Rozhovor: Andy Pápay - keď je bicykel tvoj najlepší kamarát

Ako sa z „kľuďasa" dokáže behom sekundy stať poriadny „makač" na biku? Alebo o tom, ako si náš dobrodruh Andy žije svoj príbeh v milovanom cyklosvete.

Musím sa priznať, že na tento rozhovor som sa dosť tešil. Človek, ktorého si dnes vyspovedáme, je tak trochu bikerský „blázon" v dobrom slova zmysle. Jeden z tých, ktorí bicyklom doslova žijú. Jeho myšlienka zbaliť seba, bike a odviezť sa autom niekde na bikerský trip, má skrátka niečo do seba. Tento náš kolega vám ochotne poradí na predajni v Hrádku. Okrem iného nám v rozhovore prezradí, čo obnáša jeho pozícia. Z vlastnej skúsenosti viem, že v koži predajcu je to občas náročné, ale zažije aj vtipné príhody.

Ahoj Andy, povedz nám na začiatok niečo o sebe. Kde si vyrastal, koľko máš rokov...
Ahojte, pochádzam z Trenčína, kde aj momentálne stále bývam, nedávno som oslávil svoje už 35-te narodeniny, no na ten vek sa vôbec necítim a stále si žijem v podstate bezstarostným životom. Milujem slobodu a dobrodružstvo, mám rád samotu a užívam si voľný čas podľa seba. Drvivú vačšinu času teda venujem svojmu najväčšiemu hobby - bicyklom, výjazdom, pobytu v prírode, sem-tam turistike a cestovaniu.


Si ďalší člen tímu, ktorý pracoval v Anglicku, ako napriklad Veronika alebo Jaro a ten dokonca aj v gastre ako ty. Ako spomínaš na toto obdobie?
Rád spomínam hlavne na to, ako som sa do toho Anglicka dostal . Bol som krátko po strednej škole, život „gombička" a asi ako každý mladý človek, chcel som niečo dosiahnuť, skúsiť, ničoho som sa nebál a samozrejme chcel som aj rýchlo a veľa zarobiť . A tak som nabehol do prvej pracovnej agentúry, akú som našiel, podpísal zmluvu a úplne sám sadol po prvýkrát v živote do lietadla, a to ešte aj bez toho, aby som ovládal reč. Na škole som totiž nikdy nemal predmet angličtina, učil som sa nemecky a francúzsky, no tieto predmety boli moje obľúbené, jazyky mi odjakživa išli, a tak som v tom nevidel problém. Zbalený v malom cestovnom kufri som odletel len s malým slovníkom v ruke do sveta a čuduj sa svete, dorozumel som sa, dostal som sa na miesto a rok som deň čo deň roznášal recyklačné vrecia do anglických poštových schránok, každý deň v inom meste.

Tých vecí a produktov je toľko, že človek sa má stále čo učiť a stále prichádzajú nové a iné štandardy.

Nezdá sa to, ale bola to riadna drina na nohy a chrbát, pracovalo sa 6 dní v týždni, 10 hodín denne a za ten čas som nakráčal približne 20 až 25 kilometrov peši za jeden deň! Ráno budík a repete! Ale všetko má plusy aj mínusy a najväčším plusom bolo, že som prechodil veľkú časť Anglicka takto napešo a samozrejme postupom času som sa naučil dorozumieť, bol to zážitok a dalšie, nové skúsenosti a to sa počíta. No popravde po roku som bol rád, že som sa úspešne vrátil opäť domov, Slovensko mi chýbalo, som obrovský patriot a nedám naň dopustiť a navyše v Anglicku som nemal bicykel, a to ich „usmoklené" počasie nebolo nič pre mňa . A hneď dva týždne po návrate z GB som nastúpil do spomínaného gastro biznisu v reštaurácii v Trenčíne, kde som si odrobil takmer 10 rokov.


K nášmu tímu si sa pridal až na druhý pokus. Čo tomu predchádzalo?
Predchádzal tomu asi len strach. Som typ človeka, ktorý si dlho zvyká na nových ľudí, nový kolektív, keď už si niekde zvyknem, nerád to mením, aspoň čo sa zamestnania týka a tak som „sklopil uši" a odišiel naspäť do reštaurácie, kde som bol už rokmi zabehnutý. No často som tento krok aj oľutoval a banoval som, že som sa nerozhodol hneď ostať v MTBIKERi. Práca s ľudmi je naozaj ťažká, za tie roky v reštike som si zažil svoje a tak sa naplnil aj môj pohár trpezlivosti, povedal som si, že stačilo a obzeral som sa po novej práci. Prišiel som si po objednávku ku vám do Hrádku, prehodili sme zopár slov a ako si mi oznámil, že hľadáte predajcu, už som nezaváhal, nepremýšľal a pamätám si, ako som ti povedal, že ak ma vezmeš, tak ten job na 100 % beriem .


Si na pozícii predajcu, no občas a hlavne mimo sezóny pomáhaš aj v sklade. Na prácu s ľuďmi si bol zvyknutý už z bývalej profesie, takže je to pre teba už taká formalita, ktorú ani nevnímaš? Alebo si rád, keď môžeš radšej pomáhať kolegom v sklade?
Opäť sa budem opakovať a poviem, že všetko má svoje pre aj proti, a tým, že robím aj na predajni aj v sklade, mám to pestrejšie, robím rôznorodé veci a niekedy som radšej na predajni, inokedy v sklade .

...ale áno, máš pravdu, bicykel a k nemu opäť poriadny karavan, to je môj sen.

Na predajni sa toho viac naučím, lebo aj keď som predajca, nie som vševed, niektoré produkty vidím poprvýkrát, keď ich niekomu predávam, riešia sa tam rôzne servisné úkony, prichádza nový tovar a často aj zákazníci majú rôznorodé otázky, podnety a tak sa na človeka všeličo nalepí. V sklade je zase fajn, že si môžem rôzne produkty obzrieť, ohmatať, vidieť ich naživo, mám tam svoj kľud, nikto sa vás nič nepýta a popri zakladaní tovaru do regálov sa s kolegami vieme občas aj dobre nasmiať .

Sezóna sa rozbieha. Ako teraz vyzerajú dni v Hrádku na predajni z tvojho pohľadu?
Z môjho pohľadu sa sezóna rozbehla už tak začiatkom marca. Na predajni vidieť väčší pohyb ľudí, začínajú sa prebúdzať „víkendoví” cyklisti, regále v zázemí sa nám plnia objednávkami a takisto sa plní aj sklad novým tovarom, ktorý si často myslím, že už ani nebudeme mať kam uskladniť . Predáva sa viacej bicyklov, denne pribúda čoraz viac objednávok a ľudí hľadajúcich všakovaký tovar na svoje tátoše. Čiže áno, za mňa je už sezóna v plnom prúde.


Viac o momentálnej situácii a čo je nové v MTBIKER shope sa môžete dočítať v predsezónnom príhovore. Máme za sebou 2 covidové roky, obmedzenia na prevádzkach... Ako si to ty vnímal? Je teraz cítit uvoľnenie opatrení?
Pamätám si hlavne na to, že keď som nastúpil, bolo len výdajné okienko. Ľudia si chodili len po objednávky pred dvere a celé to obdobie bolo také pochmúrne. Nikto nevedel, čo tá korona dokáže, dokedy to bude trvať, každý žil v strachu zo stále ďalších a ďalších opatrení. Bolo to teda také zvláštne obdobie, ale práce bolo aj vtedy dosť a aspoň som mal dlhší čas na zaučenie sa . Momentálne cítiť uvoľňovanie hlavne v tom, že je predajňa často plná ľudí, skúšajú, testujú a celkovo je tam teraz živšie a máme proste priamy kontakt so zákazníkmi.

Andy, čo sa týka cyklistiky, si podľa mňa sčítaný, sám bikuješ, zákazníkom vieš poradiť. Venujeme sa už aj outdooru, kde možno musíme zamakať na viacerých frontoch. Mňa zaujíma, ako sa to dotýka vás predajcov.
Áno, bikujem veľa a často, prešlo mi rukami už veľa bicyklov, tretier, prilieb...rozličného tovaru, no vždy sa nájde niečo, kde si nie som celkom istý, čo sa týka kompability daného produktu s iným produktom, prípadne nejaká otázka od zákazníka, na ktorú neviem jednoznačne odpovedať. Tých vecí a produktov je toľko, že človek sa má stále čo učiť a stále prichádzajú nové a iné štandardy. Čo sa týka cyklistiky, viem sa nejako vynájsť, prípadne sa poradím s kolegami, no ako hovoríš, na tom outdoore treba zamakať. Prichádza stále viac zákazníkov kupujúcich tento tovar a keďže až tak často sa turistike nevenujem, mám v tomto segmente oveľa väčšie medzery, ktoré by sme mali zaplniť vedomosťami . Na predajcu je totiž vyvíjaný najväčší nátlak od zákazníka, ktorý chce kúpiť to najlepšie pre seba, to, čo mu predajca odporučí, vysvetlí, prípadne pridá nejakú svoju vlastnú skúsenosť s daným tovarom. Ja napríklad vôbec ani nelyžujem a už predávame aj lyže a nie je nič horšie, ako zákazník múdrejší než predajca .


Absolvujete aj nejaké školenia?
Zopár školení od zvučných značiek už bolo a ďalšie sú už čoskoro v pláne a je to len dobre. Zákazníci majú nespočetné množstvo otázok a pri každom školení sa na mňa niečo nalepí. Koniec koncov je to prínos aj pre mňa samého, spoznať výrobky viac do hĺbky a dozvedieť sa o nich viac. Čiže čím viac školení, tým lepšie. Pre každého predajcu je to určite veľké plus.

Ešte na záver v pracovnej časti. Máš nejakú vtipnú alebo naopak zlú skúsenosť na predajni?
Keby len jednu . Áno, za ten rok aj pár mesiacov, čo na predajni pôsobím, sa už vystriedalo zopár srandistov . Napríklad pán, ktorý si prišiel kúpiť plášte „švable” a pýtal sa, či už sú to tie kevlarové, lebo sa dočítal, že kevlarové sa dajú poskladať a on si zabudol doma ruksak a chcel si ich poskladať do vrecka na drese . Alebo sa zopár ľudí už pýtalo, či sa dá kúpiť tretra aj samostatne, lebo jednu nohu by potreboval 42 a druhú 43! Ďalej pán, ktorý prišiel skúšať chrániče na kolená a dolu k pokladni dokráčal v chráničoch na lakte „nafest" natiahnutými na kolená. Ešte si spomínam na pána, ktorý prišiel na celoodpruženom endure, 170 mm zdvih a chcel na ňom vymeniť 2.6 široké plášte za nejaké hladké 2.1, lebo sa mu na ňom ťažko šliape po cyklotrase. Prípadne v dnešnej dobe, keď je bicyklov stále málo, vás dokáže prekvapiť aj zákazník, ktorý suverenne príde a chce modrý bicykel, karbónový, so sadou SLX v jeho konkrétnej veľkosti, najlepšie celoodpružený do 1 800 €. Veď to poznáš sám, na predajni je často zábava . Našťastie nejakú naozaj zlú skúsenosť nemám, som nekonfliktný typ, a aj keď nie vždy má človek svoj deň, snažím sa vždy pristupovať profesionálne bez ohľadu na psychické rozpoloženie, či už zákazníka alebo mňa samého .


Karavan a bicykel. Dve slová, ktoré by som použil, keby ťa mám charakterizovať. Karavan síce už nemáš, ale ešte ani neumieraš . Je to No.1 v tvojom hobby?

...na ceste ma baví tá rýchlosť a ľahkosť, akou ten bicykel letí po ceste, no stále som viac MTB pozitív.

Number 1 koníčkom je odjakživa bicykel. Naučil som sa bikovať už pomerne veľmi malý a od svojich 13 rokov, kedy som dostal svoj prvý horský bike, mi to jednoducho neskutočne prirástlo k srdcu. Neviem si predstaviť život bez bicykla...čo život, už pár dní bez neho a som celý nervózny, nesvoj, kedy si konečne „zadupem" , ale áno, máš pravdu, bicykel a k nemu opäť poriadny karavan, to je môj sen. Som človek, ktorý nerád rieši ubytovanie v hoteli, penziónoch atď., rád sadnem za volant a vyrazím, kam chcem a tak som sa dostal aj ku karavanu. Karavan je sloboda. Mať možnosť kedykoľvek ísť kamkoľvek a mať „domček" prakticky stále so sebou, je na nezaplatenie. Môžete sa zbaliť, vyraziť a mať domov hocikde, kde zaparkujete. Takto som precestoval veľmi veľa miest, aj zopár krajín a bolo to zatiaľ moje najlepšie životné obdobie. Teraz už je toho času pomenej, no stále o karavane snívam, premýšľam, obdivujem, sledujem ich a možno si raz znova nejaký kúpim, prípadne momentálne uvažujem aspoň nad jednoduchšou verziou karavanu - nad strešným stanom na auto .


Na aké zaujímavé miesta si sa takto odviezol? A rovnako ma zaujíma, či máš aj nejaký sen, kde by si sa chcel odviezť a stráviť pár dní?
O mojom najväčšom tripe v karavane som napísal aj článok - „Tri týždne na kolesách”, kedy som sa sám vybral na cestu Európou a prešiel som s ním 7 krajín za 20 dní. Najviac mi v pamäti utkvela Andorra a jej panenské hory a krásna čistá príroda, ďalej to bolo Monako a x ďalších miest, či už u nás alebo v zahraničí. Precestoval som takto naozaj veľa destinácií a všade bolo niečo pekné, niečo zaujímavé. Doposiaľ som navštívil celkom 23 krajín. Môj cestovateľský sen je Peru, prípadne Kolumbia, Chile…, to ale nie v karavane . Odviezť by som sa chcel, či už karavanom alebo autom, do Škandinávie, Pobaltských krajín alebo aj do takého Moldavska. Zaujímajú ma také menej tradičné destinácie a krajiny, nie tak veľmi preskúmané a komerčné. Slovenská klasika Chorvátsko a „kysnutie" na pláži nie je nič pre mňa . A keby som sa mal vrátiť na niektoré miesto, kde som už bol, bola by to dedinka La Turbie nad Monakom, kde mám stále pred sebou ten nádherný výhľad na azúrové pobrežie. Tam by som chcel zažiť poriadne romantickú noc .

Mrknime sa bližšie na tvoj vzťah k bicyklom. Spomenul si vyššie, že si začal už v skorom ranom veku.

Idem si svojím tempom a víťaz je predsa každý, kto príde do cieľa.

Vzťah k bicyklom som mal už odmalička. S pomocnými kolieskami som brázdil ulicu už ako 2,5 ročný, potom to pokračovalo asi štyrmi BMX 20. Štyrmi preto, lebo mi tú predošlú vždy ukradli , mal som ju vždy najkrajšiu a najlepšie vytunenú z celej triedy . No a potom som mal, myslím, v šiestom ročníku na základnej škole spolužiaka, ktorý miesto BMX 20 dostal prvý horský bicykel. Boli sme veľkí kamaráti a tak som ho musel mať aj ja. Bol to rok 2000 a dostal som svoj naozaj prvý horský bicykel aj ja, bol to oceľový Irok, bez akéhokoľvek odpruženia. A vtedy ma to naozaj chytilo, aj keď v tej dobe sme na tých „horákoch” jazdili viac cestu ako hory. Ten bicykel mám mimochodom dodnes v pivnici .

Teraz by ťa krádež tvojich tátošov asi viac mrzela . Viem, že ich vlastníš viac. Aké konkrétne a čo viac preferuješ - MTB vs. cesta?
Odjakživa preferujem viac MTB. Cestu som začal jazdiť len prednedávnom, vlastne ako som nastúpil do Hrádku, kúpil som si svoj prvý cesťák na čo najrýchlejšie dochádzanie do práce, ale samozrejme baví ma aj to, každý štýl má niečo do seba. Na ceste ma baví tá rýchlosť a ľahkosť, akou ten bicykel letí po ceste, no stále som viac MTB pozitív . Cestu jazdím prakticky výhradne do práce (TN - Hrádok) a občasne nejaký dlhší švih, keď je v lese veľa blata. Aktuálne mám tri biky, no stále mi minimálne jeden ešte chýba , najradšej jazdím trail, na to mám agresívne HT značky Marin, veľa najazdím na ľahkom XCčku, bez ktorého by som sa maratónov už ani nezúčastňoval, no a posledný prírastok je spomínaný cestný bike Basso Venta. Do budúcna alebo možno aj onedlho by som si chcel ešte zadovážiť „celopéro". Páčia sa mi tenké rúrky a rozmýšľam nad stavbou oceľového fulla. Mám rád menej tradičné značky, také, ktoré nevidno na každom rohu a chcem byť za každú cenu iný, tak uvažujem nad „oceliakmi" značiek Production Priveé, Starling, alebo Madnes.


Zúčastňuješ sa celkom aktívne maratónov. Máš obľúbené lokality? Dosiahol si aj nejaký lepší úspech?
Ako píšeš, zúčastňujem sa, doslova . Začal som chodiť na maratóny hlavne kvôli tomu, aby som si prešiel trať, novú, inú, aby som nejazdil stále to isté v okolí domu. A takto sa zúčastňujem už niečo vyše 13 rokov, no nijaký závratný úspech som nezaznamenal, nerád sa mučím a idem až na dno síl. Idem si svojím tempom a víťaz je predsa každý, kto príde do cieľa . Ako mi raz jeden známy povedal, umiestňujem sa na mieste, kde sa oddelí „zrno od pliev” . Na tých prvých nemám a najhorší nie som. Dvadsiate až štyridsiate miesto sú moje obvyklé výsledky. Jazdím ale celoročne, teda aj v zime po snehu a najradšej mám práve tieto zimné maratóny a akcie. Moja najobľúbenejšia lokalita, teda preteky, je zimný Cyklonárez v Partizánskej Ľupči, kde som dosiahol môj najväčší úspech - 5. miesto dva ročníky po sebe. Taktiež mám veľmi rád zimný maratón v Stupave a z tých letných Novodubnický maratón a preteky na bikefeste v Kálnici. Všetky preteky navštevujem ale hlavne kvôli atmosfére, nie kvôli výsledkom.


Okrem biku sa venuješ ešte iným športovým aktivitám? Alebo máš iné koníčky?
Keď som bol mladší, bolo toho viacej. Aktívne som hrával hokej aj basketbal. Basketbal si ideme sem-tam ešte zahrať s kamošmi v lete, ale to naozaj málo. Momentálne by som povedal, že len bikujem a chodím do práce, na nič iné nemám čas a po ničom inom, ako bicyklovaní, ani netúžim. Milujem ten pohyb a doslova som podľahol tomuto športu. Keď ale nebikujem, premýšľam o cestovaní, čo mi veľmi chýba a tiež sa zaujímam o autá, hlavne veterány, ich úpravy, opravy a už spomínané karavany, ktoré ma fascinujú. Inak venujem svoj čas už len rodine a starostlivosti o tie tri bicykle, ktoré stále niečo potrebujú. O bicykle sa starám viac ako o seba .


Andyho som síce spoznal až tu u nás v MTBIKERi, no z čias jeho gastro kariéry mi zopár pív načapoval v Trenčíne . Na začiatku som písal, že je Andy tak trochu bikerský blázon. Jeho posledná odpoveď: „Na nič iné nemám čas a po ničom inom netúžim" to len potvrdzuje. Opäť ale prízvukujem, že v tom dobrom zmysle. Verím, že mu zvýši čas aj na ostatné aktivity. Doprajem mu aj karavan a cestovanie, kam si zmyslí a samozrejme veľa ďalších našliapaných kilometrov.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Správna technika jazdy alebo ebiky, aj to je Tomáš
• Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku - Jaro
• MTHIKER a outdoor očami Andrei
• Blondína z Londýna alebo aj žena hôr Veronika
• Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
• Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať porozprávala Karina
• Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek „Švaco”?
• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Lietajúci mechanik Jakub