Tipy na výlety v okolí Zuberca pre všetkých

Radi by ste aktívne strávili pár dní pod dohľadom Roháčov, vzali bicykle a rodinu? Možno tento menší „rodinný etapák" poslúži ako inšpirácia.

Vesmír treba udržiavať v rovnováhe...po dvojici pomerne extrémnych akcií, ktoré ste tu mohli nedávno vidieť, to chcelo zmenu. Keďže Trilogy aj Salzkammergut boli pomerne blízko pri sebe, nechcel som spadnúť do začarovaného kruhu pretrénovania a rovnako, nech má rodinka tiež zmenu a nové zážitky. A hlavu je dobré od pretekania tiež resetovať, aj keď niektoré slovné spojenia v tomto článku asi budú hovoriť opak.

Už taký predĺžený víkend dokáže divy, najmä ak si spravíte pestrý program, na ktorého konci máte pocit, že ste tu museli byť nejako dlhšie.

Na Zuberec mám naozaj krásne spomienky ako dieťa, pretože starý otec robil tak 30 rokov dozadu správcu univerzitného komplexu Žilinskej univerzity, ktorý leží kúsok od hlavnej cesty, zašitý v nádhernom prostredí. Tu som sa učil lyžovať, robili sme vylomeniny atď...proste paráda. Ale samozrejme roky ubehli a potom som tu už bol len sporadicky – nejaké rýchle výpady na skialp, naposledy tuším točiť video na Ťatliačke. Prísť, vybúchať kopec, zbaliť lyže/bike a domov. Ubytovanie vo Vila Zuberec bola parádna príležitosť spomienky oživiť, stráviť v okolí viac času a nakoniec sa z toho vytvoril v podstate aj taký malý rodinný etapák.


Ale kameru som bral najmä z jedného dôvodu – v okolí sme točili hneď dvojicu kopcov do našej série Najkrajšie stúpania. Mám na mysli Ťatliakovu chatu a potom Huty, teda spojnicu medzi Oravou a Liptovom. No mojím cieľom je postupne raziť teóriu (a prax), že kopce poslúžia ako na tréning (čas, tepy, watty atď.), rovnako aj na pekné rodinné výlety a „pohodičku“. Cyklistiku si treba vedieť užívať na mnoho spôsobov.

V podobnom duchu sme si pre vás pripravili 3 tipy, ktorú možno poslúžia ako inšpirácia, ak sem niekedy budete chcieť zavítať. Viac vo videjku nižšie a pod ním ešte trochu rozpísané jednotlivé etapy. Inak opäť ma fascinuje jedna skutočnosť. Akú zmenu človek môže na Slovensku zažiť, pričom prejde od svojho domu povedzme 90 km ako my. Máme veru poriadnu koncentráciu rozmanitého prostredia a hôr, už len si ju začať viac vážiť a chrániť.


Samozrejme jednotlivé výlety nie sú určené pre hltačov kilometrov, výškových metrov, či trailov. Všetko som jazdil s vozíkom, čo je myslím jasný dôkaz, že ich viete zvládnuť na hocijakom bicykli a sú pre všetky kategórie cyklistov - stačí prispôsobiť tempo. Cieľom bolo niečo vidieť a využiť možnosti prostredia.

Ťatliakova chata (27 km/607 m)

Prvá etapa, respektíve prológ vedie na známu chatu, ktorú som už spomínal a ktorú máme pekne s Adamom detailne zdokumentovanú. Ale práve Ťatliačka sa dokonale hodí aj na letný podvečerný výjazd po tom, čo vyložíte z auta všetky haraburdy a zostal čas.


Je orientovaná na západ, takže vám slniečko bude robiť spoločnosť, navyše neskôr je všade oveľa menej ľudí...v podstate sme boli hore takmer sami a to je vrchol sezóny. A keby toho máte dosť, stačí sa len otočiť a zotrvačnosť vás vypľuje až v Zuberci. A po ceste nadol sa môžete najesť napríklad v kolibe.

• Záznam v aplikácii Strava

Huty, Kvačianska dolina a Malé Borové (47 km/1 177 m)

Druhú etapu môžem smelo označiť za kráľovskú . Začíname rovno stúpaním na legendárne Huty, ktoré si konečne dopraje aj Lenka. Samozrejme ide o asfaltovú cestu, no šli sme v piatok a žiadna extra premávka. Navyše kamióny nemajú cez tento prechod povolený prejazd, čo výrazne pomôže, cesta je prehľadná, žiadne extrémne strmé úseky. Hneď nad vami je v podstate Sivý vrch, kam si môžete spraviť peknú túru a nájdete ju spracovanú na kanáli MTHIKER. Ja si šetrím turistiku až na jeseň a práve sem sa tiež chystáme, možnosti v okolí sú obrovské.


Ale vrcholom dňa bola rozhodne Kvačianska dolina. Už som o nej počul, no nikdy neprišla na rad, až teraz. V podstate ide o akýsi „kaňon“, ktorým vedie ako turistická značka, tak aj cyklotrasa. No pripravte sa, že smerom nahor, ako sme šli my, si dáte slušne do tela.


Keď ma videli turisti, že idem hore s vozíkom a dieťaťom, doslova som cítil ich pohľad a videl menší otáznik na čele . Ako som písal na IG, sem treba ísť trénovať na Salzberg.

V jednom mieste sú dokonca akési kamenné schody, kde mi už pomohla Lenka vozík vytlačiť. To bol aj dôvod vrátiť sa ešte obdeň sólo a pokoriť všetko v sedle . No ak sa nastavíte približne na 2 km do turistického „módu“, miestami potlačíte, nebudete ľutovať.


Pôjdete potom v záreze kopca, čaká vás naozaj krásne prostredie a nechápem, že nám dolina tak dlho unikala. Môžete si ešte „odskočiť“ pozrieť aj na známe mlyny, podobne ako my. Cestička popri potoku vás potom vypľuje v podstate v dedine Huty, pod hlavnou cestou.


No my si pridávame ešte okruh cez Malé Borové, kde Lenka usúdila: „Na Orave dobre, na Orave strmo“. Ale nabraté výškové metre vám umožnia trochu iný pohľad na Roháče a otvoria sa rozhľahlé lúky, cez ktoré vedie Oravská cyklomagistrála.


Keďže búrka nám robí neustále spoločnosť na obzore, trochu kopneme do vrtule a zbiehame cez Malé Borové, ktoré radím do zoznamu najstrmších dedín u nás.


Chvíľu čakáme potom na zastávke, ale nič, zase sa spraví pekne...nakoniec prídu krúpy, až keď sedíme pri haluškách v Zuberci. Tento deň si radím medzi ďalšie „epické“ rodinné výlety. Môžete si ho ale rozdeliť aj na časti a vtedy si myslím, že nikto nebude mať problém.

• Záznam v aplikácii Strava

Látaná dolina (24 km/450 m)

Pôvodný plán bol trochu iný, konkrétne smer Oravice, nad ktorými som našiel možnosť vytvoriť si okruh. No horúčavy a hlásené intenzívne búrky už od obeda boli dôvodom na zmenu plánu – no zrejme rovnakým bol aj fakt, že včerajšia etapa mi trochu „odrezala“ nohy . Spojíme príjemné s užitočným, dávame po raňajkách veget a potom volím alternatívu ideálnu pre tento deň. Hneď vedľa Roháčskej doliny, ktorá je známa aj vďaka Ťatliačke, leží jedna menej nápadná – Látaná dolina.


Do nej rovnako vedie krásny asfalt a postupne vás vyvedie asi do výšky 1 200 m n. m. Na konci cesty nájdete prístrešok, kde sa dá pekne posedieť, tu samozrejme pokračujú už spomínané možnosti pešej turistiky.

No podobné hore/dole výlety sú ideálne v prípade nepredvídateľného počasia. Keď je zle, stačí sa otočiť a za chvíľu ste dole, pritom ale máte naozaj pekný výlet a pohodičku. Aj nás trochu pokropilo, no boli sme dobre pripravení, nepremokavé bundy sú stále s nami a mladý má aj tak možnosť vytvoriť si z vozíka „papamobil". Tak o malú chvíľu už so zmrzkou v ruke sledujeme, ako sa búrky nad horami presúvajú sem a tam, nakoniec prcháme ešte pred ďalšou...fajný deň.

• Záznam v aplikácii Strava

V noci si idú búrky svoju vlastnú symfóniu, blesky, voda, vietor...ráno vyzerá trochu ako po boji. Ja si ale pred raňajkami vybehnem na Huty a spomínanú Kvačiansku dolinu, ktorú chcem dať pekne v sedle a viac „na čas“.


Musím povedať, že v tej hmle je to ako úplne iná trasa. V Kvačianskej doline bolo vidieť, kade všade sa valila voda a niektoré miesta vyzerajú úplne inak ako predtým. Ale všetko si vyjdem, super tréning a o 9:15 už tlačím raňajky, vyjasňuje sa a celý deň pred nami – o čare ranných výjazdov už máme aj jedno video. Potom volíme „pohodu“, pobaliť veci, nejaký ten obed atď. A keďže cesty sú opäť K.O., končíme neplánovane na chalupe a pridávame si deň navyše. C´est La Vie.

Rýchle jednodenné výpady majú svoje čaro, no okolité prostredie si človek rozhodne viac vychutná, ak má nejaký čas navyše. Už taký predĺžený víkend dokáže divy, najmä ak si spravíte pestrý program, na ktorého konci máte pocit, že ste tu museli byť nejako dlhšie. Ak si budete vyberať nejaké destináciu u nás, zaraďte do výberu aj Zuberec, rozhodne má čo ponúknuť a nemáte pocit, že ste ako v nákupnom stredisku - obklopení ľuďmi. Užívajte leto.