Všetko zlé je na niečo dobré

Všetko zlé je na niečo dobré

Podľa hesla, ktoré vidíte v nadpise, by sa dal rok 2020 asi celkom dobre charakterizovať. Navyše, neraz som ho omieľal vo videách a článkoch a keď máme sviatky pokoja, pozrieme sa trochu späť s chladnou hlavou a nadhľadom. Veď čo iné nám zostáva...

Keď sa náhoda zahrá


Začnem ešte koncom roku 2019, kedy sa mi v decembri narodil syn. Áno, bude to trochu viac personalizovaný text, už asi tušíte. Každopádne si vezmite, že presne v deň mojich 33. narodenín, takmer na hodinu presne, sa narodil druhý Martin Imrich. Meno sme vyberali postupne vylučovacou metódou a keď trafil taký dátum, mal to už jasné. Stále sa smejem, keď sa pozriem do papierov, rovnako sa usmievali na matrike. Pani náhoda je niekedy skutočne krásna a už sme oslávili aj prvý rok v našom štýle...teda na horách .



Ako to súvisí s cyklistikou? Kebyže je „klasická“ sezóna, spustili by sa podujatia, ešte predtým by ma lákalo niekam vycestovať ako napr. do Chorvátska na jarné kilometre, alebo ďalšie výpady. No a potom sezóna, kedy máme maratóny, nielen doma ale najmä v zahraničí. S tým je spojené cestovanie a predstava trmácania sa s revúcim dieťaťom na HERO alebo Salzku mi veľmi nevoňala . Navyše by mi lietali myšlienky kade tade a neustále by som zvažoval možnosti, keďže veci treba riešiť trochu s predstihom. Nechať ich doma, keď viem, že aj Lenka miluje hory? Dalo by sa povedať, že korona tento „problém“ vyriešila. Nemusel som myslieť čo keby, alebo kam, jednoducho som len kukal, ako každým dňom malý rastie a užíval si pritom jazdenie u nás doma. Ale jarné klasiky v TV mi vážne chýbali...

To ma vlastne privádza k profi jazdcom a ich chlebíčku. Neviem si predstaviť, že by sa mi narodilo dieťa a ja by som ho videl 2x do mesiaca, prípadne len cez Skype, pretože medzi tým by som musel dookola jazdiť nejaký blbý kopec na Malorke, či na sopke Teide, či inom kempe. Do toho potom cestovanie, presuny, diéta...nie, díky. A pritom zďaleka nie som typ, čo by robil v kuse „ťuťu-muťu“ a neustále sa vytešoval z nového prírastku .

Korona silnejšia ako Sagan


Rovno začnem jedným dôležitým faktom. Áno, darilo sa nám a cyklistika zažila boom, aký nespôsobil ani nástup Petra Sagana, keď v kopci urval žltého Cancellaru a došiel si s jeho vraj „okázalým“ gestom pre prvé víťazstvo na Tour v roku 2012. Svoje by mohla rozprávať naša zákaznícka podpora a expedícia, na ktorých to po úvodných dňoch strachu a oťukávania doslova spadlo. Nestíhal nikto. Naši dodávatelia meškali, ľudia nedostávali včas odpoveď a chvíľu trvalo, než sme stihli zareagovať a spraviť potrebné kroky. Nebolo to z dôvodu, že sme situáciu podcenili, že sa snáď venujeme viac točeniu videí ako zákazníkom alebo že sme zaspali na vavrínoch. Jednoducho taký boom nečakal absolútne nikto.

Takže rovno dodám, že text nepíšem pod tlakom nepriaznivej ekonomickej alebo zdravotnej situácie a určite pochopím, ak sa niekto na veci díva inak a viac negatívne. Predsa len na spodku pyramídy sú vždy zdravie, sociálne istoty a až potom si môžete naplno užiť nadstavbu.

Ja sa na to dívam ako na určitú formu odmeny za úžasný šport a životný štýl, ktorý sme si zvolili, keď ešte ani nebol tak cool a populárny . My už dávno vieme, že bicykel je skvelý, no zavreté fitká a všetky ďalšie veci otvorili oči mnohým ďalším. Veď aký ďalší šport vás dokáže tak rýchlo vziať z mesta do prírody, umožní spoznať okolie, vidieť na jeden šup toľko a pritom vás udržať vo výbornej kondícii. No vy to vlastne už viete, ale teraz to zistili mnohí ďalší. Daná situácia len zvýraznila benefity cyklistiky tak, ako by nikto iný asi nedokázal. Ak ľudia pri svojom koníčku a „zdravšom“ životnom štýle zostanú, bude to podľa mňa pre celú spoločnosť len dobre.



Aktivovať zdravý rozum


A čo je hlavné, v bicykli máte neustále skvelého psychológa. Neviem si ani predstaviť, ako sa museli niektoré rodiny doma „žrať“, ak za celý čas poriadne nevystrčili nos vonku a tatkovi chýbal potrebný ventil, aký mám ja v podobe bicykla. Verím tomu, že keby ho mal každý, nešírilo by sa internetom toľko hlúpostí...niekedy ma až oči boleli z toho, čo som videl. Ale po dobrom výjazde sa výborne čistil napríklad taký Facebook od priateľov, ktorí zdieľali dookola tie isté somariny. Pekne so spokojným výrazom na tvári prebiehalo triedenie v prvej vlne a potom rovnako v tej ďalšej. Stále sa držím hesla, že na sociálne siete ale aj do bežného rozhovoru medzi “priateľmi” nepatria 2 veci – politika a náboženstvo. Dvojica, ktorá nemá jednoducho riešenie a ktorá spôsobuje len ďalšie a ďalšie zbytočné rozbroje. No a u bikerov sa pridáva ešte téma ebikov. A čo rôzne konšpirácie? Ani nejdem hovoriť, mažem .

Rovnako dobre som sa pobavil, keď sa na internete objavili fotky plného parkoviska niekde pri meste s tým, že ľudia išli húfne do prírody šíriť nákazu medzi sebou. Nejako nikto nevzal do úvahy, že tam predsa neprišli všetci naraz, nevystúpili naraz z áut a nešli spolu za ruky. Teda ak všetci nesedeli potom natlačení v jednom bufete. Občas trochu chýbal zdravý rozum, rovnako keď sa objavovali fotky, ako je niekto s rúškom na horách a upozorňuje na jeho nosenie, pričom je vo výškach nad 2 000 m a sám . To sme ale odbočili a ako to myslím, sme si už povedali v inom článku.

Čo ste ale možno zistili je fakt, že vďaka bicyklu poznáte množstvo pekných miest v okolí, o ktorých väčšina ľudí ani netuší. Nešli ste možno hneď na hrádzu alebo vyhliadku nad mestom, ale vzali ste rodinku niekam, kde je kľud a strávili skvelý deň, ku ktorému by inak ani nedošlo.



A to ma privádza k prírode ako celku. Áno, je v nej teraz viac ľudí, ako bolo predtým ale stále si myslím, že je v nej dosť miesta, ak sa budeme k sebe chovať s rešpektom, o ktorom som písal v minulom článku, tak sa už nejdem opakovať. No hlavne, že si vďaka tomu ľudia ešte viac uvedomia, aký máme u nás poklad, ktorý si treba chrániť. Za celý ten rok mi totiž neprišlo, že by som potreboval nutne cestovať. More nespomínam, to ma akosi neberie, takže mám skreslený pohľad na vec. Potrebujem jednoducho oprieť zrak o horizont kopcov . Nejdem sa hrať na nejakého „národovca“, čo už nikam nepôjde a všetko iné ofrfle z princípu, len dodám, že zrejme viacerí zistili, ako sa dá na Slovensku stráviť pekná letná dovolenka.

No a dúfam, že nakoniec ešte viac do očí udrie ničenie lesov a chodníkov vďaka ťažbe, niekedy dokonca rovno celých dolín. Nie som naivný, ale viac očí snáď viac vidí. A zrejme ste už počuli o tom, ako sa medičasom výrazne vyčistilo ovzdušie.

Narušenie rutiny


Tak a teraz poďme od „veľkých“ myšlienok a úvah späť na zem . Teda do nášho obsahu. Ako som spomínal, viac ako 15 rokov chodím rok čo rok na rôzne maratóny a akcie, rovnako sa rok čo rok snažím na ne pripraviť. Až sa z toho stala akási rutina, teraz nehovorím že zlá, ale rutina. Pretože na podobných akciách som spoznal v podstate väčšinu kamarátov a určite by som nerobil prácu, akú robím. Ale keby bola klasická sezóna, nelákal by ma Everesting, spojenie 4 horských chát do jedného výjazdu alebo okružná jazdu okolo okresu. Z toho zase vyplynuli ďalšie veci, prípadne nápady. Nejde len o videá a články, ktoré tak vznikli ale o návrat akéhosi pocitu „dobrodružstva“. A na základe spätnej väzby ste tento pocit možno objavili aj vy. Vytvoriť si v hlave nejaký pekný cieľ. Taký, ktorý bude pre vás výzvou, ale je dosiahnuteľný. Spravíte si prípravu, tá vás motivuje k jazdeniu a potom si cieľ skúsite splniť, prípadne sa o to podelíte s ostatnými – aj v tom je sila aplikácií ako je napr. Strava. Vo výsledku máte podľa mňa skvelý mix tréningu a zábavy. No a taká kombinácia je zase základom pre dlhodobé potešenie z jazdenia, pohybu a samozrejme dobrého jedla .



Čo píšem ale neznamená, že by ma prestalo baviť pretekanie, práve naopak. V lete sa predsa len uskutočnili viaceré podujatia a skutočne som si ich užil, aj keď „forma“ nebola ideálna. Také to priateľské doťahovanie a porovnávanie „bimbáskov“ je stále dôležitá súčasť cyklistického mixu, ktorý mám rád. Spomínaná pauza len prospela a už sa teším na ďalšiu, snáď normálnu sezónu. Ak by aj nebola, viem, ako sa zabavím, či zabavíme?

Trochu spomaliť


Celkovo mám ale pocit, že ľudia na chvíľu spomalili a objavili tak veci, ktoré im inak unikali. Tým rozhodne nemám na mysli zdravotníkov, alebo ďalšie oblasti, ktoré si vydýchnuť nemohli a nemôžu a kam sa s úvahami vôbec nemám právo púšťať. Ale keď to vezmeme ako celok, ubral sa plyn a zvýšil dôraz na základné hodnoty. Dúfam, že keď sa zo všetkého vyhrabeme a zhodíme rúška, nepodradíme hneď a nezačneme zbesilo predbiehať.

Všetko zlé je na niečo dobré, resp. by aspoň malo byť. Otrepané heslo, ale jedno z mála, ktoré v tom negatívnom nachádza automaticky aj niečo pozitívne. Niektoré veci nemôžeme ovplyvniť, ale môžeme si vybrať ten svoj ventil a prípadne ho ukázať aj ostatným. Tým mám na mysli najmä šport a pohyb na vzduchu ako pevnú súčasť životného štýlu bez ohľadu na dianie okolo. Pokiaľ možnosť máme, treba ju využiť.

Doprajte si pokojné sviatky, vyvetrajte hlavu, rodinku a pritom dávajte pozor, aby ste neohrozili ostatných a správali sa rozumne a zodpovedne, teda s dávkou rešpektu voči druhým. Rovnako prajem za celý MTBIKER aj šťastný nový rok, to už článok písať nejdem a ďalší prejav nechám pani prezidentke . A nie že budete teraz na sviatky pokoja a mieru hádzať petardy a strieľať rakety...
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up311thumb_down comments 45 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Ako mamka 4 detí (s dvojročnými odstupmi) dobre viem, čo to obnáša, starať sa o ne. No i my maminy potrebujeme chvíľu len pre seba, oddych, ktorým načerpáme sily do ďalších dní. Každý si pod tým predstaví niečo, čo ho baví. A mňa vždy bavil šport.
Ako vydržať na trenažéri 3 hodiny

Ako vydržať na trenažéri 3 hodiny

Koľko vydržíte na bicykli jazdiť vonku, približne toľko zvládnete aj doma na trenažéri. Stačí si nechať pomôcť týmito radami, vytvoriť si správne prostredie a trochu oklamať hlavu.
Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Reportáž: Panaracer Gravel Blinduro - neprekonateľný zážitok

Blinduro je celkom zaujímavý koncept, kedy jazdec dopredu nevie, kadiaľ vlastne pôjde, alebo koľko presne kilometrov a výškových metrov ho čaká.
keyboard_arrow_up