Tip na výlet: Bikepacking s 10-ročnou dcérou?
Poznáte to, každý rodič by bol najradšej, keby jeho dieťa malo koníčky presne ako on. Často si rodičia plnia sny práve cez deti. U nás je to tak trochu inak.
My deti nijakým spôsobom netlačíme do toho, čo ich nebaví. Asi tak nejak sa stalo, že Filip chodí na futbal alebo ja som začal liezť na bouldrovke. Ale späť k téme. To, že už nejakú dobu podnikáme s kamošmi bikepackingové výlety, ste už asi zachytili a preto bolo len otázkou času, kedy príde Olívia za mnou, že to chce vyskúšať tiež. A v tom je tá krása, ja som nikoho nikam nenútil ísť, a tak mi nebude môcť nič počas cesty vyčítať.Dni plynuli a tak nejako sme na to cez leto zabudli, až sme sa spamätali v septembri. Manželka si stále myslela, že si robím srandu a nebudem predsa brať dieťa na 132 km trip. A to sme jej ešte nepovedali, že chceme prespať v stane. Ono to treba vedieť dobre doma dávkovať. Niečo začínala tušiť, keď prišiel domov nový stan a vzápätí sme ho išli hneď skúšať na záhradu cez noc. Mimochodom, noci v septembri vedia byť už pekne chladné. My sme zrovna vybrali tú, kedy teplota spadla na 3 stupne. Prežili sme a dokonca si Olívia pochvaľovala, že ako dobre sa vyspala. Test teda dopadol na výbornú a tak môžeme začať baliť.
Netreba preháňať na začiatok
Naložený som bol ako na ročnú výpravu okolo sveta.Keď podnikáte niečo podobné, tak určite to netreba na začiatok „prestreliť". Prvoradým cieľom má byť zábava a aby sme spolu strávili viac času. Volíme preto celkom bezpečnú trasu, ktorá sa vyhýba všetkým možným cestám, kde by nás mohli ohrozovať autá. Na plánovanie trás už dlhšie používám Komoot, kde sa dá veľmi ľahko vyklikať trasa a taktiež pozrieť, po akom povrchu bude naša trasa viesť. Naviac, pomocou vstavanej aplikácie Komoot v Garmine, sú vaše naplánované trasy hneď pripravené na navigáciu. Cieľ našej cesty je Trenčín, kde nás bude čakať manželka Zuzka a tak máme zabezpečený odvoz domov a nemusíme ísť vlakom.
Bolo treba určiť aj miesto prespatia a po zvážení všetkých pre
Z Cífera do Trnavy je luxusná cesta a tak si užívame slniečko.a proti volíme nakoniec bezpečie kempingu pred bivakovaním niekde v prírode. Už dlhšie som chcel ísť vyskúšať kemping v Piešťanoch a tak voľba bola jasná. Keď už máme tri základné body, tak plánovanie prebehlo bez väčšieho zdržiavania, veď uvídíme, čo bude cestou a keď tak to operatívne zmeníme. Inak, ak vás zaujíma presná trasa, tak prikladám link.
Čo si zobrať so sebou?
Tých videí a článkov, ako sa zbaliť, je na internete neúrekom. Dokonca, nejaké som už aj sám robil. Iné to však je, keď treba zbaliť seba a ešte aj 10-ročnú slečnu. Počasie už bolo také všelijaké a tak som nechcel nič podceniť. Samozrejme plus stan, dve karimatky a spacáky. Naložený som bol ako na ročnú výpravu okolo sveta. Celkovo zatiaľ asi najviac naložený bicykel, aký som kedy mal. Aby som všetko nemusel niesť sám, tak Oli si nesie svoju tašku, kde má spacák, bundu a blbosti, ako plyšáka a podobné veci, bez ktorých by sme deň neprežili.Prvý deň môže začať
V sobotu 24. septembra sa prebúdzame do pekného dňa a tak dávame raňajky a niečo po pol desiatej vyrážame. Prvé kilometre ubiehajú známym terénom až po Šenkvice, kde už predsa len treba sem-tam mrknúť očkom na Garmin, aby som vedel, kam máme ísť. Jeseň je asi najkrajšie ročné obdobie a tak cestou obdivujeme krásne sfarbené stromy, ale aj zber hrozna.Každý rodič si pozná svoje dieťa a vie, čo si môže dovoliť.Zrazu hlási predsunutý jazdec Olívia veľký zjazd a tak radšej zoskakuje z bicykla a tlačí, predsa len, ide prvýkrát s taškou vpredu. Ja ako „starý gravel harcovník" zvyknutý už jazdiť so zvýšenou hmotnosťou, jej ukazujem, ako na to. Určite ste čakali, že veta bude pokračovať tým, ako som sa grandiózne vysypal, avšak žiadna dráma sa nekonala. Cesta je príjemná, stále ideme mimo civilizáciu, keď tu zrazu metrová žihľava. Olívia trošku protestuje, ale nakoniec to prebrodíme a už aj popri železnici cez pole letíme smer Cífer.
V dedine nás Garmin vedie na nejakú farmu, a tak sa fotíme s kravičkami, keď tu zrazu niekto na nás huláka, nech padáme do materinej viete čo. Však kľud, teta zlatá, už ideme. Z Cífera do Trnavy je luxusná cesta a tak si užívame slniečko. Po príchode do Trnavy nastáva šok. V dobrom slova zmysle. V podstate všade sa dostanete po krásnom cyklochodníku oddelenom od hlavnej cesty, a tak je jazda zážitok a môžeme obzerať krásy malého „Ríma".
Obed si dávame v „mekáči", keďže máme celkom naponáhlo a taktiež ponúkajú aj bezlepkový variant. Posilnení cukrami a tukmi pokračujeme smer Hlohovec. Míňame obrovskú skládku odpadu, a tak si krátime chvíľu diskusiou o separácii odpadu.
Po dlhšej dobe sa cesta opäť trošku zdvihne v epickom kopčeku obklopenom stromami, ako z nejakej jarnej klasiky. Olívia už začína byť chvíľami unavená a niet sa čo čudovať, už sme na ceste viac ako 5 hodín a 50 kilometrov.
Pri Dolných Zeleniciach prichádza prvý pád, čo bola asi daň za zvýšenú hmotnosť na prednom kolese. Našťastie si to odnáša iba taška. Pokračujeme ďalej, cieľ máme na dosah. Cyklocesta za Hlohovcom je ako nočná mora, obrovské kamene nám dávajú zabrať a kilometre sa vlečú slimačím tempom. Konečne po siedmich hodinách sme pri Sĺňave a užívame si posledné slnečné lúče. Po skoro 8 hodinách a 83 kilometroch sme v kempingu.
Majitelia kempingu sú veľmi príjemní ľudia, a tak si rýchlo nájdeme pekné tiché miestečko na stan a pripravíme všetko na noc, ešte pokiaľ je ako-tak svetlo. Teda Olívia mi veľmi nepomáhala, tá si išla zacvičiť na workoutové ihrisko. Kde sa to v tých deťoch berie, ja ledva stojím na nohách. Asi starnem. V kempingu je aj super reštaurácia a tak si dávame poriadnu večeru a zalezieme do spacákov. Ešte si pozrieme pár častí Simpsonovcov a môžeme ísť spať. V noci bolo príjemných 11 stupňov a dokonca som si musel vyzuť ponožky a vetrať spacák.
Deň druhý - ideme na to
Ráno sa zobúdzame za sprievodu cigánskych rytmov z neďalekej stavby, ale vôbec nám to nevadí, lebo aj tak potrebujeme vyraziť čo najskôr. Najhoršie je vyliezť z vyhriateho spacáku a prezliecť sa do cyklovecí. Vyspali sme sa ale úplne doružova. Vstávam teda prvý a pripravím Olívii croissant s nutelou. Pokiaľ bude raňajkovať, aspoň si môžem zorganizovať veci a pomaly začať baliť stan.Niečo pred desiatou sa nám podarilo vyraziť. Ešte rýchla zastávka v meste na kapučíno a teraz už môžeme naozaj vyraziť.
Cyklocesta z Piešťan je celkom fajn, až na ten jeden úsek, kde som cítil každý kamienok pod naloženým bicyklom. Olívia si zatiaľ vôbec nesťažuje a tak si ideme svojím tempom. Cesta sa stále točí okolo Váhu sem a tam, už som aj zabudol počítať tie mosty. Povrch tvorí výlučne asfalt a tak sme sa zhodli, že tento deň je celkom nuda oproti včerajšku. Počasie sa tiež celkom drží a máme priemerných 17 stupňov, čo je úplne ideálne na bicykel.
Tým, že na druhý deň sme si nechali oveľa menej kilometrov, tak ukrajujeme z koláča pomerne rýchlo a ani nie za dve hodinky sme už za Novým Mestom. Ako sa približujeme k cieľu, tak sa pomaly viac zvyšuje frekvencia otázky, kedy tam už budeme. Ani sa jej nečudujem, je to prvý takýto výlet, ktorý absolvuje a nie je zvyknutá na toľko kilometrov dva dni po sebe. Našťastie sa nájde vždy nejaká téma, ktorou sa zabavíme, a tak po hodinke už máme na dohľad Trenčiansky hrad. Na starom železničnom moste už máme v podstate vyhraté a sme skoro v cieli.
Aký to má význam?
Počas plánovania, ale aj po výlete, sa ma veľa ľudí pýtalo, prečo vlastne takto trápiť malé dieťa. Toľko kilometrov a ešte aj v noci spať v stane pri 10 stupňoch a podobne. Jasné, mohli sme ísť, keď bolo teplejšie a taktiež sme mohli ísť na menej kilometrov. Každý rodič si pozná svoje dieťa a vie, čo si môže dovoliť. Takto to vyšlo a bolo to perfektné. Zážitok máme na celý život a otvorili sa nám nové možnosti, ako tráviť spolu čas a o tom to predsa je. V dnešnej dobe, kedy deti radšej hrajú hry, som vďačný za to, že Olívia chcela ísť na takýto výlet s tatkom. Ak ste doteraz váhali a vymýšľali výhovorky, prečo takéto niečo s deťmi radšej ešte odložiť a podobne, tak choďte do toho.P.S. Oli, ak to budeš niekedy v budúcnosti čítať, tak ďakujem, bol to najlepší bikepackingový výlet.