Reportáž: Race through Slovakia - nultý ročník prvých vytrvalostných pretekov na Slovensku

Vytrvalostné cyklistické preteky, ktoré svojou dĺžkou približne 1000 km lákajú nielen skúsených jazdcov a jazdkyne, ale aj nováčikov v tejto disciplíne.

Race through Slovakia zaručene otestuje vašu fyzickú silu, vytrvalosť, mentálnu silu, odolnosť voči neovplyvniteľným faktorom a strategické plánovanie.

Preteky Race through Slovakia 2023 pozostávali zo 6 povinných úsekov, medzi ktorými sa pretekári museli presunúť, ako inak než na dvoch kolesách. Preteky sú bez podpory (tzv. unsupported), čo znamená, že cyklisti a cyklistky nemôžu prijať pomoc od rodiny, priateľov alebo iných cyklistov (s výnimkou, ak pretekali v páre), nemohli draftovať a ani prespať u známych. Presúvanie sa inými dopravnými prostriedkami ako bicyklom bolo zakázané.

Nultý ročník bol bezplatný, stačilo sa iba registrovať, a tak organizátori odbúrali prvú bariéru ľuďom, ktorí by sa inak báli investovať do niečoho nepoznaného, ale lákalo ich to.

dvaja chlapi v obchodecyklisti pripravujúci sa na štart Race Through Slovakia

Štart pretekov bol v sobotu 6. 5. o 9:00. Na štarte sme si od organizátorov prebrali sledovacie zariadenie a tašku s produktami od partnerov. Taktiež sme si mohli zakúpiť originálnu čiapku pretekov z dielne Isadore Apparel, na ktorej sú naznačené vrstevnice Kojšovskej hole.

Prostredie bolo nádherné a atmosféra napínavá.
Na štarte bola príjemná atmosféra, niektorí cyklisti si vážili bicykle, ktorých hmotnosť sa pohybovala od 14 až po 23 kg. Organizátori pre nás pripravili aj občerstvenie, a tak sme mohli doplniť energiu pred štartom. Po povzbudzujúcich slovách organizátorov sme odštartovali v sprievode policajného vozidla, ktoré nás sprevádzalo až po Červený most, kde bol neutralizovaný štart pretekov a kde sa začínal aj prvý povinný úsek. Na štarte nám ukazoval mierny dážď, kto je tu kráľom.

Zrazu boli všetky naše obavy, ako napríklad moje z vodičov alebo Marty zo spania vonku, hodené za hlavu a vrhli sme sa na dlhú „túru”.

#Biely kríž - Borinka

Úsek, ktorý dobre poznajú všetci Bratislavčania. Prvá skupina vyštartovala, akoby sme šli na víkendovú jazdu. Na kopci sme si otestovali, aké ťažké to bude jazdiť s naloženým bicyklom najbližších 990 km, aj keď nás ešte poháňal závan čerstvej energie a adrenalín. Marty spomína na tento úsek v dobrom, keďže sa jej paradoxne na 20-kilovom bicykli nešlo horšie ako bežne ráno pred prácou.

Od Stupavy nás potešil vietor do chrbta, ktorý uľahčoval pedálovanie. Tu sa začali ukazovať prvé rozdiely v tom, ako si pretekári a pretekárky naplánovali trasu - väčšina išla cez Bukovú, ale niektorí si zvolili cestu cez Brezovú pod Bradlom. Pred nami sa týčili kopaničiarske brdky a po nich za odmenu rovinka pri Trenčíne. Opäť sa začalo zmrákať, ale prvé kilometre ubiehali vďaka vetru ako zadarmo.

cyklisti na ceste, v pozadí auto a hory

#Čičmany parkour

Snívalo sa mi, že som na oboch kolesách dostala defekt.
Po približne 160 km prišiel druhý povinný úsek, tzv. Čičmany parkour, od Ilavy cez Zliechov do dediny Čičmany. Konečne sme sa odpojili od hlavnej cesty a mohli sme sa tešiť miernejšej premávke. Po pár kilometroch po tom, ako som začala tento úsek, sa opäť rozpršalo, okolité stromy ho našťastie jemne tlmili.


Prostredie bolo nádherné a atmosféra napínavá. Občas sme sa ešte s niekým predbehli, vymenili zopár slov a pokračovali ďalej svojím tempom. Kým ja som Čičmanmi preletela bez povšimnutia, Marty zastavila a odfotila si fotogenické domčeky s bicyklom.

cyklista v Čičmanochdokumentarista s kamerou sediaci v kufri auta, natáčajúci cyklistku

Za úsekom sa trasy cyklistov a cyklistiek opäť začali rozdeľovať - niektorí zvolili cestu cez Fačkov a Rajec, iní cez Fačkovské sedlo a Martin. Ja som si počas cesty zarezervovala ubytovanie v Belej, keďže aj v noci malo pršať. Vysušila som si premoknuté veci, dohnala aspoň časť stratenej energie, kým ostatní sa vydali na cestu aj počas noci.

Snívalo sa mi, že som na oboch kolesách dostala defekt. Kým ja som bicyklovala v spánku, Marty pokračovala na ceste do Poľska, premočená, ale motivovaná. Prešla cez Terchovú, Zázrivú, smerom na Dolný Kubín okolo obrysu Oravského hradu. Cyklocestu od Oravskej priehrady do Poľska, ktorú Marty nazvala v noci tajomne-strašidelnou, som si ja naopak užívala, keďže som na nej bola sama a na ceste ma zdravili kravičky.

#Gubalowka parkour

Ak nemáte radi kopaničiarske brdky tak, ako ja, tak vám tento povinný úsek dá zabrať, nazvala by som ho „prerastené brdky”. Ani som nevedela presne, kedy na tú Gubalowku vyleziem, iba som sa zrazu ocitla na úzkej uličke na vrchu kopca. Keďže bolo ráno, nebolo ešte veľa turistov, ale niektorí pretekári spomínali, že tade nevedeli prejsť na bicykli. Mne sa Gubalowka veľmi zapáčila, mala príjemnú atmosféru a zjazd z nej bol ako za odmenu. Dlho som sa však nezastavovala, keďže hore bola zima.

Vysielač na Gubalowkeznačky strmého stúpania

Marty vyšla na Gubalowku o 3 ráno, kde ju kvôli tme a hmle nečakali žiadne výhľady, iba nepredvídané spomaľovače na ceste.

Hľadanie neexistujúcich extra prevodov bolo na tomto úseku márne.
Zvyšok časti cez Poľsko viedol malými dedinami ponad Tatry, až sme prekročili hraničný priechod z Poľska na Slovensko, smerom do Ždiaru. V Ždiari sme viacerí potrebovali doplniť energiu, Marty sa snažila zbaviť žalúdočných kŕčov a ja som sa snažila motivovať na dlhú cestu predo mnou. Vtedy som si hovorila, že v tomto stave Kojšovskú hoľu určite nepôjdem.

Najbližší úsek bol vzdialený ešte 150 km, a tak odvtedy to bola „voľná zábava”, cesty cyklistov a cyklistiek sa opäť začali kúsok líšiť.

#Kojšovská hoľa parkour

O Kojšovskej holi by každý pretekár a pretekárka vedeli napísať jednu stranu. Tento úsek sme museli prejsť z druhej strany kopca, takže pre mňa a aj pre niektorých ostatných bolo najlepšou verziou vyjsť hore, zísť na druhú stranu a ísť to znovu z druhej strany. To znamenalo, že to bol úsek, na ktorom sme sa s pár cyklistami stretli. Tieto stretnutia fungovali ako varovanie pre cyklistov a cyklistky, ktorí sa chystali hore. Marty spomína, že keď stretla Dalibora, ten Kojšovskú hoľu superlatívami tiež nešetril.

Ja som zase stretla Marty, ktorá bola celá roztrasená, a tak som sa začala jemne báť. Asi na ňu už doliehala únava po zhruba 36-tich hodinách na bicykli (BEZ SPÁNKU!). Prevýšenie bolo okolo 750 m na jednej strane. Zo strany od Gelnice povrch nie je veľmi priateľský k cestným bicyklom, ale ak ste opatrní, tak to nie je nemožné. Hľadanie neexistujúcich extra prevodov bolo na tomto úseku márne.

A bolo to presne také, ako som si predstavovala, plné aút.
Úplným opakom je povrch na druhej strane - krásny hladký asfalt. Keď som vyšla na Kojšovskú hoľu, bolo ešte svetlo, keď som ju vyšla druhýkrát, už bola tma a hmla a ja som sa veľmi bála divej zvery. Nahlas som si pustila cez telefón hudbu a brzdila som smerom dole rozbitým terénom. Zjazd mi trval približne 20 minút, triasla som sa od zimy, aj keď som mala na sebe 3 vrstvy. Bol to zážitok.

Našťastie som tento úsek prešla bez defektov a bez pádu. Pod Kojšovskou hoľou som si opäť pospala, kým prvý pretekár Dominik Dvořák sa v tú noc blížil k cieľu.

hmla osveltené červeným svetlomMarty a Lucia, dve cyklistky

#Čierny Váh parkour

Na tento úsek som sa veľmi tešila. Bicyklovanie v horách na cestnom bicykli je moje obľúbené. A bolo to krajšie, ako som si predstavovala. Cesta od Liptovskej Tepličky ma viedla po lesnej ceste bez áut, ktorá bola príjemne zvlnená. Vzduch bol chladný, ale za to dýchať ho bola radosť. Najprv sme obišli dolnú nádrž Čierneho Váhu a potom nás čakalo príjemné stúpanie na hornú nádrž. Tento úsek som si naozaj užila, keďže autá tam mali vstup zakázaný a prostredie bolo nádherné. Zjazd bol mrazivý, a tak som sa pod Čertovicou odmenila čajom.

cyklistakrásne prostredie, hory a lesy, cyklista na ceste

Najviac z celej trasy som sa obávala Čertovice, keďže mi tento úsek vyšiel na pondelok (štátny sviatok) okolo 15:00. A bolo to presne také, ako som si predstavovala, plné aút. Jedno za druhým, úzka cesta, a tak sa tu moja hlava vytrápila viac ako nohy. Mentálne mi pomohol zjazd, ktorý mi prišiel menej nebezpečný a Tatry som mala za chrbtom.

#Balog – Hriňová parkour

Tento úsek prekvapil naozaj pohodovým, aj keď dlhým, stúpaním a potešil novým asfaltom. Tu už však únava doliehala a keďže som nevedela na kopci ísť rýchlo, aj napriek miernemu sklonu, výškové metre rýchlo neubiehali. Marty na tomto úseku potešili slnečné lúče, ktoré dodávajú extra watty (fakt nepodložený vedou). Môj cieľ na túto noc bol Zvolen, ktorý na mape vyzeral blízko, ale v skutočnosti ma od neho delilo ešte 40 km. Zvolen ma potešil, keďže čerpacie stanice tu boli otvorené 24/7, nie ako v Terchovej či v Spišskej Novej Vsi, kde sa otvárali o 5 alebo 6 ráno.

cyklista na ceste, skoré ráno
Posledný (štvrtý) deň bol pre mňa najkratší, 200 km. „To som na obed doma”, hovorila som si. Ale brdky pri Nitre nesklamali, a tak som sa asi 4-krát zastavovala pred Nitrou, si niečo zajesť a napiť sa. Hlad a vyčerpanosť ma doháňali, a tak som si na telefóne opäť nahlas púšťala hudbu. Akonáhle som prešla Sládkovičovo, už som bola kľudná.

Jeden z pretekárov mi pred štartom povedal: „Keď uvidíš Kamzík, je dobre…” A bolo. Tak, ako som mala pred štartom stiahnutý žalúdok z rešpektu pred týmito pretekmi, tak som mala teraz stiahnutý žalúdok z nepravidelného jedenia a nadmernej konzumácie kofeínu.

Prišla som ako druhá sólo žena s časom 77 hodín 28 minút. Prekonala som svoje očakávania a všetky obavy som pochovala.

Víťaz nultého ročníka Race through Slovakia, Dominik Dvořák

Čo sa mi najviac na pretekoch páčilo?

  • Najviac som si na pretekoch užívala meniacu sa krajinu a mestá, do ktorých často nechodím. Keď som prechádzala Spišom, užívala som si každé mesto a každú dedinu.
  • Taktiež ma na viacerých miestach veľmi príjemne prekvapili cyklotrasy, napríklad od Oravskej priehrady po Poľsko alebo od Spišskej Novej Vsi cez Spišské Tomášovce.
  • Taktiež oceňujem, že organizátori zabezpečili fotografov a dokumentaristu Mateja Poka na trati, vďaka ktorým budeme mať na preteky pekne zvečnené spomienky.

dvaja cyklisti na ceste obklopení lesomcyklista v zastávke

Aké máme poučenie na najbližšie výlety?

Marty uvažuje o výmene kazety za väčšiu a za výmenu baterky na prehadzovačke Shimano Di2. Obe by sme si dôkladnejšie pripravili trasu, keďže zopár odbočiek na trase bolo naozaj nepotrebných (mapy.cz?).

Výsledky

Vyhodnotenie bolo v troch kategóriách - sólo muži, sólo ženy a dvojice. V kategórii sólo muži vyhral Dominik Dvořák, ktorý zvládol prejsť Slovenskom za obdivuhodných 48 hodín a 28 minút (s 15-minútovým spánkom na zástavke). V kategórii sólo ženy vyhrala Martina Boháčiková s časom 64 hodín 35 minút. V kategórii páry vyhrali Adam Popovec a Matúš Serafin s časom 80 hodín 22 minút.

Kompletné výsledky nájdete na stránke pretekov.

Ročník 2024

Podľa informácií od organizátorov sa môžeme v roku 2024 tešiť na nové úseky, a tak, ak ste pripravení prijať túto výzvu, vidíme sa na štarte. Pre viac informácií sledujte webovú stránku a Instagram pretekov.


Ďakujem Marty za zdieľanie jej dojmov z pretekov a gratulujem k víťazstvu.

Ak si chcete pozrieť trasu, kliknite na Deň 1., Deň 2., Deň 3., Deň 4.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Race through Slovakia

calendar_today 06.05.2023 - 12.05.2023
label Preteky jednotlivcov
place Bratislava (Slovensko)

luckafabi 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Brejdak Gravel alebo skúška ultra pretekov bez spánku

Brejdak Gravel alebo skúška ultra pretekov bez spánku

V januári som sa zúčastnil na pretekoch Wataha Ultra Race a väčšinu trasy som odjazdil s Piotrekom, organizátorom iných ultra v Poľsku. Zaujali ma jeho ďalšie plány – účasť na Brejdak Gravel.
Vytrvalostné preteky Race through Slovakia spúšťajú registráciu do druhého ročníka

Vytrvalostné preteky Race through Slovakia spúšťajú registráciu do druhého ročníka

Tisíc kilometrov, šesť povinných úsekov najkrajšími cestami Slovenska. To sú v skratke vytrvalostné preteky Race through Slovakia, ktoré si v máji 2023 skúsilo viac ako päťdesiat cyklistov a cyklistiek.
Reportáž: Blinduro Podzim 2023 – back to the roots

Reportáž: Blinduro Podzim 2023 – back to the roots

Enduro je pre mňa v porovnaní s inými MTB disciplínami oveľa viac o komunite a užívaní si prírody a života s partiou na bikoch.
keyboard_arrow_up