Rozhovor: Z džungle veľkomesta, cez Vietnam až do Hrádku - Jaroslav Machunka

Roky strávené varením vo veľkomeste, až si nakoniec povedal: „stačilo”. Chcelo to zmenu profesie, návrat domov a dnes je naším kolegom.

Reč je o Jarovi, ktorého by som opísal v skratke - Bikes not dead. Viacerí ste už určite zachytili toto heslo, no so slovíčkom Punks. Jaro má rád punkovú hudbu a k tomu vlastní staršie biky, ktoré si sám repasuje. Tak som spojil „príjemné s užitočným”. Dočítate sa aj, ako to vyzerá v sklade, práve keď začína sezóna. Poďme na to.

Ahoj Jaro, na začiatok nám povedz niečo o sebe.
Ahojte. Narodil som sa v Handlovej, kde som vyrastal. Krátko po škole som sa aj s pár kamošmi zbalil a išiel pracovať do Prahy na stavby. Asi rok som bol aj v Bratislave. Mám rád pobyt v prírode všetkými smermi, na horách, v lese, pri vode. Aj pre moju lásku k prírode a zvieratám som pred veľa rokmi prestal jesť mäso.


Predtým, ako si nastúpil ku nám, si pracoval ako kuchár. Zároveň si vegetarián. Nie je takáto kombinácia zložitá?
Áno, pracoval som ako kuchár v Londýne 9 rokov. Začal som ako umývač riadu a postupne som sa vypracoval na pozíciu sous chef, čo je vlastne vedúci zmeny v kuchyni. Pracoval som v ázijskej reštaurácii, skúsil som ale aj taliansku a argentínsku. To, že nejem mäso, nebol problém. Nemám k mäsu doslova odpor, takže som aj „koštoval", čo som varil. Bez toho by to nešlo. Plus som chodil po kolegoch a dával testovať .

Keď budeme potrebovať firemného kuchára, tak ťa mám na muške . Rozdiel londýnskeho života a kuchyne je pre teba citeľný po návrate?
Jasné, že je to veľký rozdiel. Londýn je predsa len veľkomesto a aj tá gastronómia je tam v inom štýle. Poviem ti, že som si zvykal, keď som pricestoval a začal žiť tam a potom zas, keď som sa vrátil naspäť.


Ako si sa ocitol v MTBIKERi a odkedy si jeho súčasťou?

No zároveň tovar skladom vieme expedovať hneď v daný deň alebo na druhý deň od vytvorenia objednávky.

Už keď som odchádzal z Londýna, som si povedal, že práce v gastro bolo dosť. Pracovná ponuka bola ale taká, aká bola a skončil som zase v gastre, kde som „stvrdol" cez 5 rokov. Už pred koronou som dal výpoveď a nevedel som ešte, kde skončím. Do MTBIKER som nastúpil po Veľkej noci v roku 2020. Keď začala korona robiť svoje a v sklade to bolo fakt husté. Skladové priestory boli omnoho menšie ako teraz a produkty nemali pozíciu nahratú v systéme, tak som všetko hľadal a každého sa vypytoval, či nevie, kde je tamto a ono. Niekedy to bolo trochu iritujúce, keď som hľadal niektoré produkty pol hodinu a na konci dňa som mal pocit, že som dokopy nič nespravil. Ale netrvalo dlho a rýchlo som sa oťukal.

Na skladovom a expedičnom procese sa dosť popracovalo. Zrovna, keď si prichádzal, sa veľa menilo. Priblíž prosím, ako to teraz funguje v sklade.
Momentálne je to paráda. Skladové priestory sa o dosť zväčšili. Máme označené regály a uličky. Produkty sú nahraté na pozíciu, plus máme aplikáciu, do ktorej navolím aj viac objednávok a tá ma pekne systematicky vedie cez sklad produkt po produkte. Je to veľmi efektívne. Radosť makať.


Aká je presne tvoja pozícia?
Hm, trošku si ma zaskočil, je to niečo medzi skladníkom a expedičným pracovníkom. Pomáham s balením zásielok, ale aj v sklade pri naskladňovaní a zakladaní tovaru. Tým, že rastieme a venujeme sa už aj outdooru, práce je stále dosť. Hlavne to nie je žiadna stereotypná práca, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať.

Práve sa nám rozbieha sezóna a s ňou nárast objednávok. Ako to teraz vyzerá v sklade?
Sklad je „nabombovaný" tak na 150 percent a tovar stále pribúda. Už v podstate od januára chodi veľké množstvo predobjednavok na sklad. Tento rok máme naozaj plnku. No zároveň tovar skladom vieme expedovať hneď v daný deň alebo na druhý deň od vytvorenia objednávky. S bicyklami a aj s niektorými komponentami je stále kríza, no okrem toho sme celkom dobre zásobení. Obchody a zákazníci sa začínajú chystať na sezónu, takže máme čo robiť.


V kolektíve, kde pracuješ, trošku prevládaju ženy a púšťajú si rôznu hudbu. V tvojom kútiku ale občas hrá úplne odlišná muzika. Nemajú kolegyne námietky?
Nezachytil som negatívne ohlasy. Je pravda, že mám taký malý Ska-Punk stage, ale snažím sa mať hlasitosť tak, aby ich nerušila moja hudba a zároveň ja nepočujem tú ich.

Je to pre teba príjemná zmena z kuchyne do MTBIKERu?
Veľmi príjemná. Som ako decko v hračkárstve. Všetky komponenty, čo mi prejdú rukami, hlavne tie, ktoré sú pre mňa nové, skúmam a analyzujem. Už som si pár vecičiek kúpil tak, že som ich objavil v objednávke, ktorú som vybavoval. A intenzita stresu sa s prácou v kuchyni nedá ani porovnať. V gastre je to makačka. Nepoviem, robiť sa musí všade, ale kuchárska profesia je nedocenená. Bavilo a baví ma variť. Je to fajn pocit, keď niečo navarím a ešte to aj chutí mne aj ostatným. Ale stačilo. Všetky sviatky, teda väčšinou som bol v práci, víkendy nevynímajúc.


Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je príjemné a zaroveň ťažké pracovať v prostredí s kopou krásnych bicyklov a ďalších doplnkov. Máš to aj ty tak alebo sa mýlim?
Ani nehovor. Ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť a ja mám toho jedla okolo... No čo ti poviem, prasa v žite . Tamto by sa zišlo, tamto je fajn, toto je super, toto musím mať atď, atď. Stále mám nejakú objednávku otvorenú, do ktorej kde-tu niečo prihodím. Už si aj hovorím, že všetko už mám, ale vždy sa niečo nájde, čo sa takpovediac zíde.

Nedávno si si zaobstaral nový bike - Giant Reign2. Spokojnosť?
Perfektná mašinka. Trochu som sa zdráhal 29” kolies, ale nemám čo ľutovať. Skôr naopak. Chvíľu som si zvykal na tie väčšie kolesá. V zákrutách mám pocit, že celý bike reaguje trochu neskôr, ale na druhej strane som bol nadšený, ako rýchlo si to môžem pustiť dolu kopcom. Cez korene, kamene hlava-nehlava. Už som mal aj nutkanie, že ho trošku natuním, ale vcelku je dobrý tak, ako je.

Preferuješ teda enduro a trail. Máš obľúbené lokality prípadne bikeparky?
Traily a parky jazdím len lokálne, nakoľko toho času nie je veľa. Vieš, treba sa venovať aj polovičke a bývame v „baráku", kde je robota vždy. Takže bikepark navštevujem hlavne ten v Kálnici a máme taký menší bikepark, Ahoj, pri Piešťanoch. Miestni chalani sa starajú o traily nad Moravanmi nad Váhom, voláme to lokálne Striebornica. Odvádzajú fakt dobrú prácu. Týmto zdravím trailbuilderov. Môžem ale aj cyklovýlety, ktoré často podnikám s priateľkou.


Do práce občas dofrčís na svojom tátošovi. No nie vždy na novom endurku. Koľko máš bikov a plánuješ ešte nejaké?
Mám ešte jeden unikát HTčko, že RBK ELITE. Je iba jeden na svete . To som dostal od priateľky ešte v Londýne. Tak som ho pomaličky vytunil, z väčšiny secondhandových dielov. Origoš je už len rám, no je to celkom použiteľný bike na cestu do roboty, na pivo, do obchodu a na výlety. Ešte si brúsim zuby na nejaký gravel, ale čakám na nejaký, ktorý keď uvidím, poviem si: „tento musím mať".

Bikuješ od malička? Vždy ťa to lákalo skôr ku MTB-čku?
Môj prvý bike bol legendárny RMX 20. To som aj ako sopliak vyhral také mestské trialové preteky, raz prvé a raz druhé miesto.

Celá naša zemeguľa je nádherná a každý výlet, či dovolenka stála za to a mala niečo do seba.

Potom, keď som z neho vyrástol, otec dovliekol z krčmy, sa mi zdá, že to bolo z krčmy, Favorit esku s tromi prevodmi vzadu. Zrepasoval ho a preháňal som sa na tom. Ani neviem, kde skončil. Vždy som bol takpovediac mtbiker . V Anglicku som jazdil do roboty aj cez pol Londýna. Niekedy to bol dosť adrenalín v tej premávke. Skoro každý deň som mal nehodu, ja tomu hovorím, že LTT „len tak tak”.

Raz som vlastne aj mal, ale nič vážne sa nestalo. A o nepriaznivom počasí ani nehovorím. Keď som kariéru v Anglicku zavesil na klinec a prišiel som žiť na Slovensko, kúpil som od kamoša Giant Faith, obrnil sa, zadovážil som si integrálu a začala moja zjazdová éra. Snažil som sa na ňom podnikať aj výjazdy, ale nebol to veru bike na cyklovýlety, skôr downhill/freeride. Asi najväčšia šupa bola, keď som išiel s kamošom zo Starej Ľubovne do Levoče cez hory. Výškové metre som nerátal, ale to bol trochu hardcore, ten bike mal hmotnosť cez 17 kg. Dotiahol som to do úspešného konca.


Tvoj otec prerábal bike, ty si spomenul svoj prerobený RBK a videl som ťa u nás v servise prerábať ešte takú zlatú raketu. Je to tvoja záľuba?
Tak trochu záľuba. Všetko, čo si zvládnem urobiť sám, si spravím. A často otravujem našich servisákov, ktorí radi poradia a pomôžu. Jáááj, myslíš zlatého tátoša mojej priateľky, tak ho voláme. Moja pýcha. Je to eska, asi tak môj ročník výroby a vzal som si do hlavy, že jej ho dám do stavu, ako keď vyšiel z továrne. Dal som ho opieskovať, nastriekať práškovou farbou. Podarilo sa mi splašiť autentické diely ako blatníky, kľuky. Ráfiky sú presne ten pochrómovaný štýl ako pôvodné. Dokonca náboje, ktoré mi posunul kolega zo servisu, sú na priemyselných ložiskách. Povedal by som, že je ešte lepší, ako keď z tej továrne vyšiel.

A čo ostatné aktivity vo voľnom čase. Nejaký šport alebo pivečko s kamošmi? V úvode si spomenul lásku k prírode.
Pivečko veru môžem, hlavne v lete niekde vonku na terase, po výjazdoch alebo pri vode. Rád chodím na festivaly a koncerty, aj keď kvôli momentálnej situácii, asi každý vie, čo mám na mysli, som už aj skoro zabudol, aké to je sa ísť niekam zabaviť. Pred pár rokmi ma priateľka naučila lyžovať, to ma chytilo poriadne. Do dvoch hodín som ako tak vedel zísť kopec, ktorý som si vyšliapal a na druhý deň som lyžoval v Lomnici. A teraz už lyžujem ako Alberto Tomba .

Prednedávnom som skúsil aj skialpové lyže, ale len tak decentne skitouring zatiaľ. Veľmi rád chodím na hory, takže turistika, aj tá vysokohorská, ma baví. Dosť som precestoval, ale ešte zďaleka nie všetko, čo by som chcel. V poslednej dobe som sa zameral na Slovensko, keďže som ho v minulosti na úkor cestovania po svete a práci v zahraničí nestíhal prechodiť. A máme tú krajinu fakt krásnu a je čo obdivovať a spoznávať.


Aká destinácia zahraničná, ale aj slovenská ti ostala vrytá v pamäti. Inými slovami, kam by si sa rád vrátil alebo odporučil čitatelom?
Moja srdcovka na Slovensku sú určite Západné Tatry. Úžasná lyžovačka v Spálenej. Tí ľudia sú tam láskaví a tie kopčiská. Už som preliezol cez Brestovú a Salatín na Spálenú a na Ostrý Roháč a Plačlivô sa ešte len chystám. Ale celé Slovensko je krásne. A zo sveta? Celá naša zemeguľa je nádherná a každý výlet, či dovolenka stála za to a mala niečo do seba. Ale topka a za zmienku stojí moja adventúra s priateľkou po Juhovýchodnej Ázii. To bolo niečo. Bolo to 100 dní na cestách s batohom na chrbte.

Začali sme v Bangkoku, cestovali hore na sever, potom Laos, to bolo teda fakt husté. Do vnútrozemia Laosu sme išli autobusom cez džungľu asi 15 hodín, v pár momentoch som myslel, že je to náš koniec a, keď sa zrútime dole do džungle, ani nás nenájdu. Keď sme z toho autobusu vystúpili, bol som veľmi šťastný, že žijeme. Tak sme zhodnotili, že do Vietnamu sa presunieme letecky, kvôli bezpečnosti, ale že by to bola nejaká výhra. Aspoň tie chvíle strachu o život boli omnoho kratšie. Takže potom z Hanoi cez celý Vietnam na juh do Ho Chi Minh City, bývalý Saigon. Cez Cambodiu znovu do Thajska, potom cez Malajziu do Singapuru a domov. Na celú Juhovýchodnú Áziu sa hodí populárna fráza, že je to tam všade SAME SAME BUT DIFFERENT.


Ďakujem Jarovi, že si našiel na mňa čas. Osobne sa viac a viac teším na tieto rozhovory, lebo niekedy ani len netuším, čím všetkým si moji kolegovia preskákali. Na záver môžem skonštatovať, že som rád, ako dobre dopadol Jarov trip a prežil. Teraz je neodmysliteľnou súčasťou tímu. Verím, že sa mu podarí ešte v živote čo-to pocestovať a možno zachrániť nejaký ďalší bike pred jeho koncom. Ako už sám spomenul, v sklade máme momentálne, dá sa povedať, každý kútik zaplnený. Spolu s ním a ďalšími kolegami budeme makať na tom, aby vaše zásielky boli čo najskôr u vás a môžete si užívať jarnú bicyklovačku a turistiku v plnom prúde.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Správna technika jazdy alebo ebiky, aj to je Tomáš
• MTHIKER a outdoor očami Andrei
• Blondína z Londýna alebo aj žena hôr Veronika
• Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
• Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať porozprávala Karina
• Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek „Švaco”?
• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Lietajúci mechanik Jakub