Liptov Ride 2024 – najťažší dojazd v stúpaní u nás?

Prvý štart na pretekoch je často odpoveďou na otázku, čo si robil v zime. Bol skialp dobrou prípravou a ako nás preveril úplne nový dojazd, ktorý sa môže smelo radiť k najťažším u nás?

Každý vníma svoj štart do sezóny inak. Pre niekoho sú to prvé výjazdy, kedy to už je na krátke nohavice, iný zase vtedy, keď sa začne viac približovať ku svojim obvyklým časom na populárnych segmentoch. Pre mňa sa tým pomyselným zlomom medzi zimou a cyklistickou sezónou stal Liptov Ride.

Paradoxne, k tomuto podujatiu som sa dostal ako slepý k husliam. Pred 3 rokmi mi totiž Jano Halik volá: „Počuj, potrebujem za seba schopnú náhradu do tímu, lebo ja nemôžem.“ „Do akého tímu? A čo je Liptov Ride?“ Nebudem hrať formu, nemal som vtedy veľmi potuchy, ale o to rýchlejšie ma táto akcia chytila za srdce. A navyše, hneď pri mojej prvej účasti som bol súčasťou víťazného tímu.

Hneď si aj nalejem čistého vína, pretože „parťáci“ boli tak dobrí, že mojou úlohou bolo len jedno – dôjsť do cieľa, nespadnúť, alebo nedostať defekt. To síce znie jednoducho, no v tímovej štafete človek všetko vníma odlišne a úloha nepokaziť dokáže zviazať nohy. Každopádne, o celej „story“ už máme reportáž so snehom a vodou a môžeme ísť späť do roku 2024.


Pre mňa sa stal Liptov Ride aj výborným testom po zime, pretože ide v podstate o hodinovú XC časovku so záverom na kopci, a veľa podobných tratí človek nenájde. Minulý rok bol hlavným cieľom Bike Transalp, takže zima mala jasný cieľ. No teraz bolo všetko inak.

Možno ste si všimli, že na MTBIKERi bol odo mňa trochu väčší pokoj. Tá hlavná energia išla totiž do prípravy na etapové skialpové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier, kde bol mojím parťákom Tomáš Višňovský. Takže počas zimy som sa bicyklu venoval skutočne minimálne, rovnako sme prispôsobili aj silovú prípravu a ostatné veci špecificky smerom ku skialpu.

Poviem vám, že nikdy som si nedával tak, ako počas tých 3 dní pretekania na lyžiach a všetko sme zmapovali do série na MTHIKER. Pointa je, že som bol zvedavý, ako sa prejaví rozdiel oproti minulému roku. Krásou tejto štafety je totiž fakt, že „prásknúť“ si to môžete bez ohľadu na celkové ambície tímu a o motiváciu nie je núdza...

Trať alebo raketové XC do kopca

Ako som naznačil, trať cyklistickej časti je špecifická. V podstate kombinuje skutočne ľahké poľné cesty, asfalt, ale rok 2024 pridal aj poctivú MTB zložku – a vo výsledku takmer 900 výškových metrov na 21 km. Totiž, pôvodne po úvodnej slučke okolo Iľanova sa prešlo do Demänovskej doliny a už po asfalte hore na Lúčky, kde sa posunula štafeta skialpinistovi. Tento rok bol cieľ posunutý na Bielu Púť, čo je asi o 200 výškových metrov viac. OK, veď po asfalte sa už len viac „priprem“ a bude.


Lenže ako sa s Lenkou v piatok vozíme po trati, stretneme organizátorov a z debaty sa dozvedáme, že záver rozhodne nejde po ceste, ale cez Repiská, teda po modrej turistickej značke, až k Vrbickému plesu. Na okolie Demänovskej doliny rozhodne nie som expert, tak som skutočne zvedavý na zmenu. A veru neviem, či existuje u nás trať, ktorá by mala náročnejší záver do kopca ako verzia LR 2024. Za Demänovskou jaskyňou sa odpojíme z hlavnej cesty, nasledujú skutočne parádne výhľady na Chopok.


Po čase sa ale krásna šotolina zmení na poctivú MTB cestu plnú veľkých skál, za ktorú by sa nehanbili ani na poľskom MTB Trophy. A hlavne so sklonom, kde jednoducho potrebujete mať ešte silu, inak zostanete stáť na mieste – a „hurá“ tlačiť. Rozhodne ale kvitujem ďaleko väčší nádych MTB a Lenka, ktorá ide v čisto ženskom MTHIKER tíme, si celkový dojem nechá až po pretekoch.

Rozhodne ale prezentácia novej trate na večernom „riders meetingu“ vzbudila v plnej sále domu kultúry pomerne veľký šum. Dôvodom boli skôr špecificky vybrané fotky, ktoré vzbudzovali dojem, že pôjdeme hore v rigole po LKT.


Inak presne podobné akcie sú dôvodom, prečo do mojej flotily tak skvele zapadla ľahučká Orbea Alma. Žiadne náročné traily, ale klasický súboj s gravitáciou, kde hmotnosť cca 9,8 kg vôbec nie je na škodu. Ale, ako to už býva, dobré nohy sú vždy najlepší tuning.

Liptovský race day

Poďme sa už pozrieť priamo na trať, kam vás vezmem formou videa, ktoré, myslím, najlepšie zachytí celú atmosféru. Ale teraz je trochu špecifické pre „cyklistický“ portál, pretože v ňom nájdete zostrih z každej disciplíny a naše dojmy v rámci tímu. A aj keď vaše srdce bije najmä pre bike, myslím, že sa dobre zabavíte aj ďalej, pretože podmienky boli... Boli zaujímavé. Síce bolo konečne po dvoch upršaných ročníkoch krásne počasie a teplo, svoju daň si vybral ako skialp, tak aj freeride. Alebo ako to vyzerá, keď lyžuješ aj bez snehu. A pod videjkom pokračujeme...


Celkové výsledky nájdete na tomto odkaze.
Záznam jazdy nájdete v aplikácii Strava.

Bol teda skialp dobrá príprava?

Poďme sa teda pozrieť, čo som zistil o stave kondície po zime, alebo také malé tréningové okienko. Víťazom sa stal nakoniec Milan Damek s časom cca 1 hod. Mne trať trvala 1 hodinu a 8 minút s NP na hodnote 362 wattov.

Zrejme najväčším rozdielom oproti minulému roku bol fakt, že tým, ako je skialp náročnejší na zapojenie iných svalov, rezerva bola v dýchaní. Jasné, že si dávam, ale vôbec sa nedostavil pocit nejakého „predýchavania“ a v podstate mi aj tá krutá intenzita zo začiatku prišla naozaj dobre znesiteľná. O tom svedčí aj priemerný tep na hodnote 178, čo je síce dosť, ale pri 3 hodinách pretekania na Bokami som mal priemer ku 180... A 3 dni po sebe.

Celkovo bola prvá polovica trate až po dlhé stúpanie po lúke pocitovo výborná, s NP cez 385 wattov. Ale špecifiká cyklistiky si vybrali potom daň, pretože som zrazu začal poriadne cítiť spodný chrbát a rovnako sval na zadku. To sa mi stane vždy, keď ťahám príliš silovo a telo nie je ešte zvyknuté. Potom som už jednoducho nedokázal tlačiť na pedál a druhá polovica bola na hodnote 340 wattov, čo je veľmi výrazný pokles... Ani netreba wattmeter, pretože dosť súperov išlo v druhej časti cezo mňa.

Záver? Iné športy, ako napríklad aj beh či spomínaný skialp, vybudujú výbornú celkovú kapacitu, na ktorej môžete potom pekne stavať. Keď to porovnám s minulým rokom, jazdil som v podstate rovnako, takže vôbec nevadí, keď si zimné „radovánky“ o niečo viac natiahnete, ak vás baví športová pestrosť. Navyše tým, že cyklistika šla u mňa mimo sezóny ešte viac bokom, s dôrazom na zapojenie iných svalov, sa cítim z celkového hľadiska lepšie... Ale o tom možno niekedy inokedy.

Nielen pretekanie

Nechajme teraz už čísla a preteky bokom, pretože na Liptov Ride je najkrajšia jedna vec. Dáte si exkluzívne do tela, ale všetko okolo je skutočná zábava so super ľudmi. Mix disciplín prináša aj veľmi pestrý mix ľudí, čo majú radi hory a pohyb v nich. A to je skutočný dôvod, prečo sa vždy teším na začiatok apríla.

Našou tradíciou s Lenkou sa v podstate stal 3-dňový „etapák“, kedy trávime spoločne čas na bicykli pod horami. Ak je afterparty šiestou disciplínou, tak my sme už pridali aj siedmu. Nedeľný výjazd cez Svidovské sedlo až k Malužinskému tajchu vo výbornej partii bol nakoniec epickejší než sme čakali, no a bol skutočnou čerešničkou.


Verím, že sa nám podarilo opäť sprostredkovať zážitky a priniesť trochu Liptova aj k vám domov. Mňa veľmi teší, že MTBIKER a MTHIKER môže podporovať podobné akcie, za ktorými sú skutoční „srdciari“, pričom všetko je zorganizované na top úrovni. A tento report je zároveň aj mojím štartom do sezóny 2024 v rámci pretekového obsahu. Sám som zvedavý, aké zážitky prinesie 20. sezóna, odkedy si pravidelne pripínam štartové číslo a 15. sezóna, odkedy o tom píšem...