Okolo okresu - 180 km a 4 200 m v jesenných podmienkach hôr

Hovorím si, že jeseň si rovnako zaslúži svoju „epickú“ trasu a tak sme si pre vás jednu pripravili. Navyše inverzné počasie a dlhý čas v sedle vždy prinesie množstvo zážitkov...

Táto trasa je opäť akýmsi príkladom v štýle „všetko zlé je na niečo dobré“. Teda heslo, ktoré sme si v roku 2020 celkom osviežili. Pre mňa bola vlastne predchodcom a aj testom na Everesting, z čoho zase vznikla neskôr menšia Tour po horských chatách v Malej Fatre.

Ale hlavne som veľmi rád, že podobný obsah motivuje ďalších, ako príklad uvádzam Tomáša a jeho výzvu Bratislava - Bradlo - Bratislava, kedy sa o svoje dojmy podelil aj v článku. To zase spätne motivuje mňa a máme nakoniec celkom pekný kolobeh. Samozrejme nemusíme sa baviť len o „extrémoch“. Aj úplne bežné jazdenie, kedy sa jednoducho zoberiete a vyvetráte si hlavu v rámci svojich možností, má svoje čaro.


Rovnako si hovorím, že veľmi často dookola niečo omielam o jedinečnom charaktere jesenných výjazdov, atmosfére, premenlivých podmienkach a ďalších veciach spojených s týmto obdobím. Takže by bolo dobré, skúsiť ich konečne poriadne zachytiť. Adama nebolo potrebné ani na sekundu presviedčať a naplánovali sme si všetko tak, aby sme vám zároveň priniesli obraz prírody, ktorý máme najradšej.


Záznam trasy v aplikácii Strava nájdete tu.

Dve strany mince

Jeseň sa vo veľkej miere spája aj s typickými inverziami. Keďže mám hory na skok, milujem ten pocit, keď si môžem vyjsť nad oblaky a neviem, či je niečo lepšie, ako keď zrazu prekročíte hranicu a ste nad všetkým. Určite ste na tom mnohí rovnako. Takže bolo skvelé, že nám vyšla aj na tento deň, pričom na tie najlepšie zábery sme vybrali okolie Mravečníka a timing vyšiel presne na západ slnka. Dlhé tiene, pod nami more, čo viac si môže „herec“ a kameraman priať . Na druhej strane má inverzia nevýhodu, že všetko, čo je dole, ostáva „zakonzervované“, teda veľmi často mokré, slizké a samozrejme blatisté. Ak vás čaká jeden výjazd a potom zjazd, žiadny problém, no ak chodíte neustále hore a dole, prípadne ste väčšinu času pod hranicou, spoznáte tu druhú a menej romantickú stranu mince.


Všetko je pochmúrne, vlhkosť sa drží na ceste, na oblečení a tvári, lúky sú mokré a klzké. A keď sa pridajú nejaké úseky po ťažbe...ojojój . Romantika ako vyšitá. Samostatná kombinácia je potom tma a hmla, kedy vám nepomôže ani najlepšie svetlo a keď pridáte lúmeny, vidíte len viac a viac hmly.

Rešpekt k „míľam“

Zrejme ste si všimli, že moje akcie majú jedno spoločné – idem naľahko a trvajú vždy jeden deň. Dôvodom je hlavne moja láska k maratónom a športovej jazde. Takže rád chodím naľahko a nevadí mi v kuse šliapať do kopca aj celý deň. No rovnako sa teším na „cieľ“ a hlavne na svoj zaslúžený komfort. Dať si sprchu, kávičku, výborné jedlo, vyložiť si potom nohy, podeliť sa s Lenkou o zážitky...proste veget za odmenu. Ale šliapať celý boží deň a potom si niekde ešte spotený a unavený hľadať nocľah, ďalší deň znovu a znovu. Do toho dážď, zima, na sebe špinavé oblečenie a niekoľko dní za sebou. Možno vám to pripomína obľúbenú akciu 1 000 Miles, z ktorej ste tu už mohli čítať nejeden článok. Každý, kto sa podujme na podobnú výzvu, má môj veľký rešpekt a zároveň dávam "klobúk dole". Možno niekedy príde čas a hlavne chuť aj na takýto druh jazdenia, no zatiaľ ostávam pri mojom „spôsobe“ .

Výbava

Nechcem tu robiť nejakú silenú reklamu, no veľmi často mi potom píšete cez všetky možné kanály, čo som mal so sebou, čo som mal oblečené, aký batoh, svetlo a pod. Zrejme vás tieto veci zaujímajú a tak len v skratke priblížim, akú výbavu som zvolil a prečo. Vhodne zvolené oblečenie je pri pohybe v chlade základ a hlavne, ak sa ide skutočne dlho.

Čo som mal na sebe po celý čas

• spodná vrstva X-Bionic Radiactor 4.0
• bunda Sportful Supergiara
• zateplené krátke nohavice Castelli Omloop
• voľné krátke nohavice Sportful Performance OverShort
• rukavice Sportful Windstopper Essential 2
• návleky na nohy Sportful NoRain
• čiapka Castelli Viva Thermal
• zimné tretry Specialized Defroster Trail

Čo som mal so sebou

• rukavice Castelli Tutto Nano – slúžia ako vnútorná vložka do tých hlavných, prípadne samostatne, ak by bolo teplo
• záložná nepremokavá bunda Sportful Stelvio
• vesta Camelbak Chase Bike Vest
• knoty, náradie, bombičky, pumpička, duša

Ako ste mohli vidieť, podmienky sa neustále menili, no práve takto zvolená kombinácia mi umožnila nič neriešiť a sústrediť sa len na jazdu. Záložnú bundu som vytiahol až do posledného zjazdu z Polomu domov, keďže sa šlo skutočne dlho z kopca a ešte som sa hore zdržal „rečnením“ a fotením. Bunda Supergiara sa ukázala ako výborný spoločník na takého akcie, pretože nie je absolútne neprefúkavá, no väčšinu vetra zastaví a zase pekne dýcha, pri prekrytí nepremokavou bundou dokáže teplo držať vďaka sendvičovej konštrukcii a doplneniu o izoláciu Thermore. Rovnako nájdete vpredu extra vrecká, kam sa dajú dať tyčinky a ďalšie drobnosti, čo pri dlhých akciách vždy oceníte.

Skutočne skvelým kúskom je prádlo od X-Bionic s označením Radiactor. K nemu a použitým technológiám sa dostaneme neskôr na samostatnom kanáli nášho MTBIKER shopu, no základom je špeciálny 3D úplet, ktorý dokáže pracovať so vzduchom a potom. Teda podporiť „chladenie“, ak je teplejšie a naopak pomôcť teplo udržať, ak sa ochladí.

No a ešte spomeniem svetlo, ktorým je model Lezyne Mega Drive 1800i. Okrem vysokého výkonu a výdrže sa mi na ňom páči fakt, že sa dá ľahko programovať cez telefón a teda môžete si navoliť režimy, ktoré aktuálne potrebujete a rovnako sa vie spárovať s počítačom Lezyne, kedy ukazuje aktuálny mód, stav betérie a pod. Viete ho potom ovládať cez počítač, prípadne doplniť diaľkové ovládanie, pripojiť ďalší battery pack a pod.


Píšem to sem, pretože mnohých z vás detailná výbava zaujíma, rozhodne netvrdím, že by to nešlo s inými kombináciami, s lacnejším svetlom, oblečením a pod...jednoducho využívam možnosti, ktoré mám.

Jazda po tme

Vďaka mojej terajšej práci, za ktorú som nesmierne vďačný, už nepatrím medzi nočných hltačov kilometrov. Keď je možnosť, idem proste vždy radšej za svetla a čas si viem prispôsobiť práci a povinnostiam. Ale ešte, keď som pracoval pred pár rokmi v automobilke, bol som skutočný "hardcore night rider", bez ohľadu na teploty . Trenažér ma nebavil a iná možnosť v režime od 7 do 16 počas jesene a zimy nebola. Vďaka dobrým svetlám a mojej chuti jazdiť som si z toho nakoniec spravil zábavku a žiadna jesenná a zimná „depka“ z nedostatku hodín v sedle nikdy neprišla. Inak na tomto odkaze nájdete aj článok spred pár rokov, kde je viacero tipov pre jazdenie v noci a možno sa niekomu zídu.

Medzitým aj svetlá spravili poriadny skok dopredu, no aby ste z toho mali radosť, je dôležité v prvom rade prekonať strach a myslieť dopredu. Najmä, ak ste niekde na lesných cestách, treba byť nastavený pozitívne a rozhodne nie na medvede, či nedávny horor, ktorý ste videli . Pretože ak ste v strese, je viac než pravdepodobné, že spravíte chybu a skončíte niekde na zemi. Tá šanca je oveľa väčšia než, že vás bude naháňať maco. Mne vždy pomáha myslieť na to, že so svetlom som oveľa viac v lese viditeľný ako počas dňa. Takže o vás vedia všetci skôr, čo je základom eliminácie nevyžiadaných stretnutí . Ale rovnako musím uznať jednu vec....taký pojazd so západom slnka, alebo keď vás hore mimo svetelný smog čakajú hviezdy, má svoje osobité čaro, ktoré som si opäť pripomenul aj deň pred týmto výjazdom a budem si ho ordinovať asi častejšie.

Podľa svojich možností

Extra dlhé výjazdy majú u mňa pevné miesto a ich zmysel sa ťažko vysvetľuje ľudom, ktorí niečo také ešte neskúsili, prípadne nie sú na podobnej vlne. Ak by som si trať rozdelil napríklad na 2 časti a na 2 dni, výsledok by bol vlastne rovnaký, ušetril by som energiu a nemusel sa „trtošiť“ v tme a hmle kdesi pod hrebeňom Malej Fatry. Lenže výsledný pocit by bol diametrálne odlišný. Chcem tým ale povedať, že na všetko treba ísť postupne a stráviť 13 hod pri teplote okolo 3 °C chce zvyk a skúsenosti, dôležitá je kondícia a schopnosť vedieť odhadnúť svoje limity. Nie je to len o oblečení alebo výbave. Ak niečo prezentujem, nikdy nedávam instantný návod, ale skôr sa snažím ponúknuť svoje skúsenosti a dodať prípadnú motiváciu, ako sa tam postupne môžete dostať. Alebo si poviete, čo ten Imro zase vymýšľa, sadnete na bike a pôjdete si dať svoj obľúbený trail, kopec alebo Watopiu na Zwift . Skvelé je, že si môžeme vybrať...

Jar patrila Everestingu, leto horským chatám v Malej Fatre a som rád, že na svoje si prišla aj jeseň. Z toho vyplýva, že niečo bude chcieť aj zima . Takže počkám, na čo príde chuť a vy sa potom nechajte prekvapiť...