Známe aj menej známe vrcholy Levočských vrchov - 2. časť

Na východe, teda lepšie povedané vo východnej časti Levočských vrchov ešte ostaneme. Toto pohorie sa považuje za jedno z najviac zničených ťažbou.

No vo východnej časti sa našťastie nájdu dosť zalesnené lesy. V druhej časti môjho seriálu si opíšeme vrcholy Kuligura, Siminy a Chmeľov v podobe výjazdov. (Prvú časť nájdete na tomto odkaze.)

Kuligura (1 250 m n.m.) a Siminy (1 287 m n.m.)

Tieto dva kopce spojím, keďže som ich absolvoval v jeden výjazd s kamarátom Danom (huby12) zo Spišskej Novej Vsi. Výjazd absolvovaný začiatkom novembra, počasie nám malo priať, tak nič nechýbalo k uskutočneniu plánu. Necelých 107 km a cca 2 100 výškových. Na Kuliguru som šiel prvýkrát, Siminy som ako-tak poznal, teda vedel som, že sa bude nosiť smerom dole, ale nejdem predbiehať, poďme pekne od začiatku. Našiel som si nejaké fotky, pozrel mapu a dúfal, že nám to vyjde. Zraz sme si dohodli na ôsmu ráno „u mňa“.

Ráno teplota na nule, ale postupne sa malo otepľovať. Po „cykláku" cez mesto, okolo potoka do susednej dediny, následne ešte kúsok na začiatok bývalého pásma. Úvod výjazdu je spoločný s výjazdom k rozhľadni na Čarnej hure, teda po Blažov. Na úvod sedlo pod Škapovou (1 141 m) cca 15 km stúpanie, ale väčšina taká pohodová, potrápi až záver cca 3 km. Po odbočku na Ihľany je vytvorená nová panelová cesta, mne tá rozbitá cesta až tak nevadila, aspoň menej áut tam chodilo. Vyššie do doliny dali zákaz, stačí, že sa autá trepú na Malý Václavák. Zo sedla pod Škapovou by sa dalo hneď „zletieť“ do Blažova, no naokolo je to krajšie a lepšie. Čiže pekne popod vrchol Škapovej okolo chaty Kameň a po hrebeni, následne zjazdom po lúke do Nižných Repašov.


Za dedinou odbočujeme do Blažovskej doliny. Zastávka pri prameni, Danovi došla voda tak „čapuje“, voda celkom fajn. Takéto pramene prídu vhod hlavne v lete, ale voda má rovnakú teplotu aj v novembri. Po občerstvení onedlho prichádzame do Blažova. Niečo pod zub, bundy dole, keďže nás čaká celkom výživný kopec. Z cca 600 m na 1 250 m. A 7,6 km. Ešte popozerať do mapy a môže sa ísť. „Na prvej doľava“, odbočka sa nedá prehliadnuť, cesta vyzerá celkom fajn. Taká šotolina kombinovaná so starým asfaltom. Stúpame dolinou Zatrichovec, po ľavej strane potok, na zemi plno lístia.


Výškové metre naskakovali celkom rýchlo. Občas vidieť nejakú odbočku, tak vždy pre istotu pozriem do mapy. Samozrejme mám na mysli mapu v aplikácii . Klasická papierová mi síce občas príde prehľadnejšia, no v teréne nepraktická. Pod vrcholom je odbočiek viacero, my ale odbočujeme na tej poslednej, vyzerá najmenej strmá, ale len v mape. Záver celkom potrápil.


Výhľad ale stojí zato. Tatry ako na dlani.


Porobiť vrcholové fotky, niečo pod zub a mohlo sa pokračovať. V pláne boli ešte Siminy (1 287 m), druhý najvyšší kopec Levočských vrchov. Po zídení z Kuligury vrchol pekne vidno, len cesta naň je trochu komplikovanejšia. Dúfali sme, že hrebeň bude ako-tak prejazdný, no jazdilo sa len kúsok. Všade samé konáre, pníky, bordel po ťažbe a tak na Siminy skôr turistika s bikom. Nie veľmi dlhý úsek nám zabral ale okolo 40 minút. Aspoň tie výhľady do Ľubovnianskej vrchoviny to vynahradili.


Odporúčam radšej z Kuligury zísť o dosť nižšie a napojiť sa na zvážnicu pod Siminami. V závere článku bude odkaz aj na výjazd, kde som šiel celú túto zvážnicu pod Siminami a dostal sa pod samotný kopec. Aj som bol rád, že je november a nie leto, keďže na hrebeni nie je jediného stromu. Samotný vrchol Simín je ale zalesnený a triangulačný bod sa nám nepodarilo nájsť (vrcholy v Levočských sú označené triangulačným bodom, tyč s ceduľou triangulačný bod, poškodenie sa trestá). Tak aspoň fotka s výhľadom.


Na spomínanú zvážnicu zhora len priamo dole strmým svahom, našťastie to nie je dlhé, ale časté prenášanie biku a obchádzanie padnutých stromov potrápi. Dokopy sem nikto nechodí a keď tu počas víchrice spadne strom, tak tu bude aj o rok, o dva... Po „cyklokrosovej vložke“ sa konečne dostávame na cestu. Zjazd dolinou Toráč okolo rovnomenného potoka v závere.


Klesanie končí nad obcou Jakubany, po zjazde začíname stúpať do sedla Malý Václavák, no ešte menšia zastávka pri Vysokej peci, najstaršej zachovanej v Uhorsku. Odtiaľ je to hore niečo cez 8 km. Dlho sa ale nezdržíme, podľa času je ale jasné, že do Kežmarku prídeme za tmy. Výjazd ešte predlžujeme, ako sa dá a tak pokračujeme po hrebeni na Javorinku k pamätníku SNP, kde prichádzame pri západe slnka a už cítiť, že sa začína ochladzovať. Aj zjazd z Javorinky sme trochu pozmenili. Namiesto klasickej cyklotrasy smer chata Gehuľa, takou neznačenou „chuťovkou“ ponad Dvorčanku. Pekný hrebeňový úsek, aj krátky, trochu technický kamenistý zjazd a okolo posedu sa napájame na cyklotrasu medzi Kozím hrbom a chatou Gehuľa.


Tento úsek veľa bikerov nepozná, no je to také pekné spestrenie namiesto rýchleho makadámoveho zjazdu. Veď mal som parťáka z inej lokality, tak prečo mu neukázať aj takéto skryté odbočky. Ešte som mal v pláne jeden zaujímavý úsek, ktorý začína kúsok za ruinami chaty Sklenár a končí v Ľubickej doline, no nakoniec sme to od chaty Gehuľa vzali cez Ľubickú dolinu, viac-menej kvôli studničke. Začína už byť šero, tak zapíname svetlá a do Ľubice už za tmy. Na záver výjazdu ešte trochu zábavky na „singláči“ nad mestom. Po tme celkom fajn. S výjazdom spokojnosť, ďalšie vrchy zdolané po takmer 9 hodinách na biku. Šlo by to aj skôr, ale nikde sme sa nemuseli ponáhľať, tak sme si výjazd užívali a neriešili čas. Takéto výjazdy mám rád.

• Výjazd na Kuliguru a Siminy
• Druhý variant s výjazdom tesne popod vrch Siminy.

Chmeľov (1 093 m n.m.)

Týždeň po absolvovaní výjazdu na Kuliguru ďalšia zaujímavá celodenka a opäť kopec vo východnej časti Levočských vrchov. Tentokrát som na „preskúmavačku“ vzal suseda Romana (bikerxnx). Zraz ráno o ôsmej, nech to stíhame, čas nás síce netrápil, ako dlho to bude trvať, ale chceli sme byť okolo obeda na Chmeľove, nech máme aj nejaké inverzie. V nižších polohách sa držala hmla niekedy aj po celý deň, no hore iný svet.

Čiže opäť je potrebné sa dostať do Blažovskej doliny, trochu som to pozmenil oproti minulému výjazdu do tejto oblasti. Po sedlo pod Škapovou rovnako hore Zadnou dolinou, no namiesto hrebeňa v okolí Škapovej pokračujeme po cyklotrase smer chata Vinná, ale len kúsok. Pri prístrešku odbočujeme do lesa a ešte pár výškových nastúpame. Následne nás čaká zjazd Suchou dolinou do obce Torysky, väčšinu úseku tvorí hlinený a trávnatý povrch.


Záver pred dedinou už klasická štrková zvážnica. Do susedných Repáš po ceste a za nimi odbočujeme do Blažovskej doliny a klesáme do Blažova. Tu sme už opäť v hustej hmle. K odbočke na začiatok stúpania na Chmeľov sa ale musíme trochu vrátiť, ale úmyselne sme pokračovali až po kaplnku v Blažove kvôli pauze, lepšie ako jesť niekde uprostred cesty a naspäť je to len kúsok.


V hmle celkom chladno, no o chvíľu nám bude až horúco. Stúpanie je to celkom výživné, hlavne lesný úsek dá zabrať, na zemi plno lístia, ktoré je vplyvom celodennej hmly mokré, pod ním kamenistá zvážnica, tak to hore ide ťažko a občas aj potlačíme. V závere lesného stúpania už vidieť predierajúce sa slnko.


Za ním už stúpame po lúke a onedlho už v typickej „inverznej atmosfére“. Toto sa mi na jesenných výjazdoch páči najviac.


Pofotíme, dáme niečo pod zub a aj trochu posedíme na slnečnej lúke. Rovnako dole určite nie, chceme ešte pojazdiť hrebeň, už keď sme tu a začíname stúpať lesom popod Čiernohuzec (1 216 m). Na samotný vrchol cesta nevedie, jedine si to vyniesť po svahu hore, možno tak 100 - 150 m. My ale pokračujeme ďalej, hrebeňovka je celkom zjazdná, teda až na jeden spadnutý strom, ale dalo sa to obísť. Niečo klesneme, niečo nastúpame a prechádzame popod Kuliguru.


Mrkneme do mapy a skúšame lesnú cestu smerom dole. Zamotať sa tu dá pomerne jednoducho, odbočiek je tu dosť a dá sa skončiť úplne v inej dedine, ako by človek chcel.


My sme ale našťastie trafili tu správnu, slnko po chvíli opäť vystrieda nepríjemná hmla. Ale nie na dlho, po zjazde sa napájame na cyklotrasu nad Jakubanmi neďaleko Vysokej peci, po ktorej stúpame na Malý Václavák „do slnka“. Počas zjazdu spod Kuligury sa nám naskytol zaujímavý výhľad, kedy bolo vidieť dominantnú Ihlu a Čiernu horu a za nimi vrcholy Tatier.


Ešte žartujeme, či nás po ďalšom zjazde do obce Ihľany bude čakať opäť hmla. A veru aj čakala, ale už len taká mierna. U nás v podtatranskej oblasti sa cez deň zvykla tá hmla rozplynúť, no k večeru sa vrátila. Prechádzame dedinou a okolo družstva pokračujeme k poslednému krátkemu stúpaniu do sedla Rosomák. Odtiaľ sa dá pokračovať po zelenej cyklotrase k rybníku Zlatná a odtiaľ do Kežmarku. My ale pokračujeme zjazdom cez ďalšiu už neexistujúcu obec Ľubické Kúpele. Za čias Uhorska a Československa to boli veľmi významné kúpele. No tak ako Ruskinovce, Dvorce a Blažov boli v roku 1952 zrovnané so zemou. Dnes tu je len poľovnícka chata Ľubické Kúpele a v doline pár chátrajúcich garáži pre tanky. Schádzame do Zaľubice a už len asfaltový presun do Kežmarku, kde prichádzame za začínajúceho sa stmievania.

• Výjazd na Chmeľov.

Východná časť Levočákov ma láka trochu viac ako moje blízke okolie tohto pohoria od Kežmarku a od Levoče. V najbližšej dobe určite podniknem nejaké výjazdy do tejto oblasti, aby bolo o čom písať v ďalšej časti seriálu.