Aké boli tvoje Jarné kilometre v Chorvátsku? Moje boli SMART.

Tento report, ak ho tak vôbec môžem nazvať, bude mierne netradičný. Dal som si skrátenú verziu a plány sa mierne skomplikovali. Ale poďme pekne poporiadku.

Na Vianoce som dostal od manželky dar v podobe cyklodovolenky. Miesto a termín nebol vopred jasný a výber bol na mne. Nakoniec som sa rozhodol pre Jarné kilometre v lokalite Baška Voda. Oči mi skoro „vypadli“, keď som na stránke organizátora Sporttour zbadal, že ide už o osemnásty ročník. Pekná tradícia a verím, že budú pokračovať aj naďalej.

Termín akcie mi viac-menej vyhovoval, no už pri objednávaní som vedel, že prvý deň nestihnem. Nič sa nedeje, vravím si, týždeň bude viac ako dosť. Problém nastal, keď som zháňal parťáka a nie každému to bolo pochuti, nakoniec sa „zľutoval“ Andy a už ostávalo len čakať na prvý aprílový týždeň.

S ako Strategy

Na každý deň sa vypíšu tri trasy podľa výkonnosti...

Stratégia. Ku koncu roka 2022 som značne zlenivel, nedostatok motivácie a času dobehli aj moje odhodlanie a jazdil som menej, ako by sa patrilo. Ak som chcel, aby moje telo zvládlo jarný objem, tak som ho musel pripraviť. Od začiatku roka som chcel pravidelne jazdiť minimálne šesť hodín za týždeň. Kopcom som sa nevyhýbal, no väčšinu času som trávil v aeróbnom pásme. Aj keď nie som fanúšikom číselných cieľov, tu mi poslúžili na výbornú. Mesačne som si stanovil nájazd 500 kilometrov a 7 500 výškových metrov. Splnené, za prvý trimester. Zodpovedná príprava. Ako spestrenie som si „strihol“ aj Stupavský zimný maratón, kde mi Andy zaslúžene vyfúkol „bedňu“. Výkonnostne sme boli papierovo na približne rovnakej úrovni, čo som považoval s ohľadom na spoločné jazdenie za super benefit. Počasie bola tiež riadna premenná, hlásili extrémny vietor, možný dážď a na pomery chorvátskeho pobrežia aj netypickú zimu s teplotami počas noci tesne nad nulou.


Nepripravoval som len seba, kompletnú starostlivosť dostal aj bike. Okrem servisu sa mi ako skvelá voľba ukázala aj výmena mojej 30-zubovej kazety Ultegra za ľahšiu Dura-Ace, ktorá mala o štyri zuby naviac. Následne ju dám „spať“ do zásuvky a pekne počká na inú cyklodovolenku, snáď Alpy. Na bežné jazdenie mi ju netreba, no pošetriť watty na viacdňovej akcii je na nezaplatenie. Na mazanie som použil Rex Black Diamond, „marginal gains“, ako sa hovorí v Ineos-e.

Ak by ste sa rozhodli pre účasť na akcii, tak nepotrebujete dokonalú výkonnostnú symbiózu s vašou skupinou. Na každý deň sa vypíšu tri trasy podľa výkonnosti - Cappuccino, Espresso a Ristretto. Na základe ambícií pre daný deň si zvolíte tú svoju a pridáte sa ku „kávopičom“ podľa chuti. „Ristretko“ sú „rakeťáci“, „kapučínko“ pohodička, výletík. No a „espresko“ niečo medzi tým. Mierne ma mrzí, že som žiadnu skupinovú jazdu neskúsil, no okolnosti boli proti...

Okrem klasických doplnkov ako je vitamín C, D a zinok, som bral aj rôzne pochutinky...

Ako sa moja stratégia javila super pred akciou, tak s blížiacim sa termínom sa to začalo mierne „sypať“ a ochoreli mi obe deti a aj manželka. Zvýšená teplota ich držala našťastie len jeden deň, pekne postupne. Andy musel brázdiť diaľnice sám a moje vycestovanie bolo vo hviezdach. Nakoniec som „ušiel bacilovi z lopaty“ a podarilo sa mi vyraziť o dva dni neskôr s malou dušičkou, že ma nezloží počas cesty. Na miesto som pricestoval v utorok, na diaľnici ma zastihlo aj sneženie a teplota pod bodom mrazu. Letné gumy „krochkali“ blahom a nebolo mi všetko jedno. K tomu všade výstrahy pred vetrom a znížená rýchlosť. Práve vietor zabezpečil, že som paradoxne skoro nič nezmeškal. Jazda na bicykli bola do utorka silný hazard. Stupavské legendy povrávajú: „Kto neskúsil, neuverí. Kto skúsil, nezabudne.“



Hneď po príchode som sa zložil a bol som si zajazdiť sám, mierne som to podcenil a vrátil som sa premrznutý. Vietor už bol údajne podstatne slabší, ale stále nechutne studený. Zuby mi „cvakali“ túto zimu len dvakrát, v apríli, v Chorvátsku... Z jazdy som dorazil tesne pred večerou, Andy už bol na izbe, akcia sa mohla začať.

M ako Manage

Riadiť. Jedna vec je odjazdiť si doma s tým, že ďalšie dni nemám na bike čas a telo si oddýchne a druhá je ísť jazdiť deň za dňom s cieľom viac a viac. Navyše v cudzom prostredí. Okrem klasických doplnkov ako je vitamín C, D a zinok, som bral aj rôzne pochutinky, ktoré som konzumoval počas alebo po jazde. Telo by malo dostať počas hodiny jazdy približne 60 gramov sacharidov, a tak som k tomu pristupoval aj trocha vedecky a snažil som sa pripraviť aj v tomto smere. Zoznam výbavy na servis a športovú výživu, ktorú som bral so sebou, nájdete v samostatnom súbore, niekomu snáď pomôže. Ak by ste sa čudovali, prečo gély, tak odpoveď je jednoduchá. Mal som ich veľa doma po termíne minimálnej spotreby, ľahšie sa balia na dlhý výjazd. A po raňajkách som mal extrémne plné brucho, tak presne vyplnili miesto okolo jedla v procese trávenia. Pri stúpaní na Kozicu som sa cítil ako el SiStolero, všetko pekne poruke.


Exaktný plán pre výjazdy som nemal a takto mi to vyhovovalo. Večer sme pozreli vypísané trasy, prípadne som pozrel, čo jazdili iní v skupine na Strave a dohodli sme sa, čo by bolo fajn pozrieť. Andy v utorok pojazdil s „dupačmi“ zo Stupavy a v stredu na raňajkách sme sa dohodli na spoločnom výjazde. Podľa odhadovaného času na bicykli som nabalil banány, tyčinky a gély a hor sa naproti osudu. S ohľadom na stále nevyspytateľný vietor mi viac vyhovovala malá skupina. Chalani to navyše poznali, a tak si moja navigácia v Garmine mohla oddýchnuť.


Nohy také šťastie nemali, no s tým som počítal. Pri spätnom pohľade to bol jediný výjazd označený ako Tempo a aj do kopcov som mal chuť pritlačiť. Koniec koncov, treba sa aj trocha zabaviť. Večer som mal zmiešané pocity. Dumal som, či mi ten výjazd viac uškodil alebo pomohol. Po fyzickej stránke asi uškodil, psychicky pomohol. No bral som to športovo, ďalší deň som si dal preventívne pozor.

A ako Ambitions

Ambície. Síce som nemal exaktný plán pre výjazdy, ale nejaké skryté ciele a potreby som, samozrejme, mal. Každý deň som chcel zvládnuť aspoň tisíc výškových. Tie naskakovali v podstate neustále, rovinky tam veľmi nie sú. Zároveň som chcel vidieť čo najviac z krajiny. To znamená vyhnúť sa rovnakým trasám. Z dôvodu skráteného pobytu to nevyšlo úplne podľa predstáv. Nedostal som sa napríklad na Brač, možno nabudúce. Tretí deň sme opäť boli s chalanmi zo Stupavy, no nesnažil som sa „uhákovať“ každé stúpanie. Vedel som, že sa vždy celá skupinka hore počká a tak je jedno, či prídem na čele, alebo kúsok za nimi.


Táto stratégia mi ušetrila energiu, ktorú som stratil deň predtým a bolo opäť dobre. V skupine som pravidelne točil špicu, aby som nebol len za „vývozníka“. V hlave ma stále lákala predstava dostať sa na Sveti Jure, chalani nás odrádzali. Zima, vietor a dlhý rozbitý zjazd im dávali karty do rúk. Myšlienka zdolať tento kopec mi stále behala po rozume, snívam o nej, odkedy som čítal prvý report z Jarných kilometrov na webe MTBIKER.

R ako Regeneration

Cyklisti si nájdu vždy nejakú podivnú motiváciu, no nie?

Regenerácia. Asi najdôležitejší bod. Po každej jazde sa dať dokopy, ako to najviac ide. Hneď po príchode na izbu som do seba hodil regeneračný nápoj a s odstupom hodinky proteínovú tyčinku. Na nohy sa mi osvedčil valec a poriadne si „rozbiť“ zatuhnuté svaly. Grimasy zaručené. „Vypatlal“ som aj masážne krémy, čo sa mi nahromadili ako testery z maratónskych balíčkov. Sprchovanie v studenej a teplej na striedačku pomohlo prekrveniu nôh, kompresné podkolienky sú už len detail. Pred spaním som ešte do seba vtlačil proteínový nápoj, aby mali svaly potrebnú výživu. V saune som bol len raz, mám to síce rád, ale zároveň je to záťaž a možný zdroj dehydratácie. Regenerovať netreba len seba, ale aj oblečenie, letné dresy sa mi nepozreli von z kufra, a tak som musel niektoré špecifické kúsky aj preprať. Počas celého pobytu, s výnimkou jedného dňa, som bol navlečený v Perfetto a pod ním len sieťkovaný nátelník. Do kopca porozopínať a do zjazdu všetko zatvoriť, aj tak ostala zima. Takto som si to úplne nepredstavoval, ale bol som pripravený aj na výjazdy v chlade. Improvizované vešanie v izbe a prací gél je po tejto skúsenosti moja povinná výbava aj pre ďalšiu cyklodovolenku.


Pri správne zvolenej trase si viete oddýchnuť aj na bicykli, tento deň sme šli len s Andym pekne na pohodu, zaradil som strojové tempo Z2 a dali sme si kávičku v Splite, cash only. Poplatok za výber z bankomatu bol viac, ako stáli kávy, ale platil Andy, tak to stálo za to.


Plán bol 110 km a v závere som sa cítil ešte plný energie. Na izbu sa mi ešte nechcelo, tak som sa mierne „opustil“ a pridal ešte zo 2 hodinky v sedle. Od rána som už cítil miernu bolesť v hrdle a to ma hnalo vpred. Cyklisti si nájdu vždy nejakú podivnú motiváciu, no nie? Ak by sa to zhoršilo a nemohol by som už jazdiť, tak si to stúpanie z Podgory, o ktorom mi hovorili predošlý deň chalani, predsa nedám. Zrazu som svoj týždenný cieľ splnil v jednej jazde. A stále som bol celkom použiteľný. Je fascinujúce, ako sa telo vie prepnúť do „zombie režimu“ a fungovať aj pri diametrálne odlišnej záťaži ako v bežnom živote.

T ako Time

Čas. To je luxus. Každú jazdu som v závere na 10 - 15 minút zvesil nohy, aby sa len tak pretočili. Keď jazdím doma, tak idem bomby ešte pomaly pred dom, aby som stihol prísť načas. Ten pocit voľnobehu v závere je diametrálne odlišný, telo lepšie reaguje. V podstate vašou jedinou úlohou je jazdiť, jesť a regenerovať. Dookola. Priemerná rýchlosť je nepodstatná. Rozhoduje len čas v sedle a intenzita. Ak máte pretekárske ambície, tak si treba, samozrejme, aj buchnúť do tela. Ja som sa primárne snažil najazdiť veľa hodín v aeróbnej zóne.


Predošlý deň to hodilo v sedle cez šesť hodín, ako to posunúť? Ako získať motiváciu? Andyho som zlomil na Sveti Jure. Nie na bežný výšľap z Makarskej hore, ako sa to jazdí od mora až na vrchol, s cieľom maximalizovať nastúpané výškové metre. Úvod jazdy bol okruh okolo pohoria Biokovo a potom sme zamierili hore, skrátená verzia má 22,6 kilometra. Ani som netušil, že Garmin kreslí aj čierne kopce pri zobrazení výškového profilu trasy. Už počas „plazenia sa“ hore mi skrytý hlas vravel, že by sme sa mali otočiť.


Počasie vôbec nevyzeralo dobre a zrazu bolo extrémne zatiahnuté. Nakoniec začali poletovať vločky a stúpanie malo apokalyptickú atmosféru. Teplota klesala úmerne s pribúdajúcou výškou, ale nechcel som zastavovať, aby som si natiahol návleky na ruky. Druhý vnútorný hlas, ten diabolský, povedal, že sneh je OK, keby pršalo, tak môžeš plakať a ťahaj ďalej. Poslúchol som diabla, ako už býva zvykom.


Bol to epický výjazd, trval nám cez sedem hodín, v zjazde sme zažili snehovú búrku a druhé cvakanie zubov. Bohu vďaka za kotúčové brzdy a bezdušové plášte, aj keď držať páky bol celkom problém. O niekoľko kilometrov už bolo azúrko a dovolenková pohodička. Čím viac času v sedle, tým viac zážitkov. Pre toto sa oplatilo vytrvať a trénovať. Kráľovská etapa ako sa patrí.

Rekapitulácia

Kráľovská nebola moja posledná, chcel som sa povoziť aj pred odjazdom a napriek zhoršeniu zdravotného stavu som využil čas na jazdenie na maximum. Bacil ma nakoniec dobehol a predpokladám, že využil šancu, keď som oslabil telo. Našťastie mu to trvalo dlhšie, ako mne pojazdiť okolie Bašky. Akciu hodnotím ako veľmi vydarenú, jediná vec, ktorá ma zaskočila, bol počet áut na magistrále. Mimo sezónu som tam čakal menej rušné cesty.


Čo poviete? Bola to SMART dovolenka? Chodievate na tieto jarné sústredenia alebo je to pre vás stále výzva? Ak by niekoho zaujímali konkrétne trasy, tak prikladám aj odkazy na jednotlivé výjazdy na Strave:

Deň 1 , Deň 2 , Deň 3 , Deň 4 , Deň 5 , Deň 6

Na záver by som ešte rád poďakoval manželke za super nápad na darček. Andymu, že sa na to so mnou dal. Chalanom zo Stupavy, ktorí nám robili skúsených sprievodcov a poradcov. A čestne prehlasujem, že som dobre natrénoval na ťahanie dvojmiestneho cyklovozíka, to už nie je sranda.


Sumárny nájazd za mojich najintenzívnejších šesť dní v živote na bicykli: 695,9 kilometrov, 11 792 výškových metrov a 29 hodín 20 minút v sedle. A hurá zregenerovať do reality.