Alpine Six Days Enduro - MTB dovolenka snov 2022

Týmto dovolenkovým cestopisom by sme vás chceli inšpirovať k jazdeniu, podľa nás, pekných európskych trailov.

Na úvod a lepšie pochopenie nášho pohľadu na jazdenie by sa patrilo pár slov o nás:

  • Jakub Kondrček (Džejkob) – biker, fotograf/kameraman, turista, horolezec
  • Ján Stupka (Jano) – biker, motokrosár
  • Dominik Juriš („ja“) – biker, fotograf, motorkár

MariborPetzen

„Hoši, čo s letnou dovolenkou?“, zaznelo od Džejkoba na jednom z výjazdov, asi niekde na trailoch v Bielsku-Biala. Jano: „Chcelo by to pozrieť nejaké poriadne trate. Ideálne, čo jazdia borci na EWS-ku, nech to vieme porovnať s našimi domácimi trailami.“

Ako fanúšikovi svetového MTB endura (EWS = Enduro World Series) sa mi pred očami zjavili dve pre nás najbližšie lokality – rakúsko-slovniské duo Petzen-Jamnica a talianske Canazei. Videá pasáží „komeňov" (kameňov a koreňov) boli kilometre dlhé, kľukaté singláče a výhľady na krásne alpské kopce mi utkveli v pamäti snáď na stálo.


Pri večernom pivku sme „dovolenkový“ program doplnili o 3-lander enduro trails pri Nauderse - Reschenpase (hranica Talianska, Rakúska a Švajčiarska), bikepark v Serfause, a aby sme cestou domov nesedeli 10 hodín v aute, tak sme si museli dať bikovú klasiku v Saalbachu. To bol pôvodný plán – 5 dní jazdenia a jeden deň na odpočinok pre ruky. Džejkobova záľuba v horách nás počas oddychového dňa jednoznačne nasmerovala na výhľad z najvyššieho vrchu Dolomitov - Marmolady.

Deň 1. – Maribor

Na cestu sme chceli pôvodne vyraziť v nedeľu o cca 16:00 a dať len nevyhnutný presun z Trnavy do rakúskeho Petzenu. Predodchodové endorfíny nás ale vyprovokovali k skoršiemu rannému štartu, a tak sme sa stihli v nedeľu poobede rozjazdiť v bikeparku Pohorje v Maribore.
Pre milovníkov bikového endura je to raj na zemi.
4-hodinový lístok nám dovolil 6 jázd a cca 3 600 zjazdových metrov. Najviac sme sa tešili na DHčku, z ktorej sme bohužiaľ stihli odjazdiť už len legendárny rockgarden a jej spodnú časť. Zvyšok zrovnávajú so zemou a plánujú ďalšie zmeny. Ostatné oficiálne trate nás extra nenadchli, zachránili to však ilegály, na ktorých sa dá super zajazdiť, ale aj ľahko zablúdiť. Traily pekné, podklad rôznorodý - od hrabanky a technické pomalé pasáže až po kamenisté rýchle korytá. Blízkosť väčšieho mesta zaručuje okrem vyššej návštevnosti aj xy odbočiek z trailov a nekonečné množstvo mätúcich stôp. Na prvý deň, ktorý pôvodne ani nebol v pláne, to nebolo zlé, ale očakávali sme viac. Podvečer sme zavelili na presun do Petzenu.


Deň 2. – Petzen

Jamnickú časť okruhu EWS pretekov sme pre krátkosť času a veľa šliapavých presunov tentokrát vynechali. Počasie prialo a tak sme sa tešili na bikepark s názvami trailov EWS a Thriller.


Parametre vyzerali veľmi sľubne – výškový rozdiel 1 000 metrov medzi hornou a dolnou stanicou lanovky, dĺžka trialov 6, resp. 8 kilometrov. Pre milovníkov bikového endura je to raj na zemi. Doplnili sme to jednou jazdou na 10-kilometrovom flowtraile, ktorú sme obanovali a znova sme sa vrátili drať plášte a brzdové platničky na „rejsovú" dvojicu trailov.


Túto lokalitu jednoznačne odporúčame navštíviť. Bolo to také pravé ostré enduro jazdenie. Jazda bez zastavenia trvala Janovi cca 16-18 minút. A to pánko veru nejazdí pomaly. Po štyroch (Džejkob a ja), resp. päťtisíc (nezničiteľný Jano) naklesaných metroch sme to zabalili a vyrazili na 6-hodinovú cestu cez alpské údolia a passá do ďalšej EWS lokality – mestečka Canazei vo Val di Fassa.


Deň 3. – Canazei

Presun z predchádzajúceho dňa sme ukončili v nadmorskej výške 2 240 m n. m. na Passo Sella. Ranný východ slnka a výhľady na štíty Dolomitov sme si nechceli nechať ujsť.


„Azúrko“ sa udržalo celý deň a talianske traily boli našou ďalšou výzvou. Dostupnosť informácií a značenie trailov už boli klasicky talianske – asi sa v tom vyznali len domáci... Zhruba sme sa držali gpx záznamu EWS jazdca Slawomira Lukasika z tohtoročných pretekov. Začali sme výšľapom „za svoje“ na trail Ciasates – necelý kilometer na dĺžku a 200 m klesania nás prebrali viac ako talianske espresso.


Bohužiaľ pri kupovaní „permice" na lanovky sme zistili, že najkrajší a najdlhší trail Tutti Frutti zavreli deň pred našim príchodom. Nevyzeralo to na ideálny začiatok jazdenia, ale optimizmus nás neopúšťal. Nie všetky zákazy sú naozaj zákazmi – najmä v Taliansku majú z môjho pohľadu len odporúčací charakter. Postupne sme pojazdili takmer všetky otvorené traily nad Canazei a zjazdný bol nakoniec aj EWS stage vedúci cez Tutti Frutti.


Singláčové flowtraily začínajúce pri horných staniciach lanoviek ponúkali krásne scénické výhľady na skalnaté vrchy. Kamenisté trate 9.90 a Electric Line boli podobné klasickému bikeparkovému DH jazdeniu a Tutti Frutti spolu s Rodeline boli pre mňa krásnou kombináciou epického prírodného hrebeňového trailu na začiatku, cez stredné koreňové pasáže až po záverečný fantasticky natiahnutý prírodný flow trail. Tretí deň jazdenia pridal ďalších zjazdových cca 5 500 m a 65 km. Nasledoval zaslúžený deň voľna.

Deň 4. – deň voľna - Marmolada

Epické výhľady sa nekonali, v hlavách sme si nastavili survival mode a vydali sa na trate.
Krásnu lokalitu na prespanie sme našli v údolí pod passo Fedaia. Ráno nasledoval krátky presun k lanovke a vývoz na najvyšší vrch Dolomitov – Marmolada (3 343 m n. m.). Dĺžka a strmosť ciest preverila pred časom pretekárov Giro d‘Italia a v našom prípade aj výkon motora a bŕzd Janovho VW LT35 v plnej poľnej. Motor sme neuvarili, brzdy po krátkej prestávke prestali horieť, a tak nás tri lanovky doviezli na vrchol kopca, z ktorého sme si užili neskutočné výhľady. Voľný deň sme využili aj na posledný dlhší presun po horských cestách do Rakúskeho Naudersu.


Deň 5. – Nauders

Lokalita na Reschenpasse nám už bola známa z predchádzajúceho roku. Preto sme sa nezdržovali fotením a zamerali sa na bohapusté užívanie si prírodných trailov. Pôvodné plány pojazdiť všetky náročnejšie traily nám prekazili dva technické problémy, ale aj napriek tomu sme si ich užili do sýtosti.


Od obeda aj s vodným chladením a „miernym vánkom“. Asistencia lanoviek bola pri 80 km a 6 000 výškových metroch enduro okruhu veľmi vítaná. Traily s dĺžkami cca 2-6 km sú miestami sýto „okorenené“. Za najkrajší sme jednohlasne označili Heideralm trail na talianskej strane. Všetky traily sa však pekne dopĺňajú a sú pre mňa jednou z naj lokalít, kde som kedy jazdil. Keď vychytáte dobré počasie, odmenou budú aj výhľady na krásnu krajinu.


Deň 6. – Serfaus-Fiss-Ladis

Bikepark v Serfause sme mali už taktiež pojazdený z minulého roku, ale tieto trate nás asi nikdy neomrzia. Na svoje si tu príde každý. Bikepark je neuveriteľne vyvážený rozmanitosťou dráh. Na svoje si tu prídu rodiny so začínajúcimi mladými strelcami či už na spodnom skillparku alebo ľahších dobre šejpovaných flow trailoch, ale aj zjazdári, enduristi, freerideri... Na relatívne malom kopci (cca 400 výškových metrov) je natrasovaných 9 rôznych dráh a ak máte deň jazdenia navyše a dobré počasie v zálohe, oplatí sa pojazdiť aj traily alpského typu nad bikeparkom.


Nás ale od rána vítalo príjemných 13 °C, zatiahnutá obloha a výdatný dážď. 4-hodinový lístok dostal zabrať – 12, resp. 13 jázd bez prestávky, aby sme náhodou nevychladli... Okrem bikov sme „vyvapkovali“ aj naše maličkosti a do navigácie nastavili poslednú zastávku – Saalbach.

Deň 7. – Saalbach-Hinterglem

Predpoveď počasia zostala rovnaká, až na zrážky, ktorých ešte výdatne pribudlo. Pani pri pokladni si musela v mysli poklepať na čelo, keď sme si ráno kupovali tri celodenné lístky. Epické výhľady sa nekonali, v hlavách sme si nastavili survival mode a vydali sa na trate. Od našej poslednej návštevy Saalbachu ubehli tri roky a tratiam sa dostalo ľahkého faceliftu. Hackleberg a Bergstadl traily sú plynulejšie a jazdivejšie, aj keď druhý menovaný nás ozbíjal o Džejkoba po cca 20-30 metrovom vystúpení z trailu v jeho najstrmšej pasáži.

Zrušený predný brzdový kotúč by nebol najväčší problém – náhradných dielov sme mali plné auto, avšak kotrmelce v kamennom poli nie sú zrovna obľúbená disciplína žiadneho bikera. Už len v dvojici sme totálne premočení pokračovali v kormidlovaní na vodnatých trialoch ešte cca 3 hodiny. Putovanie alpskými trailami Jano ukončil na najznámejšom roadgape na X-Line. Spokojní, unavení a dosýta vyjazdení sme vyrazili domov..... a začali plánovať budúci rok.
report_problem Našiel si v texte chybu?
dominikjuris 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: S priateľkou prvýkrát na traile - zvládla to?

Video: S priateľkou prvýkrát na traile - zvládla to?

Prvá jazda na traile vie byť veľkou výzvou. Dá sa to zvládnuť bez zranenia a komplikácií?
Video: Ako vyzerá enduro kráľovstvo - bikepark Petzen

Video: Ako vyzerá enduro kráľovstvo - bikepark Petzen

Bikepark Petzen nie je iba o svetových EWS tratiach. Nachádzajú sa tu taktiež aj flowtraily pre menej skúsených cyklistov a rodinky s deťmi.
Ako som na Elbe objavil nečakaný MTB raj

Ako som na Elbe objavil nečakaný MTB raj

Tento taliansky ostrov vám možno nenapadne ako prvý v spojitosti s horskou cyklistikou. Bol som na tom podobne, až kým ma jedného dňa trajekt nezobral z pevniny do úplne nového prostredia.
keyboard_arrow_up