Valec Vytrvalec

Po poslednom zhrnutí sezóny za rok 2019, kedy som prvýkrát v živote dosiahol ročnú métu 10 000 km, bol plán písať až v prípade veľkého míľnika ako napr. 20 000 km. A prišlo to, nie síce za rok ale za dva.

Intermezzo pre tých, čo by chceli vidieť dávnejšiu históriu. Skrýva sa presne tu. Pre tých, čo majú lepšiu pamäť, ideme na rok 2020 a 2021. Počas nich celkom dosť príhod alebo splnených aj nesplnených cieľov, s ktorými sa rád podelím a snáď aj vyhecujem k pravidelnému outdoorovému jazdeniu. Nech sme zdraví a nech opotrebúvame komponenty a biky, aby sme si mohli znova kúpiť nové .


V roku 2020 bol môj 2. historický zápis cez 10 000 km a to rovno 11 680 km s prevýšením magických 201 000 výškových metrov a počtom jázd 333, v trvaní 576 hodín v sedlách bikov. Najbikovejší rok v mojich dejinách. Najmä v novembri vymyslený cieľ 200 000 v. m, čo znamenalo dať za dva zimné mesiace cez 30 000 v. m. A podarilo sa a to dokonca ešte pred Silvestrom. Bolo to síce celkom psycho, niektoré jazdy na jednom „kilákovom" okruhu s prevýšením 50 m, ale čo nespravím pre cieľ. Kľudne sa premením na škrečka v klietke. V outdoorovej klietke. Tomuto cieľu bolo obetované aj iné možné pekné číslo a to 12 000 km za rok. No ja som vrchár s nevrchárskymi parametrami: 190 cm, 85 kg, tak dvesto výškových kilometrov malo prednosť. Medzi nimi aj moje prvovýšľapy na Kráľovú Hoľu a Sliezsky dom.


Rok 2020 bol aj najrodinnejší cyklorok. Junior starší dal rekord cca 2 000 km, junior mladší v sedačke asi 1 500 a manželka bola najbližšie k 2 000 km, čo ale v ďalšom roku „vytunovala" na takmer 2 500, zatiaľ čo junior senior AKA Maxo asi na symbolických 500. Čo už, s vekom sa menia koníčky. Na konte má však z leta roku 2020 svoje prvé rovinaté „kilečko", ktorému predchádzal v ten istý deň celorodinný terénny 20 km výjazd.

„Kilo" na poslednú chvíľu

Pred dvoma rokmi som si povedal, že sa patrí dať GFko aspoň raz za mesiac, keď nie v zime, tak v hlavnej sezóne. Marec až september sa zadarilo, no v septembri ultra last minute, konkrétne 30. 09. so štartom 19:45 . Vtedy aj s parťákom - budúcim everesterom, ktorý dal mesiac nato. Veľká inšpirácia, no budem vďačný aj za vlastný Gerlaching, snáď čoskoro. Posledný rok som ale stovky veľmi neriešil, keď bol čas 4 h na výjazd, tak voľba padla prevažne na môjmu srdcu najbližšie MTB. Ísť „kilo" pre „kilo" na asfalte a pritom dumať, ako by bolo fajn v teréne, nie je žiaden zážitok. Zato terén, ten by som hltal aj celé dni. Padlo aj zopár pol až takmer celodenných hrebeňoviek po malých Karpatoch.

Zredukované ciele

Povzbudený kvalitnou náložou za rok 2020 bol vstup do 2021 bez vzdialenostného, no zato bohatší o výškový cieľ. Keď to šlo vytiahnuť na 200 000, musí sa dať aj 220 000. Január, február točenie rovnakých ulíc, len nech stúpajú čísla, až nastúpili posledné zvyšky zdravého rozumu a zavrhli tento cieľ. Keď bola chuť na niečo rozumnejšie ako strmá ulica koldokola, šlo sa inam. Postupne som sa snažil prestať byť otrokom čísel a len sa tak vozil pre radosť.

Kľudne nech odjazdím len 8 000 km, ale chcem mať zážitky.

Samozrejme, nejaké základné ciele zostali, ako napr. neprerušiť už asi 50 mesačnú šnúru so splneným Strava elevation goal, ale tých 7 500 v. m nabieha automaticky. Ak sa nemýlim, nemal som za tie mesiace ani menej ako 10 000 v. m mesačne. Stačí byť závislý na čerstvom „lufte", mať rád cyklistiku a ide to samo. Počas roka 2021 padlo 10 903 km, 190 400 v. m, 335 jázd, ktoré trvali 550 hodín. Menej ako rok predtým, ale jeden parameter bol lepší. Pomer výškových metrov na 1 000 km stúpol z cca 17 200 na cca 17 450 a okolo toho sa bude točiť tohtoročný cieľ, čo spomeniem na konci.

„Projekt” Biely kríž 100

V roku 2019 som si rátal počet jázd s prejdeným kopcom nad BA s názvom Biely Kríž (500 m n. m.). Nazbieral som ich 107. Na to sa v 2021. chytil parťák, aktuálne vyznávajúci remeňový pohon na MTB (je mu ľúto rozrezať aj cesťák) s aktuálnym prívlastkom Pure outdoor rider, na čo mám ja copyright . Férovo na mňa počkal na spoločnú stovku, aj keď mal náskok 5 výšľapov. Medzi sviatkami, asi v najhorších možných podmienkach za celý rok, padla stovka. Ľad, mrznúci dážď a dvaja ďalší parťáci k tomu. Snáď sme jedného z nich, asfaltového matadora, ktorý sa nedávno po rokoch vrátil k MTB, neodradili od terénu…

Aj preteky boli

MTB maratóny, nejaké časovky do vrchu, dokonca jedna cestná v 2020tom, kde som sa v ťažkej konkurencii nestratil. Môj ľahký cesťák Trek Domane je taká malá raketa, čo sa o 3. fulle v priebehu dvoch rokov nedá povedať, preto výsledky na MTB maratónoch neoslňujú. Jazdím väčšinou stredné cca 42 km trate, ale nechal som sa v 2021 ukecať večným hecovačom, častým parťákom pri prevažne večerných výjazdoch, majstrom NNTN (rozumej Nemám Na To Nohy) AKA zwAROm. Prekvapujúco mi stupavská 80tka neublížila a dal som ju so cťou na mojom novom fulliku Trek fuel ex 8. Je to 15 kg „medveď" určený na drsnejší terén a pohodlie. Nevymením za nič, akurát tak za Fuel ex 9, keď ho zderiem. Predchádzajúci xc trail hybrid som zvládol jazdiť necelý rok, o čom sa dá viac dozvedieť tu.

Nočníky

Rodinné povinnosti mi vyčlenili čas na luftovačku prevažne po 20:00, kedy asi na 2/3 výjazdov sa pridávajú borci s podobným osudom. Pracovný názov temných jázd je nočník. Na jednom z nich túto jeseň sa stalo niečo pre mňa až neuveriteľné. Klasické asfaltové kolečko okolo Devínskej Kobyly v trojici. S otrlým Mizom, do práce v plnej premávke jazdiacim zakladateľom virtuálneho klubu West End Bratislava a s rodákom z Bardejova žijúcim na protiľahlom sídlisku, krátko jazdiacim, no rekordy na krátkych brdkoch lámajúcim Rušňom. Výjazd z bočnej na hlavnú, po ktorej šlo auto. Mizo to ako prvý ešte dal, ja som prudko zabrzdil, nech pustím auto, čo Rušeň nečakal a prásk do mňa. Odhodilo ma do betónového rigola pri ceste. Odniesla si to prasknutá zadná vzpera, dooškieraná vidla, zničené predné Fast Forward koleso menené spolu so zadným v marci. Ja tiež trochu oplieskaný o betón.


Do týždňa po nehode bol bike pojazdný vďaka top prístupu Carbon Factory, ktorý mi zafixoval prasklinu, aby sa dalo ďalej jazdiť. V týchto dňoch je cesťák na ostrej oprave. Takmer 4 roky, 20 000 km bez škrabanca a zrazu bol jeho osud nahnutý. Nočníky bývajú väčšinou krátke, ale občas sa dohodne aj 3 hodinový výjazd, kde sa zbierame po ceste z bratislavskej Dúbravky až po Stupavu. Tam nastupuje Lokálna Legenda expres Dzuch, ktorý zabezpečuje tempo neprimerané tme. Nezaškodí prevetrať trubky aj mimo hlavnú sezónu.

Najlepšie na koniec

Najväčšia užívačka (takmer som napísal na úrovni dlhých terénnych jázd) je pre mňa jazdiť s manželkou. S deťmi to je super, ale komenty buď „zasa bike?“, alebo „kedy tam budeme?“ vedia skrátiť jazdy, tak aspoň raz za mesiac s manželkou pol dňa off, kým sú deti v inštitúciách a šup na romantické terénne výjazdy. Koncom posledného roka tatko na návšteve postrážil deti a dali sme si s manželkou aj uzávierku starej aj otvorenie novej sezóny 2022. Snáď bude k nám tatko chodiť pravidelne.


Juniorovi mladšiemu prišiel v októbri 2021 po pol roku od objednávky prvý bike s plynulým prechodom z odrážadla naň. Nevie sa od neho odlepiť. Od jari to vidím na rodinné 15-20 km rovinky. Mládenec skúsil aj cyklovozík, keďže večne ochotný parťák zo sídliska Bradáčik, jazdiaci s dvojzáprahom, aktuálne 3 a 4 ročnými juniormi, vždy ochotne požičal jednovozík. Je to riadna drina do kopca .

Žiadne ďalšie ciele

Myslím tým vzdialenostné alebo výškové metre, aj keď asi pri zachovaní doterajšieho trendu, ak ma nezabrzdí choroba alebo karanténa, to nebude málo. No vymyslel som métu dať 20 000 výškových metrov na 1 000 km. Kľudne nech odjazdím len 8 000 km, ale chcem mať zážitky. A zážitok nemám na dvojhodinovej asfaltovej rovinatej jazde s AVS 33, ale na 30 km 1000 v. m v teréne za tie dve hoďky. To je pre mňa tá pravá cyklistika.


Športu zdar, cyklistike zvlášť a terénnej najviac!