Nemáš auto? Nevadí. Vlak sa postará.

Naša národná železničná spoločnosť často slúži ako vďačný zdroj zábavy pre satirické stránky – veď, kto ešte nepočul o meškaniach, horiacich lokomotívach a roztrhnutých vozňoch.

Napriek tomu treba povedať, že aj vďaka vlakom som zažil svoje najkrajšie cyklotúry.

Poznáte to, študentské časy sú o maxime voľného času a minime peňazí a kto by si zabezpečoval auto len kvôli vozeniu bicykla po Slovensku, keď je tu vhodná alternatíva? Hlavná sezóna sa blíži rýchlosťou blesku a ja budem tento rok opäť brázdiť Slovensko s bicyklom vo vlaku. A viem vám k tomu dať niekoľko dôvodov, prečo to tiež skúsiť.

Ako si užiť cyklotúry vlakovou dopravou

Ako to funguje?

Veľmi jednoducho. Vyhliadneš si svoj vlak a kúpiš si lístok aj pre bike. Myslím, že už to budú dva roky, odkedy sa zaviedli miestenky pre bicykle do IC-čiek, EC-čiek a rýchlikov (netýka sa to regionálnych rýchlikov), preto treba na to dať pozor a kupovať lístok ideálne niekoľko dní vopred. Môže sa totiž stať, že pri kúpe na poslednú chvíľu už budú miestenky vychytané (stáva sa mi to najmä v hlavnej sezóne). Prídeš na nástupište a vyhliadneš si vagón, kde je nakreslený veľký piktogram bicykla (poprípade ten, ktorý máš na miestenke). Bicykel si naložíš buď svojpomocne, alebo si ho cez veľké nákladné dvere vezme na starosti sprievodca a následne si ho sám zavesíš.


Bicykel sa vešia za predné koleso, pričom sú vedľa seba obvykle tri háky. Z času načas som narazil na problém typu, že „neviem napchať koleso cez medzeru do háku“, a to som mal, prosím pekne, obuté len 2,10 “ plášte. Tieto prípady sú však ojedinelé a stávali sa mi najmä v starších vláčikoch. Toť vše.

Koľko to stojí?

Samotný lístok pre bicykel je, povedal by som, „za facku“:

Jednosmerná cesta: 1,50 €

Denný sieťový lístok: 2,50 € (hoci obvykle neabsolvujem viac než dve jazdy, tam a späť)

Týždenný lístok: 6 €

Miestenka do pojazdnej úschovne batožiny: 1 € (v klasickom rýchliku BA-KE je 5 miest)

Miestenka do „otvoreného“ vozňa, teda vlastný dohľad: 2 € (mala by zahŕňať aj miestenku pre cestujúceho v blízkosti bicykla, v klasickom rýchliku BA-KE je 12 miest.)

Čiže, ak idem, povedzme, na otočku do Tatier z Trnavy, vyjde ma to 4,50 € – denný lístok + 2x miestenka. Ak idem na otočku do Žiliny, oplatí sa mi ísť regionálnymi rýchlikmi a ušetrím za miestenky. Ak nie si študent alebo dôchodca, treba k tomu, samozrejme, prirátať aj cenu lístka cestujúceho, no myslím, že to stále vychádza lacnejšie, než ísť sám v aute, dupľom v tejto dobe astronomických cien pohonných hmôt...

Moje skúsenosti z praxe

Mnohých asi bude zaujímať, či bicykel pri takomto spôsobe cestovania „netrpí“. Ten pohľad, ako sa bicykel pri rozbiehaní a brzdení súpravy kníše zo strany na stranu, mi trhá srdce. No našťastie sa za tých pár rokov ešte nikdy nepoškodil. Samozrejme, nejaké miniatúrne kozmetické odreniny sa nájdu, ale s tým treba v prípade takejto dopravy trochu rátať – a koniec koncov, zážitky sú predsa na rozdiel od bicykla nevyčísliteľné. Pred vešaním na háky vždy preventívne zaradím „taliana“, vpredu malú placku a vzadu rovnako, šalter sa tak pekne poskladá a rapídne sa znižuje riziko, že by sa mohol nejak ohnúť.


Ráfik sa nedotýka priamo kovu (hoci sa s tým, bohužiaľ, v ojedinelých prípadoch dá stretnúť), ale na kovovom háku je ešte gumený obal, ktorý aspoň pri mojich klasických hliníkových kolesách funguje dostatočne. Osobitnou kapitolou by mohli byť karbónové kolesá – ak máte niekto skúsenosti, podeľte sa v komentároch. Okrem toho, ak sa dá, vždy kupujem miestenku do pojazdnej úschovne batožiny a to z viacerých dôvodov: je to lacnejšie, bezpečnejšie a hlavne sa o bicykel celú cestu nemusím starať. Z toho potom plynú také zaslúžené odmeny, ako je zdriemnutie si cestou nazad.

Nevýhody takéhoto cestovania

Povedal by som, že tou najväčšou (hlavne u mňa) je to časové obmedzenie. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som nejaký rýchlik nestihol a zostal niekde „visieť“, no ak ma čakajú poriadne dlhé cyklotúry (rozumej viac ako 150 km), snažím sa to v poslednej dobe riešiť tak, že radšej u niekoho prespím, ako ísť len na otočku. Som zvyknutý si cyklistiku užívať, čo to ide, pokojne sa aj častejšie zastaviť a fotiť, prípadne si oddýchnuť a keď som limitovaný spojmi, často sa pristihnem, že sa pomerne ponáhľam. Ďalším faktom je, že vlak jednoducho nechodí úplne všade a niekedy musím absolvovať „tranzitný“ úsek, kým sa dostanem do lokality, kde chcem stráviť väčšinu času. Problémom by mohlo byť meškanie vlaku a tým pádom aj narušenie plánov, ale aj na aute sa človek môže dostať do kolóny a koniec koncov, v poslednom čase mám pocit, že minimálne na hlavnej trase Bratislava - Košice sú tie meškania minimálne.


Samozrejme, dá sa jazdiť výhradne v okolí bydliska. Keď som však začal aktívnejšie bicyklovať (r. 2013), v priebehu niekoľkých rokov som mal všetky tieto naše cesty v okolí Trnavy už prejazdené. A ako som písal vyššie, cyklistika je pre mňa najmä o objavovaní nových miest a o zážitkoch. Celý kolotoč cestovania vlakom s bicyklom som odštartoval so spolužiakom Andrejom (to je inak ten z nášho cyklopuťáku) v roku 2017, keď sme sa odviezli vlakom do Rajca a odtiaľ sme to potiahli domov do Trnavy cez Čičmany, Zliechov a od Ilavy popri Váhu. Navštevovať aj iné kúty Slovenska sa mi skutočne zapáčilo a pokračujem v tom dodnes. Mám pocit, že čím ďalej, tým viac. Možno časom príde na rad aj zahraničie, ale to je zatiaľ vo hviezdach...