Grossglockner - ''len'' 18x Braunsberg

Keď príde na ťažké výzvy, som rada sama. Moje tempo, moje krízy. Nechcem sa starať o niekoho ďalšieho. Tak to má vraj aj Lucy. Možno práve preto urobíme obe výnimku? Poďme Grossglockner!

V piatok poobede sme naložili dva biky, dva variče, moka konvičku na kávu, stan a vyrazili sme do Zell am See. Volali sme do kempov a povedali, že tak neskoro prísť nemôžeme, že máme prísť okolo štvrtej najneskôr - haha. Našli sme miestečká, kde by sme mohli bivakovať, ale keď sme dorazili do mesta, tak sme sa k nim nevedeli autom dostať. Skúsili sme teda ešte na „blint" kemp, už zatvorený, ale zatvárajúci personál nám dovolil sa rozložiť. Kempovacie miesta sú vedľa cesty, kde chodia ťažké autá. Budili sme sa každú pol hodinu. Stan nám nakázali dať pod reflektor, takže svetlo silnejšie než polárny deň v noci na Islande.


Ráno kávička, teplé raňajky (vraj to vyzeralo ako hostina pre celú rodinu, priznal nám neskôr sused cyklista) - ale na túto časť dňa sme sa veľmi preveľmi tešili. Trasa bola „jednoduchá”, hore na Grossglockner.

Zell am See - Fuscher Törl

Z kempu nám fúkal vietor do chrbta. „Fičali sme jak rakety". Dalo nám to sebavedomie, že dnes máme sily na rozdávanie aj veteránom (autám, nie dôchodcom). Nebolo príliš teplo, ani zima, stúpanie celkom rozumné - očakávateľný mordor, ale zvládnuteľný. Studený vzduch som cítila až v chrbte, bála som sa, že prechladnem. Ale dýchanie nosom nestačilo. Každá „hairpin" zákruta (a že ich nebolo veľa) bola odmenou. Na chvíľu sme mohli preradiť na vyšší stupeň. Čím vyššie sme boli, tým viac sme sa cítili ako v nebi - „panoramata” sa otvárali, počasie bolo ako vymodlené.


Konečne sme po 3 hodinách stúpania (Strava segment) dosiahli prvý vrchol, prvá odmena, už sme niekde. Vlastne som úplne nevedela, aký profil náš výlet má, radšej som to nepreháňala s plánovaním, aby som si to nerozmyslela. Pozdával sa nám Edelweißspitze, jemná 14 %+ zachádzka. Sľúbili sme si, že ho dáme na ceste späť.


Grossglockner - checked

Lenže to sme ešte len v polovici! Ten bolestivý mordor náš ešte len čakal. Po jemnom zjazde, tuneloch a neskutočnej premávke, keď som mala pocit, že dýcham priamo z výfuku, sme teda stáli pod ním. Posledné stúpanie na Grossglockner. A ja som mala strach. Raz v živote som dala viac ako 2 000 výškových. Čo keď mi dojde, čo keď budem mať krízu? Keď vyjdeme hore, bude ešte treba vystúpať cez sedlo späť. Ale išli sme, vždy sa vieme otočiť. Lucy mi hlásila, koľko ešte Braunsbergov. Už len menej ako dva. Už len jeden Braunsberg. Posledné stúpanie mi radšej ani nehlásila, akú má farbičku. Zvládli sme to! Sme na preplnenom parkovisku s obrovským preskleným parkovacím domom veľkým ako Eurovea. Ale brutus. Jazdíme rok, Lucy rok a pol na biku. Sme super. A tie panoramata! Škoda len, že sme nestretli svišťov, viezla som im sušené mango.


„Už len späť... “

...už len dve stúpania po ceste „dole”. Jedno za nami, ešte posledné. 7 km/10 % s posledným 1,5 km v galérii mal 24,5 %. A sme hore. Kašleme na Edelweißspitze. Na tom istom mieste berieme späť sľub, ktorý sme si dali. „Obalíme sa” do všetkého, čo máme. Ja si pod dres hodím odpadkové vrecko - testujem novú ultralightovú výbavu. Vôbec mi nebolo chladno, vrecko neprefúklo + je ľahké, že ani neviete, že ho veziete hore. Zjazd od Fuscher Törl večer bol super, áut málo, cesta hladká, za 46 minút sme dole (zdá sa mi to ako 20). Nemáme chuť nič variť, nič robiť, ležkať a spať.


Ale bolo to super, zvládli sme to, vlastne celkom „na pohodu”. Len moja neistota, či to JA dám, bola vyčerpávajúca. Lucy mala silné nohy, silnú hlavy, veľa trpezlivosti. Ako som kdesi čítala: Bolesť je nevyhnutná, utrpenie je voliteľné. Bolelo to, ale netrpeli sme. Užívali sme si „panoramata”, kravky, zelené kopce, mňamky a seba.

Celkovo sme dali 102 km/3 280 km. Záznam z výletu nájdete v sekcii Výjazdy. Máte aj vy nejaké „hacky”, ako moje vrecko, smiešne/nesmiešne?

Podeľ sa so svojimi zážitkami

Dostal si tiež chuť napísať článok? Výborne, už teraz sa tešíme na zaujímavý text a pekné fotky. Písať môžeš, o čom chceš, podeliť sa dá s tipom na výlet alebo so zážitkami z pretekov. Užitočné pre ďalších bikerov sú tvoje skúsenosti s produktami z nášho shopu, napíš si svoj test bicykla, oblečenia, trenažéra alebo iného cyklovybavenia. Nech všetko funguje ako dobre namazaná reťaz, tu sú užitočné informácie k písaniu článku.
report_problem Našiel si v texte chybu?
patusa 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tip na výlet: Costa Cálida – neznámy raj pre cyklistov

Tip na výlet: Costa Cálida – neznámy raj pre cyklistov

Ak vás už omrzela Malorka alebo Kanárske ostrovy a túžite po objavovaní menej známych turistických miest, Costa Cálida je práve pre vás. Pokojné a nikým nerušené prostredie na juhovýchode Španielska ocenia začiatočníci aj pokročilí.
Okolo slovenských regiónov: Dolná Nitra - náročná, no pekná rozohrievačka

Okolo slovenských regiónov: Dolná Nitra - náročná, no pekná rozohrievačka

Po krásnej a kopcovitej Hornej Nitre som bol zvedavý, ako jej bude sekundovať jej južný „súrodenec". Ako táto malá porovnávačka teda dopadla?
Tip na výlet: Calp – po stopách Zwift Academy

Tip na výlet: Calp – po stopách Zwift Academy

Poďte sa so mnou pozrieť do populárnej tréningovej lokality profesionálnych tímov vďaka ideálnej mikroklíme a krásnemu prostrediu – na Costa Blancu.
keyboard_arrow_up