 2022 boli – ktovie prečo – tri kolá Slovenského pohára kvalifikačné preteky na svetový pohár. Zúčastnil som sa na všetkých troch, podal som priemerný výkon a o pár mesiacov mi do mailu pristál oznam od UCI, že som sa kvalifikoval na svetový pohár ako 210. jazdec na svete v celkovom rebríčku. Divné, ale prekvapilo. Tak som si povedal, že toto je moment, keď sa budem snažiť.

Našiel som si trénera Miša Kolára z OKOEVERYWHERE a ten mi nasadil celkom prísny päťmesačný tréning. Svetový pohár som zvládol, skončil som 110. zo 196 pretekárov. Inak, celý príbeh som popísal v tomto článku. V tom roku som tiež skončil 3. celkovo v Slovenskom pohári.

O rok neskôr som rovnako štartoval na „sveťáku“ a vyhral som celkovo HES. Aj minulý rok som sa zúčastnil „sveťáku“, stále pod krídlami OKOEVERYWHERE. Dokonca aj dnes spolupracujeme. Tréning funguje tak, že Mišo mi do appky nahráva tréningy, ja mu tam potom posielam vyhodnotenia jednotlivých jázd/posiliek a on mi na základe toho upravuje tréningy, aby sme sa čo najlepšie pripravili na jedny konkrétne preteky či na celú sezónu.

Tento režim s odretými ušami stíham – prípadne neodjazdím toľko hodín, koľko by som mal, alebo jednoducho posilku vynechám, nedá sa nič robiť. Určite teda trénujem viac ako kedysi, navyše je to špecificky zamerané na enduro a moje potreby. Tu vám však opíšem to, čo podľa mňa vie spraviť rozdiel rýchlo a časovo nenáročne.

Ako trénujú profesionáli

Zima pre bežného bikera často znamená pauzu, oddych, alebo aspoň menej bicyklovania. No pre profesionálneho enduro pretekára je práve zimné obdobie základom celej sezóny – tichým, ale tvrdým štartom cesty za pretekovým výkonom. Príprava na prvý štart sa začína spravidla už v decembri. Tento mesiac nepatrí trailom, ale činkám, výpadom, balančným pomôckam a potu v posilňovni.

Tréningy 5 či 6-krát týždenne, v ktorých sa buduje najmä silové a stabilizačné jadro (core), nohy, chrbát a mobilita, nie sú výnimkou. K tomu sa pridávajú aeróbne aktivity – nie preto, že profíci radi trpia na bežkách či skialpoch, ale preto, že ich srdce musí zvládať dlhé výšľapy bez výbuchu.

Za každým rýchlym zjazdom sa skrývajú stovky hodín prípravy, potu, technických tréningov.

Január je ešte hlbšie v znamení fyzickej prípravy. Okrem silovky sa zaraďujú už aj trenažérové jazdy – najmä vo forme zónových tréningov (napríklad 2x20 minút v zóne 3–4), kde ide o rozvoj tempa a vytrvalosti. Voľné dni sa striedajú so špecifickým tréningom výbušnosti – krátke šprinty, „box jumps“, alebo ťahanie saní. Tréneri v tomto období sledujú najmä wattové výkony, kadenciu, regeneráciu a HRV – aby telo nezlyhalo skôr, než vyjde slnko.

Od februára sa objavuje čoraz viac bicykel – ak počasie dovolí, tréningy sa presúvajú na trať. Najprv opatrne: tréning techniky v nízkych rýchlostiach, kontrola tela, správny postoj, práca s pohľadom. Postupne sa zvyšuje intenzita – jazdí sa na čas, testujú sa nové línie, začína sa pracovať s fyzickou únavou pri technickej jazde.

Dôležitou súčasťou sú takzvané „combo sessions“ – napríklad dlhý výšľap spojený s 3–4 technickými zjazdmi na čas, keď ide pretekár nielen nadoraz, ale zároveň aj v stave únavy. To simuluje reálnu situáciu na pretekoch, kde sa na konci dňa počíta každá chyba.


Marec patrí intenzifikácii – tréningy sa menia na pretekové. Každý výjazd má cieľ: raz sa ladí prenos váhy v klopkách, inokedy sa zameriava na „pumping“ bez pedálovania alebo správne nájazdy do koreňových sekcií. Tréningový plán obsahuje aspoň dve jazdy naplno (takzvané race runs) do týždňa – ide sa na čas, meria sa segment, vyhodnocuje sa technika aj kadencia.

Okrem toho sa testujú komponenty – rôzne tlaky v plášťoch, zmeny nastavenia odpruženia, nové kolesá alebo brzdové zmesi. Pretekár počas tohto mesiaca často trénuje 6 dní v týždni, z toho 3–4 v teréne.

Apríl je záverečná fáza – forma je takmer hotová, ide o doladenie detailov. Regenerácia hrá väčšiu rolu, tréningový objem mierne klesá, ale intenzita zostáva vysoká. Dôležitou súčasťou je mental game – pretekár si vizualizuje trate, analyzuje chyby z minulých sezón, ladí výživu, prípadne absolvuje tréningové kempy v terénoch podobných tým pretekovým.

Týždeň pred prvým štartom prichádza takzvaný tapering – telo oddychuje, no nezaháľa. Krátke výjazdy, mobilita, ľahké šprinty, ale žiadne vyšťavenie.

Pre diváka možno vyzerá jazda profíka ako čistý flow a istota. No za každým rýchlym zjazdom sa skrývajú stovky hodín systematickej prípravy, potu, technických tréningov a mikroskopickej práce na detailoch. A práve to je rozdiel medzi jazdením „rýchlo“ a jazdením profesionálne.

Čo teda môžeme robiť my, bežní smrteľníci

Nie každý z nás má možnosť trénovať ako profesionál. My, bežní pracujúci jazdci, máme svoje limity – časové, fyzické aj mentálne. Doobeda v práci, popoludní naháňačky, rodinné povinnosti, úlohy s deťmi, nejaká tá domácnosť… A do toho všetkého túžba ísť sa povoziť, keď to konečne počasie a okolnosti dovolia.

V predchádzajúcej kapitole som popísal, ako vyzerá tréning profíkov – štruktúrovaný plán, blokové obdobia, sila, zjazdy, voľno, výživa, regenerácia. Je to krásne, efektívne… Ale pre väčšinu z nás v bežnom živote ťažko udržateľné. Napriek tomu viem z vlastnej skúsenosti – a potvrdí to aj viacero jazdcov z hobby úrovne – že sa dá trénovať efektívne aj s obmedzenými možnosťami.

Netreba desiatky hodín týždenne. Stačí rozum, plán a trochu dôslednosti. Keď sa pozrieme do kalendára, vidíme, že je jún. Dni sa predlžujú, počasie je čoraz stabilnejšie a prvé enduro preteky na Slovensku sú za dverami. Čas na zázraky už nie je, ale stále sa dá veľa spraviť. A hlavne – dá sa pripraviť tak, aby si mal z pretekov radosť, pocit, že si si to odjazdil dôstojne a že každé jedno šliapnutie stálo za to.

Tu je šesť jednoduchých princípov, ktoré ti pomôžu – nielen pred sezónou, ale aj počas nej. Nie sú to zázračné recepty, ale keď ich poctivo aplikuješ, výsledky sa určite dostavia.

1. Jazdi traily v celku

Na pretekoch neexistuje „pauza po každej zákrute“. Štart, výstrel, čas beží. Preto je dôležité, aby si jazdil traily celé, nielen jednu pasáž, jeden výskok, jeden koreň. Jasné, detailné učenie má svoje miesto, nie však, ak sa ti kráti čas pred pretekmi. Preto zahoď obavy o úroveň svojej jazdy za hlavu. Ak chceš jazdiť rýchlo, potrebuješ plynulo prechádzať všetkými sekciami s rovnakým fokusom, tepom aj silami.

Choď na svoj domáci trail a povedz si – teraz ho idem celý, bez zastavenia, bez poflakovania sa medzi úsekmi. Stopni si to, sleduj, ako sa cítiš na začiatku a na konci. A hlavne – začni vnímať prepojenie medzi jednotlivými pasážami, nielen izolované úseky. V pretekoch ti práve táto schopnosť vydržať v tempe a koncentrácii ušetrí cenné sekundy.

2. Nesústreď sa príliš na techniku, zameraj sa na plynulosť

Je lákavé zamerať sa na technicky náročný úsek a opakovať ho do dokonalosti. V skutočnosti však najviac času nestrácaš na jednom skoku, kameni, koreni či brzdení. Najväčšou rezervou býva plynulosť – schopnosť spájať všetko do jedného rytmu.

Keď si to zoberieme matematicky, väčšinu dĺžky trailu tvoria jednoduché úseky, rovinky, mierne zákruty. Na takýchto úsekoch je jednoduché ísť rýchlo aj pre amatéra. Ak vyhrotíš jednu náročnú sekciu, možno získaš pár sekúnd, ale z pohľadu celého trailu je výhodnejšie vyhrotiť ľahké úseky. Navyše, ísť rýchlo na ľahkých úsekoch je oveľa, oveľa jednoduchšie.

Trénuj tak, aby si jazdil uvoľnene, čítal terén dopredu a netrápil sa príliš detailami. Niekedy sa oplatí prejsť trail pomalšie, ale s rovnakým tempom od začiatku po koniec, než ho rúbať naplno na začiatku a potom len prežívať. Sleduj si flow, vnímaj, kde zbytočne brzdíš alebo kde si mohol byť rýchlejší nie silou, ale lepším výberom stopy. Sústreď sa na priemernú rýchlosť – dosiahneš ju šliapaním do pedálov na rovinkách a udržiavaním rýchlosti v jednoduchých pasážach.

3. Únava, tvoj priateľ a pán

Ak si už niekedy štartoval na enduro pretekoch, vieš, že úvodnú eufóriu veľmi rýchlo vystrieda realita – pot, dlhé výšľapy, rýchly tep, trochu stresu, možno aj kríza po treťom transfere. A to všetko ešte predtým, než sa pustíš do ďalšej RZ-ky. V pretekoch si jednoducho vždy unavený. Bolí to. Dýchaš ťažko. Ruky štípu. Nohy horia. A pred tebou je technický trail, ktorý od teba chce presnosť a rozhodnosť.

Preto nestačí trénovať len vtedy, keď sa cítiš sviežo. Skutočný pokrok nastáva vtedy, keď sa naučíš jazdiť dobre aj v zlom stave – keď ťa bolia stehná, keď ťa berú kŕče v predlaktí, keď tvoja hlava chce brzdiť, ale ty vieš, že musíš pustiť. Práve tieto chvíle rozhodujú na trati.

Enduro je aj o predvídaní, správnom tempe a dobrom rozhodovaní priamo na trati.

Ak si chceš pomôcť, zaraď občas do tréningu jazdu po námahe – napríklad si daj pred trailom krátky šprint alebo len vyššie tempo a rovno sa pusti do trailu. Učíš tak telo aj hlavu zvládať stres, fyzickú nepohodu a zároveň udržiavať koncentráciu. Často totiž nevyhráva ten, kto ide najrýchlejšie, ale ten, kto robí najmenej chýb, keď už nevládze. Únava nemusí byť nepriateľ. Ak sa s ňou naučíš žiť, vieš ju ovládať – a v pretekoch ťa už neprekvapí.

Moja skúsenosť je taká, že často bývajú jazdci zdatní v sekciách trailu, keď sú čerství. Preteková jazda je však o niečom inom – vysoký tep z nás robí „handry“ a často robíme smiešne chyby. Toto sa dá natrénovať: ak si dáš spomínaný šprint do trailu, ľahko zistíš, kde robíš chyby.

Ja sa napríklad pri vysokom tepe dívam málo pred seba, skôr na predné koleso – musím si tak opakovať: dívaj sa dopredu, dívaj sa dopredu. Tiež sa mi kazí postoj, mávam vystreté nohy... A to v pretekovej jazde nechceš. Túto situáciu si preto chceš natrénovať vopred.

4. Race simulácia

Aspoň raz si urob svoj „tréningový deň ako na pretekoch“. Vstaň ráno, priprav si výbavu, všetky chrániče, daj si transfery, zjazdy, jedz, pi, presúvaj sa… Všetko ako na reálnom evente. Nemusíš mať číslo na riadidlách – ide o proces. Zistíš, čo funguje, čo ti chýba, kde máš rezervy, aj to, aké to je jazdiť v plnej výbave.

Skontroluj si, či vieš jazdiť na tlmení, ktoré máš nastavené, ako dlho ti vydržia ruky bez oddychu a či máš dostatok jedla. Race simulácie sú vynikajúce na odbúranie stresu – pretože si už raz zažil ten „predpretekový“ pocit. Tvoj mozog aj telo potom vedia, čo robiť. A aj keď ťa na štarte zavalí adrenalín, budeš vedieť, ako sa s tým vyrovnať.

Doma, na Kolibe v Bratislave, sa viem takto vyhecovať – dostaví sa stres, jemná únava, pochybnosti. Jazda je úplne o niečom inom, keď si poviem, že tento trail idem na čas ako na pretekoch.

5. Strava (aplikácia) ako alfa a omega

Ak si doteraz Stravu vnímal len ako appku, kde sa preteká o korunky a ukazuje, kto bol dnes rýchlejší na miestnom traile, skús sa na ňu pozrieť inak – ako na osobného trénera, denník a spätné zrkadlo zároveň.

Strava ti totiž poskytuje skvelý nástroj, ako sledovať svoj progres. Ak si na jar zjazdil trail za 4:30 a o dva mesiace ho ideš pod 4 minúty, je to jasný dôkaz, že si sa posunul – bez ohľadu na to, či si medzi prvými v tabuľke. Vidíš, kde spomaľuješ, kde máš rezervy, ako na tom si v porovnaní sám so sebou, ale aj s ostatnými.

Nejde o to naháňať sa za KOM-mi, ale o to mať dáta. Segmenty ti ukážu, na ktorých pasážach si silný, kde technicky strácaš a ako veľmi vieš udržať tempo, keď už ideš nadoraz. Navyše, vieš si porovnávať výkony s kamarátmi, zdieľať výjazdy, podporiť sa navzájom a trochu si zdravým spôsobom konkurovať.

V pretekoch ideš na maximum – a preto sa oplatí mať predstavu, čo je pre teba „maximálne tempo“. Strava ti v tom pomôže. Používaj ju ako zrkadlo, nie ako sudcu. A hlavne – používaj ju pre seba, nie pre lajky.

6. Domáca príprava

Enduro nie je len o sile a technike. Je to aj o predvídaní, správnom tempe a dobrom rozhodovaní priamo na trati. A práve tu má domáca príprava obrovskú silu – nie tá na karimatke, ale tá pri notebooku, telefóne a pár kliknutiach na YouTube. Dnes už veľa pretekov má na internete množstvo záznamov z predchádzajúcich ročníkov – najmä cez GoPro jazdy pretekárov. Vieš presne, kde sa preteky konajú a často dokonca poznáš aj presné RZ-ky. Tak prečo by si sa nepripravil dopredu?

Pusti si videá, analyzuj terén, všímaj si skoky, náročné sekcie, miesta na výdych, ale hlavne kritické pasáže, kde sa môže lámať chlieb. Zistíš, kde sa jazdí rýchlo, kde treba opatrne, kde sa často padá.

Aj keď nie si profi jazdec, stále sa vieš posúvať. A nie málo.

V hlave si vytvoríš obraz trate a keď na ňu prídeš počas tréningového dňa, nebudeš tam ako turista, ale ako niekto, kto vie, kam ide. Mentálna mapa trate ti umožní jazdiť sebavedomejšie. Menej váhania = viac plynulosti. A plynulosť = rýchlosť. Navyše – ušetríš energiu, pretože nebudeš musieť všetko objavovať na mieste.


Domáca príprava je tvoj taktický náskok – nevyžaduje veľa času, ale vie ti výrazne pomôcť. Nezabudni – aj profíci pozerajú videá, opakujú si línie a robia si poznámky. Prečo by si to nerobil aj ty?

Príklad, ako to spraviť

Ja teda často nemám čas – podarí sa mi dať do týždňa cca tri jedenapol- až dvojhodinové jazdy a raz stíham ísť do posilky. Ako teda skĺbiť predchádzajúce body do efektívneho tréningu? Ja si to rozdeľujem – nie vždy sa cítim dobre na hrotenie času na zjazdoch, niekedy nemám chuť na šprinty. A teda u mňa to vyzerá nasledovne.

Jeden tréning si „dávam do tela“. Jazdím traily, ale pred každým si dám zhruba 1-minútový šprint do trailu. Na začiatku mám tep asi 180 bpm, teda pre mňa veľmi vysoko. Horia mi nohy a pľúca a v takomto stave sa púšťam do trailu – jazdím ho vkuse. Všímam si, kde robím chyby, kde spomaľujem vplyvom únavy a straty koncentrácie. Dám si to asi 4-krát a pekne vyplním 1,5- až 2-hodinový tréning. Nesústredím sa na množstvo vyšliapaných metrov či počet prejazdených kilometrov.

Jeden deň hrotím zjazdy. Dám si na seba všetky chrániče, veľkú prilbu – ako na pretekoch. Nájdem si vhodné traily, ideálne aspoň tri, a čím dlhšie, tým lepšie. Zapnem Stravu a ide sa! Tieto jazdy beriem tak ako na pretekoch: snažím sa vyšprintovať zo štartu, makám a z každej zákruty si prišliapnem. Rovinky šliapem tiež.

Technické miesta sa snažím prejsť s rozvahou a hlavne s dobrou líniou. Ak mám traily, kde chodím často, viem meniť rôzne stratégie jazdy – napríklad dnes sa snažím čo najviac šliapať, nabudúce sa zameriam skôr na plynulosť, potom na technické miesta... Zároveň porovnávam časy. Cieľom je zistiť, čo pre mňa funguje a kedy sa cítim ešte komfortne – nechceme ísť za hranicu svojich možností a spadnúť.

Poslednýkrát v týždni, keď idem jazdiť, si idem v podstate na bike oddýchnuť – tiež jazdím traily vkuse. Ak ma však nejaké technické miesto potrápi, zopakujem si ho. Tento deň zároveň využívam na najazdenie kilometrov a vertikálnych metrov. Skúšam rôzne nastavenia biku. Jednoducho robím veci, ktoré by som v predchádzajúcich dňoch nerobil.

Čo sa týka posilky, ja mám osobne nejaké špeciálne cviky a postupnosť cvikov od trénera. Myslím, že návšteva posilňovne s cieľom zlepšiť silu v nohách, chrbte a bruchu nie je všeobecne na škodu, nie som však tréner, aby som odporúčal konkrétne cviky a ich postupnosť.

Čo na to hovorí Ľuboš Staňo, majster SR

Ľuboš hovorí, že je rozdiel, kde človek jazdí. V zahraničí sú prevýšenia na pretekoch spravidla viac ako 1 000 metrov, u nás je to skôr menej. Stále je však úplným základom objem a objem – teda čas strávený šliapaním do pedálov. Cieľom je to, aby človeku počas pretekov takpovediac nedošlo.

Tento proces sa síce v istých prípadoch dá zefektívniť, no oklamať sa nedá. To je však v poriadku – toto nám, hobby jazdcom, hrá do kariet: jazdiť objem je vcelku OK. Stačí teda čo najdlhšie šliapať do pedálov a ak to pre niekoho znamená málo hodín, nič sa nedeje – jediné, na čo si treba dať pozor, je prepínanie síl počas pretekov. A špeciálne preteky u nás, ktoré sú kratšie, asi zvládne každý aj bez kondičky.

Okrem čistého objemu a kondičky Ľuboš odporúča trénovať len na enduro bicykli, pokiaľ je človek obmedzený časom. Cesťák a gravel by síce boli fajn, ale ak sme obmedzení časom, radšej ich vynechať a jazdiť iba na endure. Ak ťa to však na iných bikoch baví, je to na tebe. Aj hodinka strávená na endurku sa počíta. Osviežiš si ten pocit, aké to je držať svoje riadidlá.

Ako najefektívnejšiu vec, ktorú Ľuboš odporúča, sú minútové alebo polminútové šprinty do trailu, ako sme si už písali. Nevyžadujú nič špeciálne, nezaberajú veľa času a zahŕňajú jazdu aj v traile – je to také 2 v 1. Bolesť a únava, ktorá nasleduje po šprinte, presne odzrkadľuje to, čo zažijeme na pretekoch. Tak prečo si to neskúsiť vopred? Navyše, takéto ťažké šprinty posúvajú tvoje kardio o kus vyššie.

Špecificky som sa Ľuboša pýtal, čo by robil, ak by mal trikrát do týždňa 2 hodiny čas. Bol by celý čas na enduro biku, no nechal by si trochu z tohto času na strečing – cca 10 minút po jazde. Jazdil by traily a aspoň raz do týždňa by si dal spomínané šprinty do trailu.

Zhrnutie

Aj keď nie si profi jazdec, stále sa vieš posúvať. A nie málo. Ak začínaš trénovať cielene, už za pár týždňov dokážeš znížiť svoje časy na známych trailoch, cítiť sa istejšie na technických pasážach a lepšie zvládať celkovú záťaž. Ten progres je na začiatku viditeľný a motivujúci – a čo je ešte lepšie, dá sa dosiahnuť s rozumným množstvom času a úsilia.

Samozrejme, každé zlepšovanie má svoje hranice. Po určitom bode už nebudeš znižovať čas o pol minúty, ale o dve-tri sekundy. A práve vtedy začína byť dôležité, ako trénuješ. Či jazdíš traily celé, či sa sústredíš na plynulosť a vysokú priemernú rýchlosť v ľahších úsekoch a či si zvykáš jazdiť aj unavený, v pretekovom tempe, bez chýb.

Na tréningu si skús simulovať realitu pretekov: daj si šprintový výšľap tesne pred RZ-kou, začni ju hneď bez oddychu a sleduj, ako jazdíš, keď už to nie je „na pohodu“. Práve vtedy sa ukáže, či máš telo aj hlavu nastavené na pretekanie. Každá nevynútená chyba, každé zakopnutie o vlastnú únavu je skúsenosť, ktorú môžeš premeniť na rýchlosť.

Na konci dňa totiž enduro nie je o šialenom tempe v jednej zákrute. Je o plynulosti, vytrvalosti a rozumnom tempe na celej dĺžke trate. Vyvaruj sa zbytočných chýb, šetri energiu tam, kde to ide, a daj si záležať na jednoduchších pasážach, kde sa dá získať veľa bez veľkého rizika. Pozri si trate dopredu – z videí, z predchádzajúcich ročníkov – a budeš mať taktiku ešte skôr, než vôbec vyrazíš.

A ešte niečo – nezabudli sme na bike samotný? Správne nastavenie výbavy môže rozhodnúť: tlmenie, tlak v plášťoch, gripy, brzdové páky... Skús aplikovať vyššie spomenuté tipy a čoskoro zistíš, kde má tvoj setup rezervy – tie sa odhalia najmä pod zaťažením, v dlhom zjazde, v náročnom teréne alebo pri únave. Bolesť predlaktí, nestabilita alebo únava v prstoch? Možno problém nie je v tebe, ale v biku. A ak si nevieš rady, pokojne to skús zveriť umelej inteligencii. Napríklad aj takto:

„Ahoj, chcem zlepšiť nastavenie môjho biku. Pri dlhej jazde dolu náročným trailom s veľa koreňmi a skalami ma riadne bolia predlaktia a prsty. Čo môžem spraviť, aby som zlepšil prejav svojho biku? Skús mi dať konkrétne tipy.“

Niekedy stačí len pár klikov, pár otočení imbusom alebo pár PSI vo vidlici a jazda sa zmení na pôžitok.

A už len úplne na záver – Mišo Kolár z OKOEVERYWHERE ti vie napasovať online tréningový plán, ktorý zahŕňa okrem kondičky a sily aj techniku a podobné záležitosti. Neváhaj mu napísať, viete sa dohodnúť a mať plán čo najviac personalizovaný. Za mňa je to najväčší gamechanger v mojom jazdení za posledné roky.