Rozhovor: Technicky vzaté odborník na techniku - Tomáš Martinák

Kto vám napadne, ak sa povie správna technika jazdy v teréne, enduro alebo pumptrack? Prekvapuje vás, že rovnakej osobe vonia svet ebikov?

Mal by sa človek venovať len téme, kde už je doma, alebo stojí za to objavovať aj nové veci? U Tomáša nastali oba prípady. Na úplnom začiatku sa sám venoval zlepšovaniu technických zručností svojich zverencov, čo neskôr vyústilo do spolupráce aj s MTBIKERom. Uskutočnila sa prvá MTBIKER škola jazdy na pumptracku v Hrádku, Tomáš sa ukázal ako šikovný chalan so správnym zápalom pre vec, nič nebránilo vyskúšať si ho na prvý článok, alebo neskôr aj video.

Teraz strih a posun dopredu o niekoľko rokov a z Tomáša je vyťažovaný MTBIKER redaktor, ktorý sa okrem enduro a trail jazdeniu venuje aj ebikom. A to je tá druhá vec z úvodnej otázky. Vďaka práci dostal príležitosť vyskúšať niečo nové, elektrické bicykle a jemu to zachutilo. Guru pre techniku jazdenia a ebiky dostal priestor prezradiť viacej detailov zo svojho príbehu, užite si ďalší zo série rozhovorov.


Ahoj Tomáš, ako ti Gerlaching zmenil život?
Ahoj, Gerlaching bol pre mňa naozajstnou výzvou. Kto ma pozná, vie, že veľmi rád zastávam názor, ako je cyklistika najmä o hlave a rozmýšľaní. V deň Gerlachingu som si to aj potvrdil, keď som bol úplne na dne, ale nepripúšťal som si nič iné, ako výzvu zdolať. O to viac, keď sme z toho robili video.

Ale vážne, som rád, že ťa môžeme predstaviť trošku viac v tomto rozhovore. Objavuješ sa v rôznych MTBIKER videách, píšeš články a testuješ, tak by ľudí mohlo zaujímať, čo je ten Tomáš za chalana. Aká charakteristika na teba sedí?
Najviac by ma vedeli charakterizovať určite moji blízki, rodina a priatelia. Písať o samom sebe je celkom náročné. V jednoduchosti by som to zhrnul tak, že rovnako ako vy, čo čítate tento rozhovor, žijem cyklistikou. Voľnosť, ktorú mi ponúkla cyklistika, mi neponúkol žiadny iný šport.

Okrem toho mi sadlo natáčanie videí, ktoré dúfam, majú prínos pre komunitu a ľudí bavia. Taktiež rád vidím, ako sa jazdci na bicykli tešia, keď sa zlepšujú. Preto u nás v Bratislave bola moja prvá aktivita práve škola jazdy a na zlepšovanie techniky je zameraná aj MTBIKER škola jazdy na pumptracku v Hrádku. Okrem toho som momentálne študentom na vysokej škole, kde študujem odbor športový manažment.


Ak by sme išli chronologicky, tak musíme začať s prvým bikom a s tvojimi začiatkami s cyklistikou. Spomínaš voľnosť, čo ešte ti dala cyklistika a aký si mal prvý bike, na ktorom si naštartoval svoju vášeň?
Na začiatky cyklistiky si spomínam veľmi dobre. V detstve som vystriedal viacero športov, ako napríklad karate a futbal, kde mi nesedela komunita. Veľká škoda, že už v mladom veku majú chalani tendenciu medzi sebou súperiť, povyšovať sa nad druhých a podobne. Videl som to najmä vo futbalovom klube. Ako asi každé dieťa som sa rád vozil na bicykli.

Neskôr to bolo s trochu staršími kamošmi, ktorí ma častokrát brali so sebou na výlety po Bratislave. Keby nebolo ich, asi by som k cyklistike ani tak neinklinoval. Pamätám si, ako som mal rôzne bicykle zo supermarketov, ktoré mi vtedy stačili a užíval som si na nich každú chvíľu. Avšak neskôr začali aj lesné cestičky, menšie skoky a podobne. Vďaka jednému známemu sme dostali zľavu v obchode, kde mi rodičia kúpili môj prvý, dá sa povedať, poriadny bicykel. Bola to Merida – UMF HARDY 2010.


Mal si nejaké zásadné momenty v tvojich začiatkoch, ktoré ťa posunuli ďalej, alebo naopak, keď si uvažoval, že s tým skončíš?
Samozrejme, ako som sa postupne zlepšoval, začala ma jazda na bicykli napĺňať a motivovať čím ďalej, tým viac. Pamätám si, že ma veľmi posunul kemp v Kálnici s Romanom Kaločayom. Bol to bikerský zážitok, na ktorý nezabudnem a ktorý ma nakopol ďalej. Rovnako som sa tam spoznal aj s partiou chalanov, s ktorými jazdím až doteraz.

Bohužiaľ, boli aj chvíle, keď som chcel s cyklistikou skončiť. Určite všetci vieme, že jazdiť na horskom bicykli je naozaj finančne náročné. V mladom veku som si jednoducho nemal ako zarobiť na bicykel, komponenty a všetko, čo by bolo potrebné k tomu, aby som sa zlepšoval. Všetky ušetrené peniaze, ktoré som si zarobil z brigád nestačili a tak mi museli pomáhať rodičia. Mám troch súrodencov, tak viem, že to nebolo pre nich vôbec jednoduché.

U nás ťa považujeme za odborníka na techniku jazdy, vedieš aj spomínanú MTBIKER školu jazdy, ako si sa tie veci učil ty? Youtube návody vtedy asi ešte neboli, mal si učiteľa, či si na to prichádzal sám, pokus, omyl, pád…
Prvé pokusy boli len tak, na skokoch na záhrade. Vtedy som bol našťastie vždy „opancierovaný" a mal som integrálnu prilbu. Bez toho by som tu asi tento rozhovor už nepísal. Zo začiatku som pozeral videá, ktoré boli skôr zábavného ako náučného charakteru a snažil som sa to napodobniť. Tak to niekedy aj vyzeralo.


Neskôr som išiel do Kálnice, ktorá ma v jazdení dosť posunula. Rovnako som sa vtedy prihlásil na kemp s Romanom, ktorý som spomínal aj vyššie. Správny prístup, vysvetlenie techniky a rovnako aj výborná komunita. Kemp ma správne nasmeroval, chyby, ktoré som robil, som sa snažil obmedziť a jazdil som ďalej.

Kedy si dostal chuť sa prvýkrát porovnať s druhými bikerami na pretekoch? Čo to bolo za podujatie a ako dopadlo?
Prvé reteky boli na spomínanom kempe, kde sme si zo zábavy merali sily. Preteky som vyhral. Avšak bol to kemp, ktorý bol plný nie pretekárov ale jazdcov, ktorí sa chceli zlepšovať. Neskôr som išiel na svoje prvé ozajstné preteky. Boli tuším na Bikefeste v Kálnici, kde som skončil niekde na konci, čo mi dalo motiváciu pracovať a ísť ďalej.

Preteky, ktoré zohrali v mojej cyklistickej ére najväčšiu úlohu, boli SPDH v Malej Lučivnej, kde som ledva zišiel trať zhora dole. Dovtedy som sa nikdy na tak ťažkej zjazdovej trati nenachádzal. Pamätám si, ako som preteky ani neodjazil, pretože som spadol a bicykel letel do rokliny. Boli z toho našťastie len polámané kolesá. Nikdy nezabudnem na otcov výraz, kedy som za ním prišiel do auta s rozpadnutým bicyklom.


Stále pretekáš? Aká je na Slovensku úroveň enduro jazdenia v porovnaní s krajinami okolo, prípadne znesieme porovnanie aj so svetom?
Áno, stále pretekám. Je to pre mňa veľká zábava, ovládať bicykel pod dávkou adrenalínu a nervozity, ktorá na štarte pred pretekmi vzniká. V poslednej dobe beriem však preteky ako formu zábavy, prípadne relaxu. Momentálne nemám aktívnu prípravu a trénovaniu sa vôbec nevenujem. Mám veľmi veľa aktivít, tak to všetko nestíham skĺbiť dokopy. Bol by to aj nezmysel, ak by som išiel preteky na hrane bez prípravy počas sezóny.

Týmto chcem však povzbudiť všetkých jazdcov a môžu vidieť práve na mne, že na to, aby ste pretekali, nemusíte byť každý víkend zavretí v bikeparkoch a trénovať. Myslím si, že na Slovensku sa úroveň každým rokom zvyšuje. Nedávne MSR v endure v Mýte pod Ďumbierom to určite potvrdili. So svetom sa to porovnať nedá, nakoľko tam pretekajú profíci a u nás sa to snažia z môjho pohľadu urobiť tak, aby si vedel zapretekať aj bežný jazdec, čo sa mne osobne páči.


Aký bike aktuálne jazdíš? Máš ho vyladený k svojej spokojnosti, či máš v hlave aj nejaký tuning? Budeš niečo vylepšovať a prečo?
Ako poniektorí možno viete, jazdím na bicykli Mondraker Superfoxy R vo veľkosti S. Nemôžem povedať, že by bol bicykel vyladený úplne k spokojnosti, nakoľko je vždy priestor na zlepšenie. Avšak momentálne som s nastavením bicykla spokojný. Určite mi sadlo menšie koleso vzadu – mullet setup, o ktorom som robil aj video.


Ak by si mal neobmedzený rozpočet, aký bike by ti stál doma? Kľudne povedz aj jednotlivé komponenty, značky, ak to máš takto premyslené.
Musím sa priznať, nemám obľúbený bicykel. Každý bicykel má niečo do seba, plusy a mínusy. Ak by som mal naozaj neobmedzený počet peňazí, využil by som to na cestovanie po bikeparkoch. Bicykle by som určite striedal, avšak ako poznáme trh, každý rok by prišli výrobcovia s nejakou novinkou a tak by som mal určite každý rok nový bicykel.

Ak niekto zistí, že v lese sa mu na biku páči a že sa chce zamerať na trail, enduro jazdenie, skúsiť nejaké prvé skoky, aký bike by si mu odporučil na začiatok? Čo vyhľadávať v začiatkoch a čomu sa naopak radšej vyhnúť?
Každý človek je iný, niekto sa učí rýchlo a niekto pomalšie. Určite by som odporúčal na začiatok dávať pozor na to, aby ste nejazdili bez rozmýšľania - bezhlavo. Správna pozícia na bicykli, správny pohľad a rôzne techniky – toto všetko treba riešiť už od začiatku. Vyhnete sa tak veľa pádom, ušetríte peniaze za zničené komponenty, ale najmä si jazdu užijete.

Treba jazdiť s pokorou, vedieť objektívne posúdiť, na čo mám a na čo nie. Rovnako by som odporúčal, aby ste zbytočne neriskovali. Veľa pádov je totižto úplne zbytočných, keď častokrát počujem, ako sa kamaráti navzájom hecovali a podobne.


K tým spomínaným videám - jasné, že v nich radíš práve s technikou a výbavou na enduro jazdenie, prekvapivo často ťa vidieť aj na kanáli MTBIKER elektrobicykle. To sa ako stalo?
Bola to celkom spontánna záležitosť. Áno, musím sa priznať, aj ja som si robil spočiatku z ebikerov srandu. Neskôr som mal tú možnosť požičať si elektrobicykel a zistil som, že to nie je iba o tom, ísť bezhlavo hore kopcom na turbo móde. Tak ako som zmenil názor ja, tak sa snažím presvedčiť častokrát aj našich divákov, aby nebrali ebike ako motorku ale ako bicykel, vďaka ktorému možno aj ľudia, čo by v živote nesadli na bicykel, začnú byť aktívnymi cyklistami.

Doma máš na výber viacero bikov, kedy siahaš práve po ebiku?
Keď mám po ťažkom dni, prípadne po náročnom tréningu. Niekedy je čas aj na to, vypnúť hlavu, ísť sa povoziť sám do lesa a jednoducho nasávať energiu. Prípadne, ak ideme natáčať, vie ebike veľmi zjednodušiť presun na dané miesto.


Si z Bratislavy, tak najväčšia šanca ťa stretnúť je práve tam, či v kopčekoch Malých Karpát, alebo na showroome MTBIKER. Keby sa niekto chcel s tebou spojiť, alebo si ísť zajazdiť, čo by mal spraviť?
Áno, presne ako píšeš, jazdím najmä v Malých Karpatoch a častokrát ma môžete vidieť aj natáčať videá v MTBIKER showroome v Bratislave. Vyzerá to tam úžasne. Jazdci, ktorí by si chceli so mnou zajazdiť a pokecať pri kofole, sa môžu prihlásiť na MTBIKER komunitné výjazdy, ktoré sme začali organizovať práve toto leto. Je to pecka, keď sa stretne veľa nadšencov pre jednu vec a užije si deň naplno.

Aké máš plány so svojím jazdením, chcel by si začať ešte viacej „šliapať" do toho pretekania a posúvať sa vyššie, či máš nejakú inú víziu?
V prvom rade si chcem jazdenie užívať. Ako som už spomenul, preteky sú pre mňa forma relaxu a zábavy. Rovnako musím mať aspoň trochu najazdené, aby som preteky zvládol. Preto chcem v budúcnosti určite pretekať, avšak na úrovni ako momentálne – pre zábavu.


A čo tvoje videá a články a vlastne celá spolupráca s MTBIKER? Na rok chystáš pokračovanie tvojich kurzov, budú pribúdať spoločné výjazdy, alebo ma prekvapíš a začneš jazdiť cestu so mnou a budeš o tom písať a natáčať videá?
Spolupráca s MTBIKER musí byť ako cyklistika – v prvom rade zábavná. Preto sa určite nechystám s kurzami a spoločnými výjazdami prestať – práve naopak. Keď vidím, že sa ľudia tešia zo zlepšenia a keď mi poďakujú za parádny deň, tak viem, že to má význam. Rád by som jazdil cestu, avšak na to tu máme odborníka, ktorého asi neprekonám.

Náš spoločný Gerlaching som spomínal na úvod aj preto, lebo aktuálne sme spustili ďalšie kolo odmeňovania, úspešní Gerlacheri majú možnosť získať limitované tričko Gerlacher. Mal si vo svojom okolí nejaké reakcie na to, prípadne to niekto dal, lebo si ho inšpiroval?
Komunita ľudí, ktorí sú okolo mňa, sú zameraní viac na jazdu dole kopcom. Preto som bol chvíľu za hviezdu, že som dokázal na endure našliapať toľko výškových metrov. Avšak padali aj otázky, či som sa nezbláznil a podobne. Veľmi rád som im odpovedal, že to je iba o hlave a keď máš pri sebe dobrého parťáka, s ktorým sa celý deň rozprávaš a sranduješ, tak to ubehne naozaj rýchlo. Ďakujem ti za extrémny zážitok a výzvu, ktorú by som odporúčal každému.


Nejaký odkaz bikerom, ktorým sa páči, ako si si to jazdenie, natáčanie a všetko zariadil a možno by chceli ísť v podobných šľapajách ako ty? Keď má niekto chuť natočiť video alebo napísať článok, ako na to?
V prvom rade vás to musí baviť. Určite treba byť aktívny, využívať príležitosti, či už v jazdení, v zlepšovaní sa alebo celkovo - v živote. Ak nič neskúsiš, nič nepokazíš ale ani nič nezískaš. Preto, ak by ste mali chuť natočiť video, prípadne napísať článok, ste tu vrelo vítaní. Kľudne nám napíšte a niečo vymyslíme.

Ďakujem Tomášovi za jeho odpovede, v dobrom slova zmysle ma neprekvapili. Znova som si potvrdil, aký to je pohoďák a že najlepší scenár je taký, ak sa človek venuje tomu, čo ho baví a so správnym zápalom pre vec to môže dopadnúť ako v Tomášovom prípade. Chalan sa baví pri práci a práca ho baví.

Spoznaj našich ďalších kolegov

• Turistika, bike, skialp, bežky… a to nie je všetko u Mirky
• Najvernejší hrádocký brigádnik Erik
• O častých otázkach zákazníkov pri servise rozprával bratislavský mechanik Andrej
• Prečo treba dizajn webu meniť a zlepšovať porozprávala Karina
• Fotí, natáča, športuje. Ako si žije svoj sen Marek “Švaco”?
• Poradí aj na základe vlastných skúseností bikerka Denisa
• Skladové priestory má pod palcom Josty
• Filozoficky založený IT guru Michal Ráchela
• Univerzálny vojak/predajca Martin Talian
• Lietajúci mechanik Jakub