West Carpathian Ultra Challenge – preteky pre tých, ktorí sa pri 600 km len rozbiehajú

West Carpathian Challenge (WCC) má za sebou už dva úspešné ročníky. Z Liptova po Bratislavu, krížom-krážom cez Karpaty. Aj keď pre bežného človeka je 600 km na bicykli trochu zvrátené, nájde sa dosť bláznov, pre ktorých je to len rozcvička.

A tak, na podnet viacerých účastníkov, sme sa krátko po ukončení druhého ročníka rozhodli pre novú výzvu - West Carpathian Ultra Challenge (WCUC).

Trasovanie muselo začať ihneď. Aby sme mohli v novembri žiadať o povolenia a výnimky, museli sme mať koncept trasy čo najskôr hotový. Rozhodli sme sa predĺžiť pôvodnú WCC trasu o ďalších 400 km smerom na východ Slovenska. Krajina pre nás neznáma a o to vzrušujúcejšia. Pustil som sa teda do trasovania.

Poďme oprášiť staré plány

Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou viesť bikepackingové preteky krížom cez Slovensko a ako jednu z možností pre štart som zvažoval jazero Izra neďaleko Košíc pri maďarských hraniciach. Jazero sa nachádza na konci Slanských vrchov, cez ktoré sa dá dostať po lesných cestách až do Prešova. Pre prvé dva ročníky sme však zvolili kratšiu trasu, aby sme nazbierali skúsenosti s organizáciou podobného podujatia na známejšej pôde.

Po dvoch ročníkoch a nazbieraných skúsenostiach padlo rozhodnutie pre dlhšiu trasu, a tak som túto myšlienku oživil a začal plánovať. Vedel som tiež, že chcem obísť celé Vysoké Tatry a zakomponovať cyklocestu popri Dunajci. Ostalo už len spojiť tieto dve oblasti.

Rýchlo na trasu, kým počasie dovolí

Trasa viedla celý čas po starých, prevažne asfaltových lesných cestách.

Ako prvé som si s kamarátom naplánoval cestu vlakom do Košíc a odtiaľ bicyklom k jazeru Izra. Po okruhu okolo Dómu svätej Alžbety sme sa vydali popri Hornáde smer Nižná Myšľa. Hneď na začiatku bolo jasné, že tento úsek nebude súčasťou WCUC, cyklotrasa vedie popri brehu Hornádu a je nesmierne monotónna. Za obcou Nižná Myšľa sme si spravili menšiu zachádzku k Myšľanskej rozhľadni. Toto je prekvapujúco zaujímavé miesto s úplne inou atmosférou. Po ceste k jazeru sme skontrolovali lesnú chatu, ktorá by mohla slúžiť ako zázemie pre štart. Zároveň je tu ale problém, že doprava sem by bola veľmi náročná – ako pre štartujúcich, tak aj pre celý organizačný tím. Po ďalšej ceste sme konečne prišli k jazeru, ktoré bolo málo navštevované a jeho okolie zanedbané. Reštaurácia bola našťastie otvorená a dostali sme čapovanú kofolu a pivo. Pokým stihla pizza zmiznúť v našich prázdnych žalúdkoch, zhodli sme sa, že toto miesto nie je vhodné na štart. Nemá tú správnu atmosféru, ani vhodné zázemie.

Hľadanie pokračuje

Po krátkej prestávke sme sa vybrali ďalej. Zamierili sme na sever po rovnakej ceste, ako sme prišli. Pred obcou Slanec sa cesta napojila na hlavnú, ktorou išiel jeden kamión za druhým – ďalší dôvod, prečo sa tejto časti vyhnúť. I keď pohľad na Slanecký hrad bol nádherný. Po červenej značke sme sa napojili na cyklotrasu, ktorá nás priviedla až do Prešova. Trasa viedla celý čas po starých, prevažne asfaltových lesných cestách. Po nečakane dlhom a vyčerpávajúcom stúpaní sme sa dostali do Dargovského priesmyku. Nachádza sa tam veľký pomník hrdinom druhej svetovej vojny. Sediac pod starým tankom sme sa rozhodli, že miesto na spanie budeme hľadať v bývalých kúpeľoch Borda.

Ráno múdrejšie večera

Ráno som sa zobudil ešte pred východom slnka. Noc bola pokojná a bez „návštevy”. Druhý deň pokračoval tak, ako prvý skončil. Na začiatku nás čakala stará lesná cesta s menším prevýšením, ktorou sme sa dostali na hlavnú cestu vedúcu do obce Banské. Hore v Herlianskom sedle sa mi vrátili spomienky na moju prvú bikepackingovú akciu - 1000 Miles Adventure. Chvíľku som sa snažil spomenúť si, kadiaľ išla trasa - sú to príjemné spomienky a veľmi rád sa k nim vraciam. Nasledovala nezáživná kamenistá cesta s krátkym zjazdom a následným tlačením bicykla popri potoku a po lesných lúkach s luxusnými poľovníckymi posedmi.

Takéto momenty robia bikepacking

Dostali sme sa do obce Zámutov a k penziónu Kondor. Napriek skorým ranným hodinám sme skúsili šťastie, či nedostaneme kávu. Dámy v reštaurácii ešte upratovali po včerajšej svadbe, ale hneď nás nasmerovali ku stolom v záhrade a ponúkli kávu a čapované nápoje. Toto sú momenty, ktoré sa pri bikepackingu naplánovať nedajú. Sú spontánne a nečakané a o to viac potešia a zapíšu sa do pamäti. Pri popíjaní kávy sme skonštatovali, že toto miesto by bolo vhodné na štart WCUC. Vtedy som ešte netušil, ako blízko pravdy som bol. Po káve a kofole sme pokračovali smer Prešov. Cesta viedla opäť dlho a prudko do kopca.

Keď ti na konci nenalejú…

Nasledoval nepríjemný kamenistý zjazd, ktorý by nemohol byť súčasťou trasy WCUC. Ako trasa nakoniec povedie, uvidíte až vo finálnej verzii. Zvyšok cesty do Prešova prebehol hladko a bolo to príjemné pojazdenie. Plán bol dostať sa v ten deň na chatu Čergov. Za Prešovom nás čakala lesná cesta popri pastvinách a potom dlhé a vyčerpávajúce stúpanie na chatu. Celú cestu sme sa tešili na teplú večeru a studené čapované pivo. Bohužiaľ, nasledovalo veľké sklamanie a chata bola v ten deň z technických príčin zatvorená. Zložili sme sa teda vo veľkom prístrešku, kde bolo prichystané miesto na spanie pre turistov. Po krátkom čase prišiel na noc ešte jeden poľský turista, ktorý prechádzal našu Cestu hrdinov SNP. Na ďalší deň nás čakal už len presun späť do Prešova a vlak do Bratislavy.

Východne od Tatier

Krátko po tom sa mi uvoľnil ďalší víkend na trasovanie. Tentokrát som si chcel prejsť časť severovýchodne od Vysokých Tatier. Opäť sa mi podarilo nahovoriť ďalšieho kamaráta na dvojdňový výjazd do neznáma. Štart a cieľ bol teraz Stará Ľubovňa. Chcel som si prejsť trasu k Dunajcu, následne k Vysokým Tatrám a po ceste späť pozrieť Levočské vrchy. Trasa k Dunajcu bola veľmi pekná, plná krásnych výhľadov a prevažne dobrých ciest. Podvečer sme sa dostali k Dunajcu.

Krásny Dunajec a rekonštrukcia cyklotrasy

Čaká vás tu iba divočina, neskutočné pohľady na Vysoké Tatry...

Tu vedie cyklotrasa celý čas popri vode a popod očarujúce skalné útvary. Živo som si predstavoval, ako tadiaľ účastníci pôjdu a budú si užívať mierny terén a chlad v lete. To som ešte netušil, že tu v roku 2023 bude prebiehať rekonštrukcia cesty a že pravdepodobne nebude možné touto časťou prejsť - ale nemusíte sa báť, ak by rekonštrukciu nestihli, vynahradím vám to na inom mieste. Noc sme strávili v prístrešku pri Červenom Kláštore, kde som sa v noci zobudil na to, ako mi líška kradne batoh. Ráno sme pokračovali smer Vysoké Tatry. Presnú trasu zatiaľ prezrádzať nebudem, poviem len toľko, že vás tam budú čakať náročné výšľapy, dychberúce výhľady, krásne lúky a husté lesy.

Divočina Levočských vrchov

Cestou späť k autu prechádzame cez Levočské vrchy. Na tento úsek sa môžete tešiť. Už z diaľky bolo vidieť, že to nie je malé pohorie. Keďže ide o bývalý vojenský areál, nenájdete tu žiadne bufety ani reštaurácie. Čaká vás tu iba divočina, neskutočné pohľady na Vysoké Tatry a dobre spevnené cesty, ktoré sú zjazdné aj za zlého počasia - ale ako vždy, tieto výhľady si treba najprv zaslúžiť. Toto trasovanie hodnotím ako úspešné.

Vhodné miesto na štart

Ďalej bolo potrebné zvoliť miesto štartu. Lákala nás voda a ako zaujímavé miesto sa nám javila vodná nádrž Veľká Domaša. Skontaktoval som miestneho znalca a vyrazil na ďalšie kolo trasovania. Na úvod ma čakala cesta vlakom do Vranova nad Topľou. Vo vedľajšej dedine som strávil noc a ráno sa vybral smer Domaša. Tu nastalo prvé sklamanie. Holé plochy bez stromov, lacné bufety, v lete množstvo ľudí a žiadna atmosféra. Aj stav vody v nádrži ma nepríjemne prekvapil. Odišli sme sklamaní na trasu a dúfali, že tá bude stáť za viac. Začiatok bol síce zaujímavý, ale nasledoval asi 15 km úsek, ktorý nestál za nič. Štart od Domaše som definitívne zavrhol. Opäť sa mi vracia spomienka na rannú kávu v Zámutove. Dáva mi to stále väčší zmysel a jednotlivé časti začínajú do seba zapadať.

Opäť Prešov a krásne výhľady

Nasledovali zase Slanské vrchy a mierne zmenená trasa do Prešova. Ani pri druhom prejazde cez Prešov som nenašiel zmysluplnú trasu cez historické centrum. Prešov budeme teda obchádzať iba okrajovo. Prepojenie s predchádzajúcim trasovaním opäť ešte neprezradím - len toľko, že tam bude pekná divočina s jedným výhľadom lepším ako druhým, vrátane pohľadu na Spišský hrad. Tu bude terén trochu náročnejší.

Aj WCC sa dočká zmien

Keďže počasie na konci roka bolo stále priaznivé, vybral som sa ešte rýchlo na jednodňový výjazd na Kysuce. Chcel som zmeniť aj niektoré úseky pre WCC a preto som sa vybral na sever Slovenska. Táto oblasť ma očarila svojou krásou, ale aj drsnou prírodou. Môžete sa tešiť na nové stúpanie do Javorníkov a po ceste bude aj pivovar.

Čo nás ešte čaká pred štartom

Na tento rok mi zostáva prejsť ešte pár úsekov doma v Malých Karpatoch a na záver celých 1 000 km trasy, lebo po zapracovaní pripomienok zo strany samospráv, ochranárov či lesníkov budú mnohé veci inak, ako som plánoval - možno to bude aj o pár km viac.

Ako to celé prebehne a čo môžete čakať?

WCUC (domácky Vcuc ) je plánovaný ako výzva pre skúsených jazdcov, ktorí majú už čo-to natrénované. Štartovať budú o deň skôr ako WCC (t.j. 27. júla 2023) a zámerom je, aby vďaka jednodňovému náskoku postupne dobiehali pretekárov na štandardnej WCC trase (štart 28. júla 2023). Ultra trasa má aj časový limit (222 hodín) a my si účastníkov užijeme až na dvoch checkpointoch. A tí, čo už na WCC boli, vedia, že naše checkpointy sú skvelé! Všetkých posilníme výborným gulášom aj čerstvým čapovaným pivom či radlerom. A, samozrejme, aj o bicykle sa vám postaráme, ako bude v našich silách.

Máme radi výzvy

Samozrejme, aj pre nás bude výzva spraviť dvoje pretekov v jednom termíne, zabezpečiť logistiku zásob, ľudí či mediálnych tímov súčasne na viacerých miestach. Sme veľmi zvedaví, aký bude priebeh a či sa naplnia naše očakávania, alebo bude všetko inak a možno ešte lepšie!

A čo vás čaká na konci?

Cieľ oboch trás bude spoločný a tento rok bude opäť v Lozorne. Áno, sme tu doma a keďže v cieli trávime veľa dní s nejasným koncom, dokážeme tak lepšie zlúčiť rodinné a pracovné povinnosti s pretekmi. Dostali sme možnosť využiť krásny areál ZŠ Lozorno, kde bude možnosť okrem oddychu a občerstvenia dať si aj sprchu či prespať. A, samozrejme, pre úspešných finisherov pripravujeme originálne „finisherské“ tričká a dresy z dielne slovenskej značky NyNa aj s menom účastníka a k tomu krásnu drevenú medailu do zbierky.


Ostáva už len zvoliť tú pravú trasu a pustiť sa do tréningu! Vidíme sa na štarte.