Tip na výlet: Stoneman Trail - predĺžený víkend v Dolomitoch

Keď sme minulý rok hľadali možnosť zajazdiť si na horách cez predĺžený víkend, ani by mi nenapadlo, že skončíme v Dolomitoch. Potom som však na internete narazil na Stoneman Trail a výlet bol na svete .

Stoneman je koncept, ktorý vymyslel bývalý profesionálny taliansky biker Roland Stauder, majster sveta v MTB maratóne. Ide o stanovenú trasu pre horské bicykle, ktorá je v teréne vyznačená a má aj svoje checkpointy alebo stanovištia, kde si môžete označiť svoju štartovaciu kartičku. Ak sa trasu rozhodnete absolvovať so všetkými oficialitami, zakúpite si štartovací balíček, kde okrem kartičky nechýba mapa, šatka či cyklistická fľaša a na jej absolvovanie máte 1-3 dni. Po zdolaní trasy sa overí, či ste nazbierali všetky checkpointy a stávate sa tak Stoneman Finisherom . Ak si dokonca priplatíte, môžete si domov odviesť aj putovnú trofej. Celý tento koncept teda tvorí akúsi MTB výzvu a základom je dobrý zážitok zo športového výkonu a pobytu v krásnych horách. Aktuálne sa tento koncept teší veľkej obľube a po celej Európe už existuje 6 rôznych variantov Stoneman Trail, jeden z nich sa nachádza aj neďaleko, na hranici Čiech a Nemecka v Krušných horách (Stoneman Miriquidi). Ten úplne pôvodný sa ale nachádza v talianskych Dolomitoch.

O Stoneman Dolomiti Traile som sa dočítal, keď sme s chalanmi dohadovali nejaký septembrový bikový víkend. Korona nám vtedy ešte povoľovala pohyb v rámci EÚ, lockdowny boli v nedohľadne a keď som narazil na fotky a videá z tejto trasy, ktorá sa nachádza ani nie 6 hodín cesty od Bratislavy, neváhali sme. Zaujala ma samozrejme hlavne trasa, ale štartovací balíček som si zakúpil aj z dôvodu, že sa mi takýto projekt na propagáciu horskej cyklistiky páčil a predovšetkým som už výsostne potreboval novú fľašu . Trail vedie okrajom Sextenských Dolomitov na hranici Talianska a Rakúska. Viac ako polovica úsekov sa síce rozprestiera v horách, ktoré nie sú priamo súčasťou Dolomitov, stále ich však máte ako na dlani. Trasa má dokopy 115 km, 4000 výškových metrov a 5 checkpointov. Ak ju prekonáte za deň, prejdete tzv. zlatý variant, ak za dva, tak strieborný a za tri bronzový. Keď sa sem už "trepeme" z ďalekých končín, rozhodli sme sa trasu rozdeliť na 3 dni, nech si to poriadne užijeme, náš prvý a posledný deň bude aj tak polovičný kvôli presunom.

Do Dolomitov sa osobne vraciam po dlhých rokoch a neskutočne sa na ne teším. Nie nadarmo sa radia medzi najkrajšie pohoria Európy, či dokonca sveta. Ich skalnaté veže vás očaria na prvý pohľad a aj keď k nim cestujete cez nejedno alpské pohorie, stále medzi horami vyniknú. Do talianskeho mestečka Sexten prichádzame v piatok doobeda. Parkujeme pri Stoneman Info Pointe. Ide o autobus prerobený na stánok, kde sa registrujeme a fasujeme balíčky. Študujeme mapy, dolaďujeme ešte detaily a dávame dokopy aj naše bicykle, nech sú tip top pripravené na túto výzvu. Vyrážame v ústrety dobrodružstvu, ktoré som zdokumentoval v tomto krátkom videu:


Sexten - Marchkinkele - Sillian

Od Info pointu nás trasa najskôr vedie veľmi svižne zjazdom popri rieke Sextenbach a potom po cyklochodníku popri Národnom parku Tre Cime až do mestečka Toblach. Keďže sme vyrážali neskôr, už je skoro poludnie a chalani majú chuť na taliansku kávičku . Popritom si uvedomím, že som si moju dnešnú starostlivo pripravovanú svačinku zabudol v aute a tak zháňam obchod, aby som dnes nehladoval. Ešteže sa nachádzame v Južnom Tirolsku a pravidlá obedňajšej siesty tu až tak striktne neplatia. Každopádne plán na dnešné popoludnie je už jasný, čaká nás prvá horská prémia na Stonemanovi, niečo cez 1 300 výškových metrov.


Na našich tvárach je vidieť, že si to všetci traja neskutočne užívame.
Naše prvé kilometre hore kopcom vedú tiahlou dolinou, ktorá stúpa ešte celkom príjemne a prvých 500 výškových metrov, až na chatu Malga San Silvestro, ubehne veľmi rýchlo. Dáme si rýchle osvieženia a odtiaľto už cesta stúpa strmými serpentínami na hrebeň hôr. Postupne vychádzame nad pásmo lesa a Sextenské Dolomity máme pred sebou ako na dlani. V krásnej panoráme jasne rozoznávame aj jeden z jej symbolov - vrcholy Tre Cime di Lavaredo. Aj tu sa už naplno rozmohol trend ebikov a na klasických bicykloch sme tu v drvivej menšine. Platí tu talianske “čím vyššie tým strmšie” a vrchol stúpania po kamenistej šotoline nám dáva poriadne zabrať. Napokon však prichádzame k prvému checkponintu - Marchkinkele (2 540 m) - kde si dierovacími kliešťami robíme prvú značku na kartičkách - a rozhodujeme sa ešte potlačiť na neďaleký vrchol Monte della Chiesa alebo tiež Strickberg (2 553 m). Začiatkom septembra tu panuje skvelé slnečné počasie a my si tak vychutnávame nefalšovanú horskú atmosféru. Je neskoré popoludnie a niet tu už ani živej duše. Pred nami sú majestátne Dolomity, za nami zase rakúske Alpy, v diaľke vytŕčajú aj biele trojtisícovky Vysokých Taur - Grossglockner a Grossvenediger. Pri pohľade do doliny vieme, čo nás teraz čaká - zaslúžený a dlhý zjazd dolu.

Najskôr sa ešte presúvame po horskej ceste po vrstevnici ku kopcu Marchkinkele, po ktorom je pomenovaný prvý checkpoint Stoneman Trailu a kde sa nachádzajú bunkre ešte z prvej svetovej vojny. Práve kvôli nim bola vybudovaná aj celá prístupová cesta. Bunkre neskôr slúžili pre colníkov a aktuálne už chátrajú. Jeden z nich je však prebudovaný na horskú chatu Marchhütte a podľa všetkého sa tu už dá ubytovať, aj keď v čase našej návštevy to ešte vyzeralo na záverečné práce. Cesta je ďalej zarezaná do skál popod hlavný hrebeň a ešte viac bunkrov sa nachádza pod kótou Hochrast. Tu začína aj najkrajšia časť zjazdu - pekný technický vysokohorský singel, kde nám spoločnosť robia aj tunajšie obyvateľky - alpské kravy . Zbytok zjazdu už absolvujeme po lesnej ceste, po ktorej aj prekročíme hranice Talianska a ocitáme sa v Rakúsku. Zábavnými serpentínami, kde sa dá pekne vyskákať na odvodňovacích kanáloch, sa veľmi rýchlo dostávame do mestečka Sillian, kde máme rezervované ubytovanie.

Sumár dňa: 52 km, +1 350 m/-1 550 m, najvyšší bod 2 553 m


Sillian - Passo Silvella - Padola

Zo Sillianu nás čaká najväčšie stúpanie na Stonemanovi - na hrebeň Karnských Álp. Prvých 7 km nastúpame 850 výškových metrov na chatu Leckfeldalm, ani toto v priemere 12 - 13 % stúpanie s viacerými staršími pasážami už nie je zadarmo. Ešteže trasa vedie lesom, ktorý nás výborne chladí pred priamym slnkom. Od chaty je to už "morda", na dalšie 3 km nastúpame skoro 550 metrov a tak pol na pol ideme buď v sedle alebo poctivo tlačíme. Sme však naspäť nad pásmom lesa a tak nám ťažké chvíle spríjemňujú okolité výhľady. V sedle Leckfeldsattel (2 380 m) je prvý Stoneman checkpoint dňa. Sextenské Dolomity máme rovno pred nosom. Už len kúsok a sme na chate Sillianer Hütte ( 2447m), kde si doprajeme zaslúžený oddych a poriadny obed. Celkom to tu oproti včerajšku žije. Okrem množstva peších turistov stretávame aj ďalších bikerov. Táto časť Stonemana je totiž najobľúbenejšia a veľa ľudí si ju vyberá ako jednodňový variant.

Priamo za chatou totiž začína úsek zvaný Demut-Passage. Ide o náročný 10- kilometrový úsek priamo na hrebeni Karnských Álp, všetko nad 2 300 metrov nad morom, také Roháče na bicykli, proste ozajstná MTB hrebeňovka. Prvá časť je slušne exponovaná, občas treba trochu potlačiť po skalnatom chodníku na strmom svahu alebo vyniesť bicykle cez pár balvanov. Miestami je to taká cykloferrata . Na nepomenovanej kóte s nadmorskou výškou 2 560 metrov, kúsok za obchádzkou vrcholu Hollbrucker Spitze, dosahujeme najvyšší bod Stoneman Trailu. Tu sa začína parádne trailové jazdenie. Na pekne klesajúcom hrebeňovom chodníku sa striedajú skalnaté technické úseky s rýchlymi flow pasážami. Je to naozaj skvelý adrenalín a topka celého tripu. Na obchádzke vrcholu Demut, podľa ktorého je celá táto pasáž pomenovaná, sa následne striedajú stúpajúce a klesajúce úseky, všetko je to ale v prvom rade veľmi zábavné. Krátky pitstop si dávame v sedle Passo Silvella (2 329 m), kde si Stoneman kartičku dopĺňame v poradí o tretiu dierku. Je už podvečer, blíži sa zlatá hodinka a my tak neleníme a postupujeme ďalej…


Ešte jedno strmé tlačenie na traverze vrchu Col Quaterna a vysnívaný trail pokračuje ďalej. Skál ubúda, trávy pribúda, ako keby sme prešli z Chopku na Chabenec, a ide to tu svižnejšie. Vždy, keď si dáme fotopauzu či pauzu na rozdýchanie, prekonávame sa, kto dá lepší superlatív na opísanie našich pocitov . Na našich tvárach je vidieť, že si to všetci traja neskutočne užívame. Aj táto cyklohrebeňovka sa však raz skončí, po vstupe do lesa to už ide po lesnej ceste kolmo dolu ako po masle a ani sa nenazdáme, dostávame sa na hlavnú cestu, po ktorej večer prichádzame do mestečka Padola. Dnes to bola skvelá bicyklovačka so všetkým, čo k tomu patrí a ako inak ju zakončiť, ako pri pravej talianskej pizzi a tiramisu…

Sumár dňa: 37 km, +1 850 m/-1 550 m, najvyšší bod 2 560 m


Padola - Rotwand Station - Sexten

Ráno v Padole je opäť idylické. Hoci sa má dnes pokaziť počasie, čaká nás už len taká polovičná etapa a doobeda by to ešte mohlo vydržať bez dažďa. Tentokrát budeme postupovať priamo podhorím Dolomitov. Ešte predtým ako vyrazíme, hľadáme na hlavnom námestí jediný checkpoint, ktorý sa nenachádza v horách, ale priamo v meste - Padola Centro (1 210 m). Objavujeme ho hneď oproti kostolu, označíme si kartičky a už nám nič nebráni pokračovať.

Vedľajšími lesnými cestami, ktoré lemujú skalnaté veže Dolomitov, sa dostávame do cestného priesmyku Kreuzbergpass (1 636 m). Hneď za ním bočíme opäť do lesa a čakajú nás posledné výškové metre Stonemana. Oproti nám sa týči hrebeň Karnských Álp, ktorý sme včera celý prebikovali. Stúpanie končí pri vrcholovej stanici lanovky Rotwand Station (1 930 m), ktorá je posledným checkpointom na trase Stoneman Dolomiti. Kartičky máme celé vydierkované a keďže my sme zrelí na obed, hneď vedľa lanovky nás zláka horská chata Rifugio Rudi. Ľudí je tu požehnane, prostredie je krásne - sú tu chaty, krásne horské lúky, dookola nás obklopujú vysoké skalné steny a z terasy máme výhľad napr. na trojtisícovku Dreischusterspitze alebo Punta dei Tre Scarperi (3 151 m), ktorý je aj najvyšším vrchom Sextenských Dolomitov. Užívame si posledné slnečné lúče, ale prichádza oblačnosť a my už vieme, že sa treba poponáhľať.

Oficiálne trasa Stonemana vedie ďalej po prístupovej ceste popod lanovku, my si nájdeme v mape ešte jedno spestrenie v podobe Standschützen trailu. Na jeho začiatok sa ešte spúšťame po zjazdovke, čo je tiež pekný adrenalín dať to bez lyží . Na úseku 1,7 km padá skoro 300 výškových metrov, vedie koreňovo-kamenistým terénom v lese a je peknou bodkou nášho tripu. Absolútny záver Stoneman Trailu už vedie po cyklochodníku a my sa tak ocitáme po dvoch dňoch opäť pri odparkovanom aute vedľa Stoneman Info Pointu v Sextene. Chvíľu v pokoji rozjímame a vstrebávame skvelé zážitky posledných troch dní, ale vzhľadom na to, že dlhá cesta domov na Slovensko je ešte len pred nami, nakladáme seba aj bicykle do auta a vyrážame. S naštartovaním motora začína aj pršať, proste všetko je, ako má byť .

Sumár dňa: 24 km, +750 m/-850 m, najvyšší bod 1 930 m


Čo dodať na záver?

Stoneman Trail je skvelé MTB dobrodružstvo. Páčil sa nám aj koncept trasy s checkpointami, na ktorej sa netreba ponáhľať ani pretekať, ale súčasne si vyžaduje fyzickú kondíciu a má aj technické pasáže. My sme ju zvládli v podstate za dva dni, keďže sme to mali rozdelené na jednu celodňovú a dve poldňové etapy. Určite sa to pri výbornej kondícii, vyhecovaní a pri dobrom počasí dá stihnúť aj za dlhý letný deň, ale je to už naozaj športový výkon a človek si tak nestihne užiť tie krásne hory a prírodu navôkol. Tak prečo to siliť .

Samotný trail mal v sebe naozaj všetko. Každý biker si tu príde na svoje. Veľké alpské prevýšenia, technické zjazdy, panoramatické traily na hrebeňoch hôr, či dokonca exponované úseky. Najkrajšie boli hrebeňové úseky Strickberg - Marchkinkele - Hochrast a legendárna pasáž Demut od chaty Sillianer Hütte do sedla Passo Silvella a aj jej pokračovanie po vrchol Monte Spina. Jednak to bolo naozaj zážitkové jazdenie a jednak sa človek nevedel nabažiť pohľadov na Dolomity, proste zážitok na druhú! Určite je skvelé vidieť, že v zahraničí vedia ponúknuť takéto MTB trasy legálne a peší turisti s cyklistami sa tu vzájomne rešpektujú, prípadne majú vytvorené samostatné chodníky.


Hoci sme v Dolomitoch strávili iba predĺžený víkend, v čase medzi dvoma vlnami korony to bol "úlet" na nezaplatenie. Či už sa rozhodnete zúčastniť oficialít okolo projektu Stoneman, alebo si prídete iba zajazdiť v krásnych horách na neskutočných trailoch, určite to neoľutujete. Zážitok je zaručený . Pre záujemcov ešte prikladám mapku našej trasy tu.

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
jaroTA3 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Soft bikepacking v Soľnej komore – jazerá a Dachstein

Soft bikepacking v Soľnej komore – jazerá a Dachstein

Že nevieš, čo to je soft bikepacking? To je úplne v poriadku, pretože tento termín mi napadol práve teraz. Na druhej strane, s veľkou pravdepodobnosťou si už takýto typ výletu absolvoval. A ak nie, tak potom ti naň tento článok možno spraví chuť.
Ako som na Elbe objavil nečakaný MTB raj

Ako som na Elbe objavil nečakaný MTB raj

Tento taliansky ostrov vám možno nenapadne ako prvý v spojitosti s horskou cyklistikou. Bol som na tom podobne, až kým ma jedného dňa trajekt nezobral z pevniny do úplne nového prostredia.
Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Tip na výlet: A opäť to vábivé Valašsko - výjazd plný zážitkov

Valašsko je cyklistický raj pre milovníkov cesťákov i MTB. Kto tam nebol, neuverí, kto tam bol, rád sa tam znovu vracia.
keyboard_arrow_up