Rozhovor: Zuzana Palúchová - hobby bikerka, ktorá má rada extrémy a mama na plný úväzok

Zuzku poznám osobne najmä z maratónov, kde som povzbudzovala popri trati, rovnako nás spája láska k Donovalom, odkiaľ Zuzka pochádza a my s Maťom tam trávime čas na chalupe jeho maminy.

Vždy som obdivovala jej výkony na bicykli a tento rok, keď sú z nás oboch už aj mamy, ma zaujal aj jej rýchly návrat do sedla... Preto som si povedala, že ju vyspovedám a možno tak motivujem aj ďalšie dievčatá. Tému cyklistiky a materstva sme tu už mali vďaka Karin v sérii, kde vyspovedala tri výborné športovkyne (Kristína Néč-Lapinová, Simona Křivánková, Janka Keseg Števková), ale Zuzka je predsa len o kúsok bližšie hobby cyklistike, a tak som sa jej odpovedí nevedela dočkať.


Ahoj Zuzi, v prvom rade Ti chcem pogratulovať ku krásnej dcérke. Skús sa, prosím, v krátkosti predstaviť, čo si robila, kým si nebola na materskej...
Ahojte, ďakujeme veľmi pekne. Áno, od mája tohto roku je u nás doma ešte viac lásky a menej spánku, za čo môže naše živé striebro – Nela. Ako si už spomenula v úvode, pochádzam z Donovál, kde aj žijem. Po skončení VŠ som sezónne niekoľko rokov pracovala kade-tade v zahraničí, najviac však v Rakúsku ako inštruktorka lyžovania. Po niekoľkých rokoch ma takýto kočovný život omrzel a vrátila som sa domov na Donovaly. Tu som pracovala v jednom penzióne, až do nástupu na materskú. Samozrejme, popri prácach som skoro každú voľnú chvíľu športovala.

Aká bola vlastne tvoja cesta k cyklistike a celkovo k pretekaniu?
K cyklistike som sa dostala po úraze kolena, v ktorom som si pretrhla väzy. Vtedy mi v rámci rehabilitácie odporučili bicyklovať. K samotnému pretekaniu ma doviedol ocino, ktorý chodil pretekať, a tak som si jedného dňa povedala, že pôjdem s ním, skúsim, a bolo.

Síce som ťa nazvala hobby cyklistkou, ale samozrejme preto, lebo viem, že ťa tento šport neživí. Napriek tomu máš za sebou skvelé výsledky. V roku 2018 si dokonca vyhrala sériu ŠKODA BIKE OPEN TOUR a, čo ja absolútne nechápem, dokázala si zvládnuť najextrémnejšiu trať na Salzkammergut Trophy v Rakúsku (dĺžka 210 km a prevýšenie cca 7 000 výškových)! Čo hodnotíš ty osobne ako svoje najväčšie bikové víťazstvo?
Označila si ma veľmi správne, je to moje najobľúbenejšie hobby. Áno, mám za sebou niekoľko veľmi pekných umiestnení. Samotné umiestnenia boli čerešničkou na torte. Na pretekaní ma baví tá atmosféra a to, že si zajazdím v inom prostredí. No čo je pre mňa najdôležitejšie, vďaka pretekaniu som spoznala množstvo skvelých ľudí. No a Salzka je samostatná kapitola. V mojom prípade nešlo o preteky, ale o výzvu, o prekonanie samej seba, čo mi aj vyšlo, takže to považujem za moje naj.


Ešte by som sa rada povenovala spomínanej „Salzke“, predsa len je to skutočný extrém. Maťa tam sprevádzam každý rok, takže tieto preteky poznám veľmi dobre, od magickej atmosféry štartu o piatej ráno až po dojazdy posledných pretekárov v limite s bravúrnym aplauzom. Čo ťa viedlo k účasti na takomto podujatí?
Motivovali ma dve veci. Provou je určite môj ocino, ktorý to v roku 2014 dal prvýkrát. O rok neskôr som sa zúčastnila pretekov aj ja, ale vtedy som zvolila kratšiu trať. Večer sme sa boli pozrieť na posledných prichádzajúcich pretekárov z najdlhšej trate. Vtedy prišla do cieľa baba ako ja, tak som si v duchu povedala, že keď to dala ona, dám to aj ja.

Prvýkrát som túto trať absolvovala v roku 2017, kedy boli nesmierne náročné podmienky, dážď a zima. Veľa pretekárov vtedy ani len neodštartovalo alebo nedošlo do cieľa. Pamätám si štart o 5:00 za brutálneho lejaku, okolo obeda som si konečne začala cítiť prsty na nohách, no a zrazu bol večer a ja som prichádzala do cieľa v neskutočnej atmosfére, ktorú vytvárali diváci v cieli. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok, tak som si to dala znovu druhýkrát o rok neskôr. Vtedy bolo vynikajúce počasie, takže som si tú celodennú jazdu od začiatku až do cieľa užila.


Ako si sa na to pripravovala?
Príprava spočívala hlavne v jazdení väčších objemov a výškových metrov v pohodovom tempe, na čo sú naše Donovaly ako stvorené. No dovolím si tvrdiť, že veľmi veľa urobila aj hlava. Ja som sa proste od začiatku nastavila na to, že to prejdem.

Koľko ti to celé trvalo? Prišla nejaká kríza, nechcela si to vzdať?
Prvýkrát boli podmienky naozaj bojové, išla som tesne na časové limity, do cieľa som prišla po 16 hodinách plus nejaké minúty. O rok neskôr som si polepšila približne o hodinu. Kríza ma nepostihla, mala som so sebou profil trate a vždy som sa sústredila na nasledujúci výšľap, neriešila som trať ako celok, a tak tie kilometre nejako samé odsýpali. V cieli mi ani nedošlo, že som toľko hodín sedela na biku.

Išla by si do toho znova? Koľko ti trvala regenerácia? Kedy si opäť vysadla na bike?
Žeby do tretice všetko dobré...? Uvidím, nechávam to otvorené. Po Salzke som do týždňa znovu bicyklovala. Stačilo mi dobre sa vyspať.


Čo ty a etapové preteky, to ťa neláka?
Určite ma lákajú a mám v pláne zúčastniť sa etapáku Beskidy MTB Trohpy alebo chorvátskeho 4Islands.

V sezónach, kedy si sa zúčastňovala pretekov, si sa nejako špeciálne pripravovala? Mala si tréningový plán? Jazdíš aj cestu?
Nikdy som nemala tréningový plán, jazdila som vždy podľa chuti a času. Cesťák mám len dva roky, dovtedy som jazdila stále MTB. Odkedy ho mám, tak je to tak 60:40 (MTB:cesta).

Ktoré domáce podujatia hodnotíš ako tie naj? Dajme si tvoju top trojku.

1. Súľovský maratón - u mňa bude navždy top, aj keď už nie je.
2. Horal MTB maratón
3. Donovalský drapák

Zuzi, od mája si maminou. Ako to vyzeralo s tvojím bicyklovaním počas tehotenstva?
No, vyzeralo to asi tak, že naša Nela bola so mnou už aj na prvých pretekoch a dokonca aj na bedni v Slovenskom raji. Bola som tehotná asi v treťom týždni, no ešte sme to nevedeli. Nasledujúce začiatočné mesiace tehotenstva ma trápili nevoľnosti, takže som bicyklovala veľmi málo a na pohodu. Keď toto odznelo, už prišla zima. Hýbať som sa ale neprestala, chodili sme skialpovať a kým veľkosť bruška dovolila, tak fungoval trenažér.


Mne osobne s rastúcim bruškom ale pretrvávajúcou chuťou hýbať sa pomohol elektrobicykel. Ty si takúto možnosť neskúsila? Pobavili ma tvoje fotky zo skialpov, ako ťa tvoj drahý ťahal na kopec. Dokedy si bola schopná aktívneho pohybu?
Elektro som neskúšala. Na jeseň som sa vozila už len tak na pohodu, takže e-bike nebol potrebný. Potom prišla zima, bike išiel bokom a my sme skialpovali u nás na Donovaloch po zjazdovke. A áno, keď sa mi náhodou išlo do kopca ťažšie, môj drahý ma zapol na šnúrku a vytiahol až na vrch. Asi do konca piateho mesiaca som aj lyžovala, no potom som už kvôli bezpečnosti chodila nadol lanovkou. Na jar, kedy sa už dalo u nás na Donovaloch zase bikovať, ma už bruško nepustilo do sedu na bike. Posledné dva mesiace boli turistikovo-prechádzkové, takže dá sa povedať, že som sa udržiavala v pohybe až do dňa D.

Vďaka Strave a Instagramu som vnímala, že si sa naozaj rýchlo vrátila na bicykel. Skús popísať, ako to prebiehalo. Predsa len sama viem, že pri malom bábätku je všetko komplikovanejšie, ale opäť platí staré známe „keď sa chce, všetko sa dá...“
Po pôrode som vysadla prvýkrát na bike po ukončení šestonedelia. Ďalšie výjazdy záviseli a závisia od malej. Viem, že v kočíku prespí hodinku aj dve a to je môj čas na šport. Našťastie naša Nela má dve úžasné starké a starkého, ktorí sú poruke a veľmi radi kočíkujú. Najväčšiu radosť máme všetci zo spoločného rodinného výjazdu vďaka cyklovozíku.


Cyklovozík - povinná výbava takmer každej bikovej rodiny... Takže ani vy nie ste výnimka... Aké sú tvoje skúsenosti a postrehy? Podľa čoho ste vyberali? Kedy ste s takýmto jazdením začali?
Cyklovozík je určite parádna vec pre rodinu, ako sme my. Využívame ho nielen na bicyklovanie, ale aj na behanie, či ako zmenu za kočík, čo sa malej veľmi páči. Keďže máme aj kočík od Thule, s ktorým sme maximálne spokojní, zvolili sme aj cyklovozík od tejto firmy. Vybrali sme si takú zlatú strednú cestu medzi ich vozíkmi, a to Thule Chariot Cross. Prvú jazdu sme absolvovali, keď mala naša malá niečo cez 3 mesiace. Vo vozíku je špeciálna vložka, v ktorej sa môže dieťatko voziť, aj keď ešte samé nesedí. Zatiaľ sme jazdili len po cestách, no ďalšie leto pôjdeme aj do terénu.

Trúfla by si si už aj sama na výjazd s vozíkom?
Určite áno. No počasie u nás je už dosť chladné, nechávam to teda na jar.

Viem, že ste aj zanietení turisti. Už ste s maličkou stihli absolvovať nejaké výlety?
Zatiaľ sme s ňou nepodnikli žiadnu túru, ale nasledujúce leto sa má určite na čo tešiť.


Plánuješ budúcu sezónu návrat do súťažného kolotoča?
Do kolotoča ani nie, no veľmi rada uvidím známe tváre, takže pár pretekov v našom blízkom okolí mám určite v pláne.

Venuješ sa cyklistike celoročne alebo na zimu bike úplne odkladáš?
Som za to, že leto je na bike a zima na lyže. Takže v zime naplno skialpujeme, lyžujeme a sem-tam vysadnem na trenažér otlačiť trochu zadok.


Tvoja obľúbená lokalita na jazdenie (samozrejme okrem Donovál )?
Samozrejme Donovaly. Páči sa mi na košických singloch a veľmi rada spomínam na Súľovský maratón, majú to tam nádherné.

A na záver prezraď, prosím, aké máš/máte cestovateľské plány, samozrejme, myslím v spojení s cyklistikou?
Je veľa krásnych miest na bike, no za naj považujem Lago di Garda v Taliansku, kde som už bola niekoľkokrát a vždy sa tam veľmi rada vraciam. Láka ma preskúmať Slovinsko – Triglavský národný park.

Zuzke ďakujem za rozhovor, želám veľa šťastia a zdravia jej mladej rodinke a nech im to spolu dobre bicykluje, turistikuje... Proste, nech sa im darí. Sú pekným príkladom toho, ako príchod potomka automaticky neznamená, že sa musíme vzdať svojich koníčkov.