Reportáž: ŠKODA Slovenský raj 2016 – opäť letecký deň, ale hlavne konečne zábavný

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj 2016 – opäť letecký deň, ale hlavne konečne zábavný

Séria ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa definitívne blíži ku koncu. Posledné 6. kolo a finále padlo opäť na Slovenský raj. Ten bikerov po dlhom čase privítal aj krásnym počasím a už som sa konečne nemusel do poslednej chvíle schovávať v aute a hovoriť si, aké super je jazdiť, keď leje...

Na veľké finále do „raja“ prichádzam s mamou priamo z našej chalupy pod Donovalmi. Keďže bolo celý týždeň pekné počasie, do toho ešte dosť sviatkov, tak aj pekne „rozjazdený“ . Ale čo je hlavné, konečne neprší. Oba predchádzajúce ročníky sme čakali v aute do poslednej chvíle, kým vyrazím moknúť na štart. Teraz je jasno, ešte príjemne chladno a v kombinácii s rosou takmer dokonalá ranná atmosféra.



Už tradične sa idú 2 kolá po 48 km, ale s jednou podstatnou zmenou. Minulý rok sa zniesla menšia vlna kritiky, pretože najväčšiu časť výškovým metrov človek stratil po asfaltovej ceste. Tento raz pôjdeme teda opačne, čo mi najskôr navodí úsmev, ale neskôr sa všetko ukáže ďaleko jasnejšie. Výhodou 2 kôl je ľahká možnosť „vlastného“ bufetu. Poprosím mamu nech ma počká, dáme pit-stop a následne už bude mať kopec času na novovybudovanú ferratu Kyseľ. Celkovo nás čaká 96 km s prevýšením 2 350 m. Pôvodne udávaných takmer 2 900 m už dopredu beriem s rezervou .



Prach a rosa


Postupne sa pozbierame pod nafukovačkou, ešte zopár pokynov a o 9:00 môžeme vyraziť. Úvodné zavádzacie km následne vedú cez dedinu v „slávnostnom“ duchu za safety car ŠKODA Yeti . Opäť mám radosť, že nikto nemá chuť zbytočne vymýšlať a byť za každú cenu na kamere . Safety car odbočuje a my smerujeme na veľké lúky a poľnú cestu. Na nej už tempo postupne rastie a vytvárajú sa vláčiky – dvojkoľajové. Preskakujeme z jednej koľaje do druhej podľa toho, kde je aká rýchlosť. Na slnku je poriadny prach, v tieni zase ešte slušná rosa. Celkovo je tento mix naozaj podarená kombinácia, ktorá naše biky postupne obaľuje do púštneho designu. Prvé ostrejšie stúpania už vytvoria aj rozostupy. Rýchly zjazd po lúke a následne po kameňoch a míňame akúsi tiesňavu, kde sa 2-krát prehupneme ponad potok – raz po moste a raz po krátkom rebríku. Len sa usmejem pri spomienke na dlhočizné rebríky, ktoré boli ešte pred 2 rokmi tradíciou. Vôbec mi nechýbajú, navyše v mokrých tretrách to bolo tak akurát na zlomenie nohy v závere sezóny.

Celkom to ide


Na rovnejšom úseku sa opäť zlepíme dokopy, ale už začína dlhé asfaltové stúpanie – presne to, ktorým sme minulý rok zjazdovali, teraz funíme nahor. Hlavne nenapáliť úvod kopca a pekne postupne pridávať - ako radí teória . A to mi celkom vyšlo. Takmer všetkých, ktorí mi trochu odskočili pri nájazde, postupne zbieram do vláčika, ktorého sa neskôr zbavujem. Asfalt končí, vidím prvý bufet a za ním začína už kamenistá zvážnica. V krátkom zjazde trochu vydýchnem a môžem znovu pokračovať do kopca. Pred sebou mám kamaráta Andreja Kubiša, na ktorého sa pomaly dolepím a vytvoríme dvojicu. Hneď je o niečo veselšie, navyše na takejto extra rýchlej trati. Ešte ale čaká „finále“ v podobe strmého kamenistého úseku, kde neváham a zosadám. „V takomto mieste fotiť?“, pýtam sa s úsmevom diváka s fotoaparátom. Andrej ešte z hrdosti bojuje, ale neskôr pochopí, že to je len plytvanie silami . Za touto pomerne dlhou „mordou“ ešte zopár krátkych výšvihov a najhoršia časť celého kola je za nami.

Teraz pôjdeme väčšinou z kopca a naberáme rýchlosť. Aj keď sa nejedná o nič náročné a extra technické, musím uznať, že jazda ma veľmi baví. V rýchlosti vyberáme zákruty na štrku a kameňoch – hlavne miestami celkom skúšame pokiaľ nás pustia plášte. Po nejakom čase nasleduje ešte jeden menší kopec, ktorý nás privedie k druhému bufetu, odkiaľ už zbehneme na Kláštorisko a rýchlo sa blížime k cieľu. Ale tá pravá odmena príde teraz. Parádny kamenistý zjazd po chodníku, ktorý doslova preletíme. Paráda. A pritom len stačilo otočiť trať . Ešte čaká finálny zjazd po kamenistej ceste, ktorá nás dovedie už priamo do cieľa.



Udržme Káju za sebou


Tesne pred bránou míňame Karla Hartla, ktorý má technický problém – defekt. Mama už má všetko prichystané, beriem novú fľašu a hlavne gély, keďže pri tomto tempe sa budú hodiť. Úvod druhého kola je trochu iný, prekvapí nás jeden most a malá „tiesňava“, kde je potrebné zbehnúť po kameňoch s bikom v rukách. Potom už sa opäť napojíme na úvodnú lúku. Okolo týchto úsekov a tiež neskôr, je aj kopec turistov/divákov, čo dotvára dobrú atmosféru. Andrej mi trochu odskočí a na tej rovine mi dá poriadnu námahu ho dolepiť. Je ale lepší, takže sa pokúsim s ním pokračovať pokiaľ to pôjde a uvidím. Hlavne sa smejeme, že máme dobrý cieľ - skúsiť za nami udržať smoliara Káju . V tých tiesňavách pred dlhým kopcom ale musím trochu spomaliť, takže odteraz už sólo. Asfaltové stúpanie sa mi zdá trochu dlhšie ako v prvom kole . Slniečko už pekne pripeká, ale stále to nie je žiadny výpek ako v Súľove, navyše sa ide celkom rýchlo. Stále nikoho nevidím ani na začiatku zvážnice a vidina „bedne“ dodáva morál.

Plán nevyšiel


Tak nejak tuším, že uvidím Karla v diaľke sa postupe blížiť. Lenže on okolo mňa z ničoho nič v kopci preletí, akoby som stále na mieste. Hmm, takže plán nevyšiel úplne podľa predstáv . No nič, bojujem ďalej a za odmenu cítim, ako mi ťahá zadnú stranu stehna do kŕča. Tlačenica po kameňoch ma trochu rozcvičí, ale za ňou mi to prestáva „chutiť“. Škoda, že trať nemala dnes 75 km . Nieže by som úplne zastavil, ale pri tej rýchlosti akou sa ide, stačí chvíľa a už vidím za sebou ďalších. Než sa vzchopím, postupne ma obehnú ešte dvaja, medzi nimi aj ďalší kamarát Andrej Racek. Samozrejme neplačem a bojujem ďalej, páči sa mi, že sa aj pretekáme a nie je to žiadny osamotený survival. Ale ťah ako v celom prvom kole už tam nie je.

V zjazdoch postupne obiehame aj jazdcov na kratšej trase – teda tých, ktorí šli jeden okruh. Ale na väčšine miest sa dá pekne obiehať, takže nebol jediný problém. Stúpanie, bufet, Kláštorisko a už sa teším na kamenistý tobogán. Už je tu trochu viac ľudí vrátane turistov, ale nebol problém si ho opäť vychutnať naplno. Menšie kopčeky pred cieľovým zjazdom už musím šliapať v stoji, keďže môj harmstring (zadné stehno) sa cuká čoraz viac. Už ale len z kopca a za 4:30 hod končím na 7. mieste. Bol to veru poriadny letecký deň, priemerná rýchlosť 21,4 km/h hovorí jasne. Víťazom na dlhej trati sa stal suverénne Peter Szalay z Maďarska za rovné 4 hod. Medzi ženami Zuzana Juhásová v čase 5:02 hod. Celkovo na všetkých tratiach dokopy odštartovalo 586 bikerov a do cieľa ich dorazilo 573.





Kompletnú fotogalériu si môžete pozrieť na stránke: skoda-bike-open-tour.sk/galeria/25-slovensky-raj/. Výsledky nájdete TU a mapu a GPX zase TU.

Idem sa trochu previezť po okolí, nech sa telo vráti pomaly do normálu. Opäť som krásne „vysolený“, tento raz už svoju batiku dostal okrem nohavíc aj dres. Ale veľkú časť minerálov vrátil skvelý Donovalský Radler, ktorý len tak zahučal .



Času kopec, takže sa vyvalím pri aute na lúke a vegetím. Až teraz si poriadne vychutnávam nádherné prostredie a pohľady na okolité kopce. Predsa len, na trati vôbec nebolo kedy pozerať okolo seba – teda, ak som chcel prísť hlavne v celku. Postupne sa všetko pozbiera na finálne vyhodnotenie, ktoré prebieha v naozaj príjemnej atmosfére. Nechýba pódium a hlavne kopec ľudí. Predsa len, losovanie bikov je lákavé . Teda to platilo pre tých, ktorí sa zúčastnili aspoň na 4 pretekoch v rámci ŠKODA BIKE OPEN TOUR série. Samozrejme, ešte predtým sa vyhlasovali aj jej celkoví víťazi v jednotlivých kategóriách.




Na maratóne sme mali opäť aj odberné miesto objednávok z MTBIKER shopu, kde ste mohli využiť bezplatné dodanie.

Na záver musím povedať, že som skutočne nečakal, ako obyčajné otočenie trate bude mať vplyv na výsledný pocit z jazdy. Určite je lepšie stúpať po asfaltke a následne sa pustiť po nejakom peknom chodníčku nadol, ako opačne. Aj keď celkovo bola trať technicky jednoduchá, zajazdil som si výborne. V tak vysoko chránenej oblasti akou je Slovenský raj, asi nie je ľahké pustiť maratón hocikade. Navyše, všetko bolo výborne zabezpečené a konečne vyšlo aj počasie, takže mne osobne nakoniec nič nechýbalo k spokojnosti. Taktiež aj prípadný „doprovod“ si tu nájde zaujímavý program na spestrenie dlhej chvíle .
report_problem Našiel si v texte chybu?

ŠKODA Slovenský raj - finále

calendar_today 03.09.2016
format_list_numbered 9. kolo - XCM tour
format_list_numbered 6. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
label MTB - maratón
place Hrabušice - Podlesok (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up37thumb_down report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár.

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Začiatok septembra mávam obvykle vyhradený pre ŠKODA Slovenský raj maratón, ktorý mám podobne ako Horal na skok od Popradu.
Reportáž: ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice – podmienky len pre odvážnych

Reportáž: ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice – podmienky len pre odvážnych

Posledný septembrový víkend sa konalo záverečné kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2020, konkrétne išlo o podujatie v Rajeckých Tepliciach. Na výber mali účastníci už tradične tri rôzne dĺžky a náročnosti trasy.
keyboard_arrow_up